Oznam

Prepáčte dnes už príspevok nebude.. mám pocit, že ma každú chvílu chytí mikrospánok -.- prosím hlasujte v ankete ak ste ešte nekliklu v odpovedi a zajtra by sem mala pribudnúť dalšia časť, dám sem dopredu vedieť xx

9.časť

Prenikla mnou taká vlna žiarlivosti, až som seba samú prekvapila. Stalo sa to niekde medzi tým, ako ju chytal za zadok a ako som zatvorila ústa.

"Ahoj zlatíčko, nejdeš si zatancovať?" Pristúpil ku mne asi o päť rokov starší chlap, slušne stavaný z vyholenou hlavou a potetovanými rukami. Najprv som mala chuť odvrknúť, že nie a Nate to aj povedal miesto mňa.

"Vypadni, nikde s tebou nejde," povedal. Pozrela som znovu na Rena, ktorý "náhodou" zavadil pohľadom na našu malú skupinku.
"No tak, chcem si len zatancovať. Ideš?" Ignoroval Nateov zamračený pohľad a vystrel ku mne ruku. Keď som ju s úsmevom prijala, potešený sa široko usmial. Nate na mňa prekvapene pozrel, no len som mu s úsmevom kývla a kráčala medzi tancujúce telá. Pritiahol si ma k sebe a zľahka ma chytil zozadu za boky. Nech mi rýchle tempo hudby vytisne z mysle všetko ostatné.

Miestnosť zaplnili kúdoly dymu. Stúpali nám od nôh a vinuli sa okolo tiel, odrážajúc celé škály farieb. Dym mal sladkastý vôňu, pripomínajúcu sladké ovocie a orgován. Telom sa mi rozlial príjemný pocit. Zachytila som melodický smiech a zahľadela sa na tanečnice na stupienkoch, čo sa krútili čoraz rýchlejšie, zakláňali hlavy a vydychovali cez načerveno namaľované pery. Tempo sa spomalilo, zazneli temnejšie rozvibrované tóny. Dala som sa ovládať vibráciami, čo mi stúpali z podlahy od nôh, do bokov.

"Tancuješ neskutočne," zamrmlal ten chlap a objal ma okolo pása. Obaja sme sa pohybovali do rytmu, pritískal si ma k panve. Pritiahol si ma bližšie a prešiel mi prstami po bokoch. Otvorila som ústa a vdýchla začadený vzduch. Na jazyku som zacítila chuť jahôd. Mala som pocit, akoby to ani nebolo moje telo. Bola som celá rozpálená. Sklonil sa a pobozkal ma na krk. Spanikovala som, zažmurkala a usilovala sa sústrediť, hoci sa na mňa zo všetkých strán tlačilo dusivé teplo. Skôr, než som stihla čokoľvek urobiť, odrazu si zo mňa strhol ruky. Niekto ma schytil za plecia a prudko otočil.

 

"Ren?" Zamračila som sa a chcela sa vytrhnúť z jeho zovretia, no stisol ma ešte silnejšie. Chlapík sa najprv naňho zmetene pozeral, potom hodil pohľad aj na mňa a nakoniec mávol rukou a odišiel.

"Čo to robíš dočerta?" Zatínal zuby. "Ten chlap ťa obchytkával!"
"Čo sa staráš?" Nával zúrivosti prišiel veľmi rýchlo. "Pusti ma, bolí ma to!" Povolil svoj stisk, no stále ma držal.
"Nebudem sa len tak pozerať nato, ako ťa nejaký chlap obchytkáva," zopakoval.
"Čo si o sebe myslíš dočerta?" Kričala som. "Čo sa vôbec staráš, že s niekým tancujem alebo nie? Ty si chcel aby sme boli len kamaráti," môj hlas naberal na závratných výškach.
"A ty si to nechcela? Keď som sa o niečo pokúšal odtiahla si sa," zúril už aj on. "Nate ti nestačí, hm?"
"Čože?" Nechápala som.
"Čuduješ sa, že to viem?" Odvrkol. "Vonku ste si strkali jazyky do úst." Neveriacky som sa naňho pozrela. Nemala som najmenšiu chuť mu niečo vysvetľovať.
"Kto ti to povedal? S nikým som si nič nikde nestrkala," vyprskla som. Na počudovanie zmĺkol a len na mňa hľadel. Tak som pokračovala. "Prečo ti to vlastne aj vysvetľujem?! Si kus idiota. Nechápem čo som na tebe videla." Vytrhla som sa mu z rúk, otočila sa a mierila k východu.

