41.časť

"Zajtra odchádzame na týždeň na Nový Zéland," povedal Harry. 

Sedel na stoličke. Sotva som ho počúvala. Stále som myslela na to, čo mi povedal Thomas pred tým než prišiel Harry. Prechádzali sme sa mlčky. No nebolo to nepríjemné ticho. Každý uvažoval nad svojimi myšlienkami. Sem tam niekto niečo poznamenal. Rozmíšlala som, čo to všetko znamená.

"Haló? Zlato si v pohode?" Opýtal sa Harry a položil mi svoju ruku na dlaň.

"Jasné, prepáč," odtiahla som si od neho ruku, "kedy odchádzate?"

"Zajtra večer, čo nepočuješ?" odpovedal.

"Počkať. Zajtra? To si musel vedieť dopredu,prečo si mi to nepovedal skôr?" Zamračila som sa.

"Áno, samozrejme, že vedel. Ved som ti to hovoril ešte pred mesiacom."

"Aha, zrejme som na to musela zabudnúť," riekla som.

"Áno, ale mám aj dobrú správu. Zrejme sa uvidíme ešte pred sviatkami," povedal veselo. Nahol sa a pobozkal ma. Bolo to.. zvláštne. Spomenula som si na naše prvé pozkávanie, kedy mi telom prebehla triaška a v bruchu som mala stovky motýlov. Teraz, akoby som zamrzla. Zrejme nevytušil moje pocity a ked sa odtiahol, široko sa usmieval. Pokým bude preč, v hlave si musím dať všetko dokopy.  

Ked prišiel doktor so sestričkou, Harry sa rozlúčil a odišiel. Skontrolovali mi koleno. Všetko sa v ňom vyvíja tak ako má a to je dobrá správa. Netreba žiadnu operáciu.

"Mám dobré správy. Zajtra vás pustíme domov," usmial sa doktor.

"To rada počujem."

"Všetko sa lieči tak ako má. Zajtra vám nohu ešte raz zkontrolujem a dám vám rehabilitačnú knižku. Každý mesiac budete chodiť na kontroly, kde sa bude zhodnocovať stav vášho kolena. Podla toho usúdim, či budete môcť pokračovať v tancovaní," odvetil.

"Áno. V poriadku," odpovedala som.

Večer som volala s ocinom na skype. Ukázala som mu dlahu a moju nemocničnú izbu. Rozprávali sme sa hádam tri hodiny. Volal z riaditeľkou školy a dohodli sa, že do sviatkov do školy ísť nemusím. Po prázdninách mi zostavia špeciálny študijný plán. Zo školy ma nevylúčia, no ked nebudem môcť tancovať, môžem sa zbaliť a ísť opäť na Slovensko. Tanec je predsa môj študijný odbor. Riaditeľka to síce nepovedala, ale som si istá, že by som do tej školy už viac chodiť nemohla.

Ked sme ukončili hovor, pár minút na to mi volala Nina. Hned ma ubezpečila, že sa to nikdy nestane. Budem tancovať. No na to, aby som bola až taký optimista, som vieru nemala. Jediný kto to vie je boh a s tým komunikovať cez internet bohužial nedokážem. Môžem sa len modliť, že sa touto hlúpu chybou nezničí všetko, za čo som celé roky drela.

40.časť

Trochu dlhšia časť. Dnes pridám ešte asi dve časti o pár hodín. Pekné čítanie  prajem :) X 

 Dalšiu noc sa mi spalo o niečo lepšie. Ráno som sa zobudila svieža a vyspatá aj ked bolo len sedem hodín ráno.

Včera, ked ma Tomy domasíroval, vystrel sa na postely hned vedla mňa. Nemocničná postel je dosť úzka, a pre dvoch je ešte užšia. Boli sme na sebe tak nalepený, že som jeho vôňu mala stále pri nose. Pozerali sme telku a ked nás to prestalo baviť, vytiahol dvdčka ktoré mi priniesol, aby som sa nenudila. Pozerali sme Johnnyho Englisha 2 a náš smiech musel byť počuť až na druhé oddelenie. Ked mi začalo škvŕkať v bruchu, vykradol sa do bufetu a doniesol mi zemiakové lupienky a sladkosti. K tomu nám priniesol plechovky coly a spoločne sme pozerali filmy. Dlho mi s nikým nebolo tak dobre. Mám dojem, že takto mi bolo posledne s Ninou. Za ten čas čo bol pri mne, prišiel aj doktor. Povedal mi, že ma za 3 dni pustia, ak mi bude dobre. Sestrička mi priniesla barle, ktoré budem potrebovať prvé týždne k chôdzi. Tomy ma nahovoril, nech sa idem trochu poprechádzať. Zo začiatku som si nebola istá a Tomy ma pridržial za pás, zatial čo ja som zápasila s barlami. Po pár minútach som si musela dávať prestávky. No nakoniec sme obehli celú nemocničnú budovu.

Ked mi priniesli do izby obed, Tomy mi zašepkal do ucha.

"Keby niečo, v šuflíku máš čokoládu," zasmial sa.

"Okej, chod už, určite máš prácu," ani som si na to nespomenula, "ešte ťa kôli mne vyhodia, že sa ulievaš."

"O to sa neboj, zajtra ťa prídem znovu pozreť dobre?" Usmial sa.

"Fajn, pa."

"Ahoj," naklonil sa a dal mi pusu na čelo. Než som stihla niečo povedať, obliekol si kabát a vychádzať z dverí.

Asi okolo jednej sa tu zastavila Danielle s Eleanor a Louisom. Bola som prekapená, že Harry neprišiel s nimi, no nepýtal som sa. Louis mi dal ružové balóniky a El a Danielle plyšového malého medvedíka. Okolo štvrtej tesne potom, čo odišli, prišiel Harry.

"Ahoj, zlato," chcel mi dať pusu na ústa, no v poslednej chvíli som sa odtiahla a dal mi ju na líce.

"Ahoj, čo ti tak trvalo?" Chcela som zmeniť tému. O Thomasovy som mu radčej hovoriť nechcela, ani o tom čo mi hovoril.