Asi po dvoch metroch, ma dobehol, otočil k sebe a pobozkal. Zažmurkala som a opäť sa snažila sústrediť. Chytil ma okolo pása a prirazil si ma k sebe. Od prekvapenia som zmeravela, no bozkával ma ďalej, nežne, rozvážne, ale naliehavo. Zaťala som mu prsty do pleca a pod mojimi dlaňami som cítila jeho tep. Poddala som sa a vychutnávala som si jeho teplo. Vzdychla som a v hrudi sa mi rozliala horúčava. Mala som pocit, že sa v nej utopím. Bola som mu vďačná. Keby ma nedržal, z najväčšou pravdepodobnosťou by som sa zosypala na zem.
Bozkával ma zľahka, dráždivo. Jemné dotyky jeho pier vo mne vyvolávali túžbu, hlad. Zovrela som mu vlasy a pritisla sa k nemu, aby ma pobozkal tuhšie. Vydal slastný povzdych a pobozkal ma silnejšie. Potom sa všetky súvislé myšlienky rozleteli a čas sa zastavil.
Všetky neuróny v mozgu sa mi naraz porozoberali, rozhádzali môj systém a vyradili ho z prevádzky. Netušila som, čo so mnou môže urobiť bozk. Bol to nápor na moje city. Všade, kde sa ma dotkol, som sa rozochvela a prebudila. Vduchu som zaúpela. Je ako... James Bond, Antonio Banderas a Brad Pitt v jednom tele. Ako som mu mohla odolať? Ako som vôbec dýchala?

 

Oznam

Takže, opäť som zmenila vzhľad blogu. Áno ..:D viem, často ho mením, no vždy po niekoľkých týždňoch som neni spokojná a tak mám proste potrebu ho zmeniť. :) Jeho vzhľad skôr odosobňuje (dá sa povedať) tak ako sa cítim, no možno je to blbosť, ale napríklad obrázok zimný, ktorý je teraz na pozadí, vyjadruje to, že sa teším na Vianoce a celkovo na zimu. :D Ale aj celkovo zimu mám strašne rada. :) Prosím píšte komentáre - dodatky, výhrady (keď sa vám niečo nepáči), nápady.. všetko čo vás napadne pr. môžte okomentovať aj tento príspevok a moju blížiacu eufóriu zo zimy. :D Budem len rada, lebo komentáre ma vždy potešia - aj jedno/dvoj slovné. ;) PS ďalšia časť tu bude dnes niekedy neskoršie poobede. xx

8.časť

Pred tým, než začnete čítať, prosím zahlasujte v novej ankete. Chcem vedieť váš názor. :) - Ďakujem xx

Aj keď bol síce štvrtok, Bonie ma vytiahla do mesta. Mama sa síce netvárila najšťastnejšie, kvôli zajtrajšej škole, no jej časový limit v prípade dochádzky domov posunula na jedu ráno. Či vstanem alebo nie, to nech už je môj problém. Natiahla som na seba čierne úzke obyčajné mini šaty, koženú čiernu bundu a po prehováraní Bonie som si obula čierne lodičky. Jediná výrazná vec bol na mne make-up a to červené ústa. Na oči som si spravila čiernu linku, na krk pripla zlatú retiazku a kľúče od auta a drobnosti som dala do čiernej malej tašky do ruky. Rozlúčila som sa s rodičmi a naštartovala auto. Asi po desiatich minútach som sa dostala pred klub, kde stálo nemálo ľudí. Zaparkovala som neďaleko, pred nejakým obchodom z knihami. Prešla som cez cestu a keď už som bola takmer pri zástupe ľudí, v tmavej uličke som zachytila pohyb. Keď som počula dôverne známi smiech a hneď nato aj tváre, telo sa mi uvoľnilo. Naproti mi išla Bonie, Nate, Ren a Josh.

"Čo robíte tu?" Opýtala som sa prvé, čo mi zišlo na um.

"Poď, mi nečakáme," zaškeril sa Ren a ťahal ma cez bočné dvere.
"Môj bratranec," povedal Nate, keď som sa na nich zmätene pozerala. "Robí tu za barom."
"Aha," len som zamrmlala. Hudba mi udierala do uší a pocítila som nával vzrušenia v podbrušku. No hlava si potrebovala najprv niečo vypiť, aby sa nohy viac odviazali. Bonie ma chytila za ruku a ťahala cez tancujúce telá. Išli sme do jedného z rezervovaných boxov, kde sedel Chris s Leah. Do sedadiel pri nich sa zviezoli chalani. Obidvoch som ich ozdravila a snažila sa prekričať hudbu.
"Bonie, donesieme niečo na pitie?" Len prikývla a ostatným ukázala smerom na bar. Taylu a Daxa som nikde nevidela, no bolo tu veľa známych tvári zo školy. Práve keď som uvažovala, že sa opýtam Bonie kde sú, zbadala som divo gestikulujúcu Taylu v uličke, kde sa ide na WC. Boli sme už skoro pri bare, no potiahla som Bonie za ruku a kráčala smerom k Tayle.