"Asi o jednej sme skončili s tou schôdzkou. Louis s Eleanor a Danielle mi povedali, že idú za tebou. Bol som im vdačný, pretože som si musel ísť vybaviť niečo do mesta a aspoň si tu nebola sama. Aby som nezabudol, Liam, Zayn aj Niall ti odkazujú skore uzdravenie."

"Aha," odvetila som.

"Stalo sa niečo?" Opýtal sa a sadol si na postel.

"Nie, vobec," zaklamala som, "Harry môžem sa ťa na niečo spýtať?"

"Jasné, na čokolvek."

"Pamatáš si ma z toho večera v lietadle? 28.júla let z Mníchova do Londýna. Ako som ti padla na nohy?" Trochu som sa zasmiala. Lišiacky sa usmial a naskočili mu jamky na ústach.

"Jasné, že som si ťa pamatal," usmial sa, "najskôr som si myslel, že to je nejaká fanúšička, no bolo mi to v podstate aj jedno. Do tých očí som sa mohol pozerať aj zbytok letu."

"Ále, klamár! Hned si zalahol," zasmiala som sa.

"To je pravda, bol som velmi unavený," zasmial sa aj on.

"Prečo si mi to pri skúškach nepovedal?"

"Čo ako?" Opýtal sa.

"No, že ma poznáš. Mne to bolo blbé hovoriť."

"Aha. Neviem, tiež mi to bolo blbé len tak k tebe prísť a povedať ti to," odvetil.

"Fajn, už si jedol?" Opýtala som sa ho, pretože som bola dosť hladná aj napriek obedu.

"Nie," odmlčal sa, "mám pre teba prekvapenie," usmial sa a z tašky vytahol McDonald.

"Hí," môj žalúdokm zaplesal.

Dnes, za mnou doobeda prišla Carly spolu s Niki a doniesli mi čisté veci a môj notebook. Akoby vedeli, priniesli mi pár čokolád a keksov. Dnes bol sviatok a do školy sa nešlo. Takže nepríjemnosti s neospravedlnenými hodinami mať nebudú. Kecali sme o všeličom možnom aj nemožnom. Ked mi priniesla sestrička obed, vychádzali už z dverí, kde sa zrazili s Tomym. Spýtavo sa na mňa zahladeli a Carly nezabudla lišiacky zdvyhnúť obočie a Niki sa úšŕňala cez celú tvár.

"Zdravím," pozdravil ich Thomas.

"Ahoj, sme práve na odchode," odvetila Carly.

"Ahoj," zavrel na nimi dvere a usmial sa, "ako sa má pacientka?"

"O dosť lepšie, ked viem, že toto nebudem musieť ziesť od hladu všetko," zasmiala som sa. Naozaj to nevyzeralo najlepšie, no aby sestrička nerozprávala, že nič nejem aspoň časť zjesť musím.

"Prečo?" Opýtal sa na tvári mal divný úsmev.

"No, pred tým než ste mi sem nosili jedlo, som bola taká hladná, že mi chutilo aj toto tu," ukázala som na divnú zeleninovú kašu farby hovienka.

"Aha," zasmial sa, "chápem. Niečo som ti priniesol." Až teraz som si všimla, že v ruke drží papierovú tácku s dvoma umelohmotnými pohármi.

"Och," slastne som si vzdychla, "Starbucks," usmiala som sa.

"Ako si vedel, že práve to teraz potrebujem?" Od kedy som prišla do Londýna, na kávu zo Starbucksu som si zvykla každý deň.

"Tipol som si," žmurkol a podal mi pohár. Sadol si na stoličku ktorá bola pri postely.

Carly a Nik mi spolu s čistým oblečením doniesly aj pyžamo. Ešte vždy som mala to nemocničné. Nechápala som, prečo mi nepriniesly klasické flanelové s dlhými nohavicami a košelou. No celkom som sa nepotešila, ked mi priniešli krátku nočnú čiernu košielku zo saténu. K nemu mi zabalili čierny krátky župan tej istej látky.

"To ako vážne si mám toto obliecť v nemocnici?" Zasmiala som sa ked mi pomáhali sa obliecť.

"Ved si to mala medzi vecami," odvetila previnilo Niki no videla som, ako sa Carly uchechtáva. Dobre sa zabávali.

"Fajn, ale ešte som to nemala ani na intráku nieto ešte v nemocnici," odvetila som cez zaťaté zuby.

"Dobre, chceš toto pyžamo alebo si necháš to čo máš na sebe?" Opýtala sa Carly. Zahľadela som sa na moje "sexi" pyžamo ktoré som mala až po kolená.

A tak. Teraz ked som bola v čiernom saténe a srkala kávu cez slamku, sa na mňa Thomas díval. Perinu som mala zošuchnutú po pás. Vôbec sa nesnažil uhýbať očami inak, akoby len náhodou o mňa zavadil pohladom. Ale díval sa so záujmom a pomaly. Prezeral si každý milimeter. Naňho sa tiež nepozeralo zle. Mal čierny kašmírový sveter, ktorý mu obopínal trup, béžové nohavice, ktoré mal nižšie ako sa zvyčajne nosí, čierne vysoké tenisky a čierny koženný opasok.

"Uhm," odkašlala som si. Oči mu vystrelili späť na moju tvár.

"Nové pyžamo?" Nadvihol obočie.

"Ani nie," trochu som očervenela.

"Páči sa mi," žmurkol na mňa a odpil si z kávy. Moje slabé červenanie prešlo do purpurového odtieňa.

"Nejdeme sa prejsť?" Opýtal sa odrazu.

"Jasné," zavolala som sestričku, ktorá mi zložila nohu so sádrou. Obliekla som si čierny krátky župan a po celý ten čas na mňa hladel. Bili sa vo mne zvýrené pocity. Ked som sa oprela o barle, zdvyhla som zrak a pohlady sa nám stretli. Upieral na mňa čierne oči. S toho uhrančivého pohladu sa mi podlamovali nohy. Podišiel ku mne a zo zadu ma chytil za pás. Pokožka sa mi pod jeho dotykom zachvela a po rukách aj nohách mi prešli zomomriavky.

"Si krásna," potichu zamrmlal do ucha. Než som stihla niečo povedať, odvetil, "podme."

39.časť

Pomaly som otvorila rozospaté oči. V noci som sa často budila a tak som nebola dva krát vyspatá. Včera večer som nemala moc možnosť vidieť všetky veci okolo seba. Teraz, ked bolo sedem hodín ráno, ako som videla na hodinách oproti sebe na stene, som si všimla kvety. Jedny boli na nočnom stolíku vedľa postele, dalšie na malom stolíku oproti postely. Jedna bola naaranžovaná z pivoniek, dalšia s bielych lalií. Dalej som si všimla, že izba je len jednolôžková. Na stolíku som mala položený mobil. Vytočila som otcinovo číšlo.

Volala som s ním asi pol hodinu. Napriek vysokému účtu za telefón, ktorý som mu pripomínala, ktorý mu bol úplne jedno, bol dosť vystrašený. Najskôr chcel okamžite prísť, no ubezpečila som ho, že sa tu má kto o mňa postarať. Vedel aj o Harrym a tak bol o niečo pokojnejší. Ked prišla do izby sestrička s raňajkami, rozlúčila som sa s ním a slúbila mu, že čoskoro budeme volať na skype.

Na raňajky som dostala pečivo, malý jahodový džem, ovocie a čaj. Moc mi to hlad neutíšilo a musela som si zapamätať, že musím Carly poprosiť, aby mi priniesla niečo na jedenie. Ked bolo pol deviatej a s pomocou sestričky, ktorá mi musela "zvesiť" nohu, som sa s barlami trochu nemotorne došuchtala do kúpeľne a vykonala rannú hygienu, mi bolo o niečo lepšie. Pokým som si dočesávala zvlnené vlasy z drdola, ktorý som mala ešte od tréningu, zapla som si TV a pozerala seriál iCarly. Niekto odrazu zaklopal a najskôr som si myslela, že je to Harry, no uvedomila som si, že bolo ešte príliš skoro na obed. Dvere sa trochu odchýlili a následne vstúpil do izby človek, ktorého by som tu čakala zo všetkých najmenej. Nebola by som taká prekvapená keby sem príde Nicole Scherzinger.

"Ahoj, môžem?" Opýtal sa, no už stál pri mojej postely. Hrebeň mi zamrel v obviazanej ruke.

"Načo sa už pýtaš?" odvrkla som, "čo tu robíš Thomas?" opýtala som sa odmerane.

"Prišiel som ťa pozrieť," odvetil pokojne, "to je pre teba," zdvyhol kyticu kvetov. Boli to moje obľúbené ruže a orchideye. Tá kytica bola nádherná, no pokúšala som sa tváriť bez záujmu.

"Dakujem," povedala som sucho, "prišla aj Susan?" dala som si záležať na prehnane milom a ironickom tóne hlasu. Hned nato som vyčarila ten najlepší falošný úsmev, aký sa mi podaril.

"Nie, už s ňou nechodím. Nemá dôvod sem chodiť," všimla som si ako zaťal zuby.

"Och som si istá, že čoskoro budeš mať opäť po boku takú úžasnú partnerku ako bola ona," zasmiala som sa, no znelo to viac ako dve písmenka h-h než smiech.

"Nemohol som si v tvojom správaní všimnúť zmenu. Prepáč ale urobil som niečo, prečo sa ku mne takto chováš?" Prižmúril na mňa oči. Zmenil sa mu tón hlasu a bola som si viac než istá, že sa tu chystá k hádke.

"Prosím?!" Bola som zaskočená. To je naozaj taký nevšímavý alebo je to ten najväčší idiot akého som doteraz stretla?

"Dobre si počula."

"Ty mi máš čo vyčítať! Ked si nevieš spočítať 1 plus 1 a nevieš si to sám domyslieť tak radčej vypadni!" Dá sa povedať, že som mierne kričala a popri tom som si udrela zranenú nohu.

"Do riti!" Prskala som od bolesti.

"Klud, neprišiel som sa hádať. Viem, mal som ti zavolať. No, neviem prečo som urobil to, čo som urobil. So Susan som sa rozišiel deň po tom, čo sme znovu stretli. Ked som ťa zbadal," zasmial sa akoby sám pre seba, "už som s ňou nevedel viac byť," zmĺkol a zahladel sa na mňa.

"To mi je lúto, že ja som bola príčina vášho rozchodu, ale už som s niekým druhým a mám ho rada."

"Máš ho rada?! To sú fakt silné slová na vzťah," pokrútil hlavou, "som prekvapený, že je ešte stále s tebou. Obvykle má dievčatá len na jednu noc."

"To hovorí ten pravý. Najskôr sa pozri na seba, až potom súd niekoho druhého," zamračila som sa naňho.

"Hovorím ti tak ako to je. Pravdu. Nie som prekvapený, že ti o mne narozprával samé "dobré" veci," zatínal zuby.

"Povedal mi pravdu. A tvoje chovanie to celé podčiarkuje. Nemám dôvod neveriť mu," odvrkla som.

"A povedal ti aj to, že sme kedysi boli dobrí kamaráti?" Ked som sa zatvárila zmetene pokračoval.

"Ešte pred Susan som chodil s iným dievčaťom. Jednu noc sme boli v bare. Ja, Harry, ona a ešte pár kamarátov. Dosť sme pili, bolo mi zle a povedal som im, že potrebujem ísť na vzduch. Ked som sa vrátil, môj "kamarát" mal jazyk z hrdle mojej priateľky a kráčali k zadným boxom, kde sa určite nepopíjalo mochito. Harry sa mi ani nepriznal, len to zbabelo popieral. No ona mi aspoň povedala pravdu."

"Boli opití," povedala som na jeho obranu. No vedela som, že to ho nemôže ospravedlniť. Bola som sklamaná.

"Aj ked si opitá, vieš čo robíš," zamračil sa neveriacky krútil hlavou, "vtedy sme sa pohádali a ja som mu povedal, že som s ním skončil." Mlčky som sklopila oči.

"Nič mi na to nepovieš?" Opýtal sa po chvíli.

"Nemám ti k tomu čo povedať," zamrmlala som. Zrak som upierala na hrebeň vo svojej ruke.

"Len,.. mal by si odísť," povedala som. Po líci mi prešla nechcená slza. Rýchlo som si ju zotrela, no aj tak ju zbadal. Bez slova si vedľa mňa sadol a objal ma. Voňal po pižme a mandarinke. Musím priznať, že Harry voňia úžastne. Ale táto vôňa vyjadruje typickú mužnosť. Voňal priam božsky.

"Pozri, môžeme začať odznova?" Po chvíli sa odtiahol a opäť som nadobudla normálny rozum.

"Dobre, ale prosím rešpektuj to, že chodím s Harrym," odpovedala som.

"Dobre," odvetil a nachvílu zmĺkol. Zrazu mi zobral z ruky hrebeň, ktorý som ešte vždy držala a postavil sa.

"Čo robíš?" Zasmiala som sa. Vyzliekol si kabát, šál a naskytol sa mi pohlad na stíhlu vysokú svalnatú postavu. Bože, Barbora spametaj sa! Máš chlapca! Zakričala som si v duchu. Mal oblečenú bordovo-čiernu károvanú košelu. Vyhrnul si rukávy a posadil sa vedla mňa. Nadalej som naňho spýtavo hladela. Nadvihol hrebeň, ktorý držal a začal mi česať vlasy, ktoré som si nedočiahla jednou rukou.

"Blázniš?" zasmiala som sa.

"Vôbec," odpovedal vážnym tónom, "jednu ruku nemôžeš zohnúť a druhú nemáš zdravú, tak mi dovol, aby som ti pomohol."

"Tak dobre," no ako prechádzal s kefou s jemnými štetinami po vlasoch, aj tak som sa nemohla uvolniť.

"Bože, Barbi uvolni sa. Si celá napetá," vlasy mi odhrnul na jeden bok a začal mi masírovať plecia, potom krk až sa premiestnil opät na plecia. Bolo to neskutočne príjemné. Jemné. Zavrela som oči a vychutnávala si masáž. Bola som ako omámená. Pri nose ma ešte vždy šteklila jeho vôňa.

38.časť

"Nehýb sa. Len zostaň ležať." Vravel niekto. "Dáme ti niečo proti bolesti." Odvetil opät mne neznámi hlas. "Maj oči otvorené, počuješ?" Niekto ma jemne potlapkal po líci. Za nimi v pozadí bolo veľa hlasov, ktoré sa prekrývali. Zdali sa mi ako hlasitý šum.  

A potom prišla tá ostrá bolesť. Zmohla som sa len na výkrik. Niekto mi zvieral ramená a telo aby som sa nehýbala. Zahmlilo sa mi pred očami a upadla som do spánku.

Ležala som na postely v polohe z ktorej ma chytali kŕče do chrbtice. To bol zrejme dôvod, prečo som sa zobudila. Otvorila som oči a udrelo mi do nich ostré svetlo z lampy. Zdvyhla som lavú ruku, aby som si zatienila oči, no niečo ma v nej pichlo. Ihla a na nej napojená hadička.  

"Au," zmohla som sa len nato. Niekto sa postavil zo sedačky a chytil ma za ruku.

"Dávajú ti infúziu, zlato. Ako sa cítiš?" opýtal sa ma Harry.

"Dosť nanič," poobzerala som sa po nemocničnej izbe, "a čo tu robíš?" Vybavil sa mi dôvod, prečo som sa sem dostala a v duchu som si nadávala.

"Ked som prišiel pre teba do školy, videl som ako záchranári niekoho nesú zo školy smerom do sanitky," odmlčal sa, "zavolal som ti a chcel sa ťa opýtať čo sa stalo. No a práve ked som ti volal už druhý krát, pretože na ten prvý si nezdvíhala, pribehla Lili k môjmu autu a povedala mi, čo sa stalo. Išiel som hned za sanitkou a čakal som, pokým ťa ošetrili a pozreli. Od kedy ťa priviezli do izby som čakal, až sa zobudíš."

"Aha, a kolko tu už ležím?" Opýtala som sa.

"Od poobedia a teraz je pol deviatej večer," usmial sa.

"Do čerta, učitel ma prinajmenej zabije," vzdychla som si, "ako som mohla byť taká hlúpa?" Tú otázku som adresovala sebe.

"Čo sa stalo, sa už stalo. Hlavne, že to neni nič vážne," odvetil. Prvý krát som zaregistrovala nohu v dlahe zavesenú mierne nad úrovňou postele.

"Čo mám z nohou?" Opýtala som sa z obavami.

"Počkaj, idem po doktora. Bude lepšie ak ti to on vysvetlí, ja som s toho zachytil len útržky," povedal a zmizol za dverami. Ked sa dvere opäť otvorili prvý vošiel Harry a za ním vysoký muž, so šedivejúcimi vlasmi a dlhým bielym plášťom.

"Zdravím slečna, som váš ošetrujúci doktor. Ako sa cítite?"

"No to bude záležať od toho, čo sa dozviem."

"Iste. No, ked vás priviezli, mali ste postrauamtický šok zo zranenia do ktorého ste upadli, ked vám museli priamo na mieste nehody zasunúť kĺb do správnej polohy. Mali ste totiž vykĺbené koleno. Bohužial koleno nie je jediné, ktoré utrpelo." Z námahou som prehltla suché hrdlo a počúvala.

"Poškodil sa zadný krížový kolenný väz. Väzy kolena zabezpečujú spolu so svalmi jeho stabilitu a správnu biomechaniku. Koleno má z vystretia do ohnutia zložitý valivo-kĺzavý pohyb a správnosť tohto pohybu práve zabezpečujú skrížené väzy. Pri poškodení niektorého z väzov, dochádza k narušeniu stability kolena. Okrem toho ľudia s poškodenými väzmi kolena nie sú schopní plnej záťaže a športu," prerušil sa a pozrel na moju reakciu.

"Čo tým myslíte? Že už žiadne tancovanie?" Skoro som dostala další šok. To musí byť zlý sen.

"Vo vašom prípade to možné bude. Z najväčšou pravdepodobnosťou," dodal.

"S pravdepodobnosťou?" Zvýšila som hlas. Harry ma chytil za ruku.

"Závisí to od toho ako sa bude vášmu kolenu dariť po rehabilitáciách. Všetko závisí od času. Okrem nohy máte menšiu popáleninu na pravej ruke, ktorá sa vám zahojí za pár dní." Všimla som si zafačované zápestie.

"Teraz odychujte, zajtra sa prídem na vás pozrieť a o pár dní vás budeme môcť pustiť domov." Kývol smerom k Harrymu a odišiel.

Oči sa mi zaslzili.

"Otec," utrela som si oči, "otec to už vie?"

"Neviem, zlato. Mala by si mu zavolať, ale to počká do rána. Teraz sa vyspi, dobre?"

"Uhm," prikývla som, "a Harry?"

"Áno?"

"Kde mám veci? Zostali v škole?" Opýtala som sa.

"Nie. Bola tu Lili s nejakou Carly a Niki a doniesli ich sem. Plus ti priniesli aj čistú bielizeň, kefku a podobne," usmial sa. Odlahlo mi.

"Dobre, mal by si ísť už aj ty. Chod sa vyspať tiež," zdvyhla som kútiky úst. No šťastný úsmev to rozhodne nebol.

"Si si istá? Môžem sa vystrieť tu na sedačke."

"Určite nie. Nebudem mať na svedomí tvoj chrbát," zasmiala som sa, "ja to tu zvládnem, nemusíš tu byť. Keby niečo, stlačím tlačítko a zavolám sestričku," žmurkla som naňho.

"Dobre, zajtra prídem tak okolo obeda. Máme schôdzku s manažmentom a ked tam skončíme, tak prídem," nahol sa nado mňa, "dobrú noc," povedal a dal mi pusu na čelo.

"Dobrú," zamrmlala som a pokúšala som sa pohodlnejšie vystrieť na postely. Moc sa mi to nedarilo podla možnej situácie, kedy som bola v podstate v jednej polohe. Trvalo dlho pokým som zaspala.

37.časť

Dni plynuli neskutočnou rýchlosťou. Ani som sa nenazdala a bol december. Darčeky som už pomaly kupovala a sneh sa dostavil s tou istou rýchlosťou. Aj ked boli kalamity a všade padalo kopu snehu, zimu som milovala. Obzvlášť zima v Anglicku bola krásna. Na sviatky priletím do Talianska. S otcom som sa dohodla, že nemá význam aby som letela na Slovensko a odtial znovu letela s ním. Pôjdem rovno z Londýna. Nine som poslala balíček prvou triedou aby sa jej dostavil čo najskôr. Bol tam darček na Vianoce pre ňu a suveníri spolu s nejakými vecami na oblečenie. Ona mi ten svoj pošle po otcinovi. Každý druhý-tretí deň sme si skypovali a rozprávali novinky. Hovorila mi, že o Harrym sa tie novinky dostali hned k nim a v škole ju všetci otravujú a pýtajú sa na mňa.

Pred mesiacom, po tom, čo Harry zverejnil fotku na twitteri, mi prichádzalo neskutočné množstvo správ, najmä na twitteri ale aj na facebooku. Počet follownutí sa mi zvýšil na niekolko tisíc, ale starosti mi robili nielej pribúdzajúce články a fotky v časopisoch ale aj nenávistné správy od fanúšičiek. Niektoré ma nazývali zlatokopkou a tvrdili, že som s ním len pre peniaze a slávu. Danielle mi poradila ako len mohla, najmä ona mi bola v tomto oporou a radila mi, aby som sa tým moc nezaoberala a odpisovala haterom z úsmevom. No prichádzali mi aj milé správy z ktorých sa mi na tvári urobil úsmev. Harry pravidelne pridával naše fotky na internet a tie dievčatá, ktoré ma nenávideli si nevšímal. Zo začiatku som bola naštvaná, že mu to je jedno, no povedal mi, že by sa tým nič nevyriešilo. "Ich to prejde" opakoval mi stále. Na spoločenské akcie som chodila nie z veľmi velkou chuťou no robila som to pre Harryho. Na škole sa toho moc nezmenilo, pretože aj pred tým sa tam so mnou bavili takmer všetci. Dakovala som, že chodím práve do tejto školy, pretože ludia tam, boli zvyknutý na mediálne populárnejšie decká. Nebola som tam jediná, čo ma zo začiatku prekvapilo, lebo som to predtým nevedela. Ked som išla po ulici, už som si zvykla dávať okuliare, no pár dievčať ma aj tak zastavovalo alebo fotilo.

Končil sa prvý decembrový týždeň. Bol piatok a po škole pre mňa mal prísť Harry. Poslednú hodinu som mala akrobatiku. Nie tak celkom nový predmet. Zaviedol sa do výučby pred dvoma mesiacmi na skúšku. Nechápala som na čo nám bude, no celkom ma bavilo naň chodiť.

Spolu s Nik sme sa prezliekali v šatni. Čierne cvičky som už mala obuté a preto som si už len pripínala drdol sponkami. Mala som čierne elastické gate, čierne tielko a navrchu čierny takmer priehladný svetrík. Vedla nás sa prezliekala Lili a zamilovane sa dívala na mobil.

"Haló? Lils?" Zamávala som jej pred nosom.

"Hmm?" Odpovedala no ani na mňa nepozrela.

"Zrejme dalšia smska od Chrisa," zasmiala sa Niki. Pozrela som sa do mobilu a musela som jej dať za pravdu. Od tej párty kde jej Chris robil doprovod sa k sebe mali viac a chodiť začali pred troma týždňami, teda o týždeň neskôr ako ja s Harrym. Boli spolu v jednom kuse. Pred školou, počas hodín, ktoré mali spolu, cez prestávky a potom znova po škole. Bola som prekvapená, že ju to ešte nezunovalo a tiež aj Chrisa. Na chlapca bol zalúbený až po uši. Ale boli naozaj krásny párik.

"Čo sa smeješ? Pochop, že niekto je tu zaľúbený," mračila sa Lili na Nik.

"Okej, okej," zdvihla ruky v obrannej póze, "len je na teba zábavný pohlad," zasmiala sa opäť. Musela som s ňou súhlasiť a pridala som sa k smiechu. Po chvíli, ked sme sa prehíňali v chrbtoch sa na nás Lili pozerala ako na bláznov a krútila hlavou.

"Podme radčej na hodinu," potiahla nás za ruky smerom k dverám.

Ked sme prišli do telocvične, pár študentov sa už rozcvičovalo. Po pol hodine boli už všetci pripravený na cvičenie. Učiteľ prišiel k pol metra hrubej vystuženej žinienke. Dnes si budeme opakovať premety vzad. Všetci to na žinenke už vedeli, no tí odvážlivci, ktorý budú chcieť, môžu ísť už aj na tvrdú rovnú zem. Na rozohriatie každý išiel klasický premet na žinienke. Niektorí potrebovali ešte pomáhať, no väčšina to už zvládala sama. Potom sme spojili tri žinienky dokopy, pričom jedna mala dĺžku 3,5 metra. Každý sa opäť vystriedal, no tentoraz sa robili premety vzad po sebe 4 krát v jednom časovom úseku. Kto si netrúfal, išiel dvojitý. Viacnásobný premet som si vyskúšala niekoľkokrát. Zvládla som to bez pomoci, takže som si trúfla ísť prvý krát aj na normálnu podlahu, kde bola len nešmyklavá 2-cm gumová podložka. Celkom som si verila a chcela som sa aj predviesť. Čo by som nebola ja, keby nevymislím nejakú poriadnu sprostosť. Odhadla som, že zlvádnem dlhší premet – 5 násobný. Ostatní boli ešte na hrubej žinienke spolu s učiteľom. Bez neho sme nesmeli robiť nič sami. No postavila som sa chrbtom k čiernemu gumolínu a zhlboka sa nadýchla. Ako som zaklonila ruky a pevne nimi švihla do zadu, počula som nejaké hlasy čo volajú moje meno, no už som sa nezastavila. Vyšvihla som chrbticu spolu s rukami smerom dozadu a v presných líniách som urobila jeden, druhý, tretí a potom aj štvrtý premet. Všetky som robila jeden za druhým, napínala som a uvoľňovala svaly a šlachy, po štvrtom som sa vyšvihla do piateho. Priveľmi neskoro som si uvedomila, že gumolín nieje taký dlhý. Pravdaže ani nemal byť, iba v mojej chatrnej, hlúpej hlave som si myslela, že to bude stačiť. Ked som dopadla rukami do mostíka a vyšvihla nohy smerom dozadu, spotené dlane na ktorých mali byť bandáže, presne pre takéto situácie, zaprotestovali a šmykli sa mi ruky smerom dopredu. Dopadla som velmi škaredo a mala som pocit akoby som mala celé telo dolámané a tvár mi horela. V pravej nohe mi pulzovala bolesť, z ktorej sa mi zahmlil zrak. Videla som len siluety postáv nadomnou.

36.časť

Sobota ráno. Bola som prekvapená, že som vstala tak zavčasu. Vošla som do sprchy a vychutnávala si jemnú arómu ruží a santalového dreva z telového šampónu. Ked som vyšla, zabalila som sa do teplého flanelového županu, a vlasy som si omotala do uteráka. Carly sa pomaly zobúdzala, ked som vošla do izby.

"Dobré ráno, čo si tak skoro hore?" Zamrmlala a pretierala si rozospaté oči.

"Aj tebe, neviem nejako mi pár hodín spánku stačilo," zasmiala som sa.

"Fajn, mohly by sme sa ísť niekam naraňajkovať?" Opýtala sa ma a mierila do kúpeľne.

"Jasné," otvorila som šatník. Obliekla som si bledo-hnedý volnejší sveter, svetlé tyrkysové džínsy, hnedé čižmy a vytiahla som čiernu kabelku. Vlasy som si išla vyfénovať a s kulmou som si ich mierne natočila. Na tvár som si naniesla len jemný make-up. Na pravú ruku som si dala zlatý náramok, na lavú hodinky a drobnú bižutériu. Vlasy som si ešte zalakovala a do tašky som si dala mobil, kozmetickú taštičku, vreckovky, doklady a peniaze, klúče a ostatné drobnosti. Obliekla som si tmavo hnedý kabát a v tej istej farbe aj dlhý hodvábny šál, ktorý som si požičala od Carly. Bežne sme si vymieňali veci. A tak, ked ja som si zobrala šál, Carly si požičala čierne čižmy na opätku. Bola zladená celá do čierna okrem modrých džínsov a červených pier, ktoré tak rada nosí.

Ked sme išli ulicou a rozprávali sme sa, prešli sme okolo novinového stánku. Carly odrazu zastala a nebyť jej, ani by som si to nevšimla. O Harrym som jej povedala a brala to normálne. Zmätene som sa za ňou otočila, čo ju tak zdržalo a pozerala sa raz na mňa, potom na stánok a opäť na mňa. Podišla som k nej a uvedomila si načo sa pozerá. Najviac ma zaujal Daily Mail, kde sme boli na titulnej stránke. Na ostatných časopisoch sme boli na nemalých fotkách na titulnej strane. Rýchlo som týždenník schmatla a prelistovala sa na dvojstránku kde bol článok. Titulok znel: "Dalšia zo zástupu Harryho obdivovateliek?" Písal sa tam takmer celý môj životopis od krajiny s ktorej som, až po školu na ktorú sem chodím. Nemala som záujem čítať celý článok, len som ho prebehla očami. Čakala som v pár časopisoch o Harryho novej priateľke v krátkych odstavcoch no vôbec nie o tom, že sa o mňe bude písať po celých dvojstránkach. Ved som predsa vôbec neni slávna. Prešla som další časopis, kde stálo:

"Harry Styles, spevák zo skupiny One Direction sa včera večer na gala párty ukázal s novou priteľkou. Niet divu, že mu počarovala hviezda prestížnej tanečej školy s talianskymi koreňami. Podla našich informácií sa s exotickou hnedovláskou spoznali, ked tancovala na akcií po boku známej skupiny."

Exotická?! Bola som mierne rozhorčená. Boli tam fotky z akcie o ktorej sa tam písalo a naše fotky ako nastupujeme do auta zo včera večera.

"No, ja si myslím že to vystihli," podotkla z úsmevom Carly, ktorá mi stála pri ramene a čítala spolu so mnou.

"Čo ako?" Nechápala som.

"Celý ten článok, myslím, že to mohlo byť aj ovela horšie."

"V niektorých to aj horšie je, ale máš pravdu, asi si na to budem len musieť zvyknúť," vyslovila som Danieline slová.

Zaplatila som za časopis, ktorý som mala v pláne ukázať Harrymu. Práve ked som naňho myslela mi odneho blikla smska: "Dobré ránko zlato, prídem po teba o hodinu súhlasíš?"

Odpísala som mu a mobil vložila naspäť do tašky. Vošli sme do malej reštaurácie a objednali si.

Po asi hodine sme dorazili pred internát, kde už Harry čakal vo svojom čiernom aute značky Range Rover. Rozlúčila som sa z Carly a nastúpila do auta.

"Ahoj, honey," usmial sa a natiahol sa poza volant po pusu.

"Ahoj," odpovedala som mu z úsmevom, "videl si už najnovšie novinky?"

"Nie," zamračil sa, "prečo?" Podala som mu časopis a zo záujom si nalistoval článok o nás.

"Fú," zasmial sa, "to o tej exotickej kráske je dobré. Všetci mi ťa budú závidieť," podpichoval ma z úškrnom.

"Čo si tým chcel naznačiť?" Zdvihla som napodobňujúc urazenie obočie.

"Len to, že mám najkrajšie dievča v celom Londýne," zasmial sa a dal mi letmý boštek na pusu.

"To aby som na ulicu nevyšla nenamalovaná," zašomrala som.

"Si velmi zlatá ked to robíš," zabával sa na mne.

"Čo ako?"

"Ked sa urážaš," usmial sa a naštartoval auto, "si krásna aj bez toho, že by si bola vymalovaná."

"Šetri si lichôtkami Harold," zasmiala som sa na tom ako sa zamračil pri tom škaredom oslovení.

"Pre zmenu si teraz urazený ty?" opýtala som sa so smiechom.

"Nuž, poznám niečo po čom by som sa možno odurazil," zaklipkal očami a šibalsky sa usmial. Nahol sa ku mne a zatlačil ma do sedadla. Jednu ruku si vplietol do mojich vlasov a pobozkal ma.

"Krásne voňiaš," zamrmlal z úsmevom ked sa odťahoval.

"Ehm," trochu som za zasmiala, "kde ma to chceš zobrať?"

"Na prechádzku," usmial sa a konečne sme sa pohli z parkoviska.

Ruka v ruke sme sa prechádzali popri rieke Temža, presne tam, kde som bola aj s Thomasom. Spomienky naňho som radčej hned zahnala. Po ceste nás zastavilo pár dievčať, ktoré si od Harryho prosili podpisy a niektoré aj fotku. Trpezlivo som vždy počkala. Niektoré sa zvedavo otáčali a hladeli s neskrývaným prekvapením, ked si Harry so mnou preplietol prsty. Vonku bol studený vietor a preto Harryho teplo bolo o to príjemnejšie. Presvedčil ma, aby sme si urobili pár fotiek. Plánoval to už skorej a tak si doniesol aj svoj Nikon. Fotenie mám rada, aj ked radčej fotím všetko ostatné ako seba, ale súhlasila som. Väčšinu času chcel, aby som mu pózovala a ked mi ukazoval fotky, neboli také hrozné ako som si myslela. No s radosťou sa so mnou odfotil aj on a na väšine ma bozkával.

"Dúfam, že tieto fotky sú čisto súkromné," prižmúrila som naňho oči a namierila ukazovák.

"Výlučne len do mojej osobnej zbierky," zasmial sa. Odrazu vytiahol mobil a pritisol sa ku mne.

"Pod, chcem mať aj v mobile," usmial sa.

Ked sme sa odfotili, niečo začal do mobilu ťukať a na tvári mal zvláštny usmievavý úšklabok.

"Čo to robíš?" Objala som ho zozadu okolo pása a postavila som sa na špičky aby som videla ponad jeho plece. Bol prihlásený na twitteri a videla som ako pridáva našu fotku.

"Nebude ti to vadiť však zlato?" Otočil hlavu a dal mi pusu na čelo.

"To naozaj všetci musia vedieť, že s niekým chodíš?" Odpovedala som otázkou.

"Uhm, chcem aby ťa fanúšičky videli, a aj tak to už vedia. Nech to je oficiálne," s úsmevom sa vymanil z môjho objatia a chytil ma okolo pása.

"Fajn, tá fotka je v pohode," odpovedala som a dal mi dakovnú pusu.

Išli sme sa naobedovať a Harry potom musel ísť do štúdia.

"Ešte ti dnes zavolám, dobre?"

"Okej, maj sa." Dal mi dlhú pusu až som sa musela odtiahnúť.

"Tiger, ešte musím aj dýchať," zasmiala som sa.

"To aby mi vystačilo do zajtra," usmial sa a pri vchode do internátu som mu ešte zakývala.

Zbytok poobedia som volala s An a Bel. Rozprávali mi, že starký prerábajú staré izby pri dome. Vraj tam budú hosťovské izby. No urobili mi prekvapenie a povedali mi, že ked sa mi bude páčiť, prerobili jednu izbu pre mňa a nasťahovali doň aj nábytok zo starej izby. Z fotiek, ktoré mi poslali, som bola unesená. Hlavne z mojej izby.

                                                                       Nová izba

35.časť

Nohy som mala ako dva velké, opuchnuté balvany. No predsa som sa zvalila na svoju internátnu postel s úsmevom. Premíšlala som odkedy som sa s ním rozlúčila. V podbrušku som cítila jemné šteklenie a pripadala som si ako idiot, kedže som mala ústa ešte vždy roztiahnuté v širokom úsmeve.

Ked sme sa od seba odtrhli, bola som aj rada aj nie. Bol to celkom nový pocit čo som zažívala. Taký, ktorý sa nedal s časti opísať ani pochopiť. K Harrymu ma niečo tiahlo, no presne neviem čo. Vedela som len, že ma veľmi priťahuje. Jedna známa varieté speváčka raz povedala "bozk od muža je jeho podpisom". Ak to bola pravda, potom sa Harry podpisoval ako Pán Bozkov. Ked sme sa od seba vzdialili, nevedela som čo povedať. Harry sa mierne zasmial a ulavilo sa mi ako situáciu odlahčil.  

"Prečo sa smeješ?" Opýtala som sa z úsmevom.

"Pretože som to chcel urobiť už dlhšie, a teraz. No.. neviem čo mám povedať," stále mal úsmev na perách.

"Ach. Som rada, že sa ti to splnilo," povedala som trochu dotknuto ani neviem prečo. Otočila som sa a chcela odísť.

"Počkaj, prepáč. Nechcel som aby si sa urazila."

"Neni som urazená," zamračila som sa. Lišiacky sa na mňa usmial a opäť priložil svoje ústa k mojim. Chvílu som ich mala zaťato zavreté a nemienila som mu len tak urobiť po vôli. Jemne mi hryzol spodnú veru, načo som mierne vzdychla. Ako inak, viac nepotreboval. Takto postupoval takmer celý večer. Ked sme prišli k ostatyným, chytil mi ruku a privinul si ma k sebe. Bola som prekvapená ale príjemne. Potom mi pred všetkými dal pusu a úškŕňal sa ako výherca, ktorý vyhral loto. Alebo ako naparený kohút ktorý sa predvádza pred sliepkami.

"Správaj sa slušne," napomenula som ho a slabo buchla lakťom do boku.

"Dobre, dobre. Rád sa predvádzam, prepáč," povedal so smiechom.

Väčšina sa úškŕňala od ucha k uchu a ten zbytok nám zagratuloval a povedal lichôtky ako "Nech vám to vydrží", "Ste pekná dvojica" a podobne. Zayn ktorý spolu s Niallom už čo to vypili, sa tvárili naoko pobúrene. Zayn mi na gratuláciu chcel dať pusu na líce, no v poslednej chvíli zamieril na ústa a s našpúlenou pusou mi nemotorne dal mlaskavú pusu.

"Och Zayn! To bolo nechutné," povedal znechutene Louis a ešte bližšie si pritiahol Eleanor.

"Ja ťa zabijem, okamžite od nej vypadni!" Odsotil ho Harry a zamračil sa naňho. No Zayn sa nadalej tváril spokojne a smial sa na Harryho mrzutosti. Nakoniec vybuchli do smiechu všetci.

Asi okolo pol jednej ráno sme sa už zberali na odchod. Aj preto, že Zayn spolu s Niallom už mali v sebe dosť alkoholu no hlavne aj od únavy. Harrymu som dala pusu a popriala som mu dobrú noc. Ked som sa otočila a chcela nasledovať Lili spolu s chlapcami, chytil ma za ruku.

"Počkaj pod s nami, chcem aby všetci vedeli, že mám, dievča," široko sa usmieval. Bola som trochu znepokojená. "Harry, nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ved sme spolu len pár hodín. Myslím, že by bolo omnoho lepšie nechať to na prirodzený vývoj udalostí. Nech sa to dozvedia nenútene, okrem toho.." Priložil mi prst na ústa a ťahal ma zo sebou. Rýchlo som zakývala Lili na pozdrav a bezmocne sa vliekla za Harrym. Nemala som z toho dobrý pocit. Kabát, ktorý som mala v ruke som si obliekla a pevnejšie som zvierala kabelku. Pri presklených točitých dverách som išla s Harrym posledná a srdce mi išlo vyskočiť. Ked fotografi pozreli kto vychádza okamžite zbistrili pozornosť. Chcela som sa tváriť nenápadne, no to že som išla s Harrym po boku a išli sme posledný na nenápadnosti nepridalo. Okázalo mi chytil ruku tak, aby to bolo vidieť a pri blesku foťákov som sa musela Harryho chytiť aj druhou rukou ako by to bola moja kotva. Moje oči doslova žiadali aby prestali tie blesky kmitať pred mojimi zreničkami. Ako sme kráčali oslepujúcim svetlom, novinári sa prekrikovali v kladaní otázok. Nikto im nevenoval pozornosť a všetci nastupovali do pristaveného auta. Konkrétnejšie, bola to čierna dlhá limuzína. Ked sme nastúpili už aj ja a Harry ako posledný a zavreli sa dvere na aute, odlahlo mi. Po pravej strane sedela Danielle a po lavej Harry. Blesy neprestávali a pár odvážlivcov prišlo až k autu a pokúšali sa dostať fotku z vnútra auta. Obočie som mala zachmúrené a dýchala som trochu prerývane. Dlane sa mi potili, no aspoň vnútri auta bolo len príkre svetlo a blesky fotoaparátov neboli také silné cez čierne sklá. Dan mi jemne priložila svoju dlaň na moju.

"Na to si zvykneš," povedala chlácholivo. Poobzerala som sa po ostatných ako sa tvária. Liam ktorý sedel z druhej strany vedla Danielle a objímal ju okolo ramien sa na mňa pokojne usmial. Zayn spolu s Niallom oproti nám po pravej strane zaspali vedla seba. Louis ktorý sedel pred nami na lavej strane si niečo vyťukával do mobilu a Eleanor vedla neho sa na mňa pokojne usmiala.

"Premiéru máme za sebou," povedal Harry a preplietol si so mnou prsty.

"To dúfam," zamrmlala som.

Mala som rozporuplné pocity. No bola som si istá tým, čo mi Danielle povedala a zároveň som sa utešovala tým, že to už nebude také hrozné.

Okrem tohto incidentu som nemohla byť šťastenjšia. Po dlhom dni a ešte dlhšom večeri som polahky zaspala.