"Ty ***!" kričala. Keď sme prišli bližšie, osoba na ktorú hovorila bol Dax.

"Deje sa niečo?" Pristúpila Bonie. O sekundu neskôr som si všimla nejaké dievča, ktoré stálo za Daxom a vystrašene sa pozeralo na Taylu. Tá vyzerala ako pred zrútením nervov. Sácala do Daxa, ktorého to mohlo len ťažko bolieť, no v tvári bol celý červený a vlasy, ktoré nosil úhľadne zagélované, mal strapaté.  
"Ty sa do toho nepleť!" Zrúkol na Bonie. Na moje prekvapenie mi na rameno dopadla čiasi ruka. Bol to Ren a za ním stál Josh, ktorý sa postavil pred Bonie, keď videl ako sa s Daxom prepaľujú pohľadmi. Nate prišiel hneď za nimi. Rýchlo si domyslel čo sa deje, keď uvidel druhé dievča pri Daxovi. Mal na sebe obtiahnuté čierne tričko, pod ktorým bol vidieť každý napätí sval na rukách a ramenách. Postavil sa pred Daxa s bielymi hánkami. Aj keď bol Dax svalovo objemnejší, Nate bol značne vyšší.  Dievča vedľa Daxa preľakane vykríklo, keď ho Nate sotil o stenu a potom zhodil na zem. Neveriacky som pozrela na Rena.
"Robte s nimi niečo!" Zakvílila som, keď sa naňho Dax prevalil a uvidela červené fľaky pri ich ústach a nosoch. Zakiaľ ich Ren spolu s Joshom od seba ťahali, pohla som sa k Tayle, ktorá už plakala. Objala som ju a mrmlala jej do ucha upokojujúce veci. Zachytávala som len útržky rozhovoru Natea a Daxa, ktorí boli každý na opačnej strane chodby. Ren oprel Daxa o stenu a niečo sa mu pokúšal dohovoriť, no ten ho len ťažko teraz počúval. Nate stále prskal a Josh mal čo robiť, aby ho udržal.
"Neviem prečo tak vyvádzaš. Pred pár dňami si sa o to ledva zaujímal, ale teraz keď je tu aj Tayla sa chceš hrať na pána nahnevaného čo?!" Vychrstol Dax.
"Zavri hubu!" Zahriakol ho Nate.
"Ale čo? Veď nech sa dozvie aký si kamarát," zaškľabil sa a v tú chvíli mi bolo Josha úprimne ľúto. Ten musel vynaložiť veľké úsilie aby Natea udržal.
"Ty si ich videl už predtým a nič si mi nepovedal?" Obrátila sa Tayla, ktorá to počula.
"Tayla to..," pokúšala sa zasiahnuť Bonie, no len ju odbila rukou.
"Tak?" Naliehala.
"Ja," zlomil sa mu hlas.
"Bože..," domyslela si to a opäť si skovala tvár do dlaní. "Najviac zo všetkých som si myslela, že práve ty by si mi to povedal Nate. Sklamal si ma viac ako tento tu," fľochla pohľadom o Daxa, ktorý sa škeril tej malej scénke.
"Tayla, chcel ti to povedať zajtra," chytila ju Bonie za ruku, no vytrhla si ju.
"Odchádzam," ticho ukončila hádku, posledný krát pozrela na Natea a zamierila k východu. Ten chcel ísť za ňou, no Bonie ho zastavila.
"Teraz ju už nechaj tak, zajtra sa s ňou porozprávaš," povedala. Nate vybehol opačným smerom k bočnému vchodu. No čo mi pritiahlo pozornosť bol škľabiaci Dax. Podišla som k nemu a strelila mu facku. Od prekvapenia otvoril ústa, ale rýchlo sa spamätal a zrejme ma mal v pláne udrieť, ale Ren ho sotil naspäť o stenu.
"Ani na to nemysli," vyštekol naňho Ren. Josh prišiel so zavalitým chlapíkom, ktorý bol zrejme SBS-kar a vyviedol Daxa von. Vyrazila som tým smerom, ktorým išiel Nate. Keď som vrazila do dverí a prešla pár krokov smerom k ulici, uvidela som ho opretého o budovu s cigaretou v ruke. Keď ma zbadal ponúkol mi, no hlavou som odmietla.
"Nate, ona sa na teba nebude dlho hnevať. Uvidíš, že keď si to všetko urovná, tak to bude okej."
"Ďakujem. Ale radšej by som sa už o tom nebavil," posledný krát si potiahol z cigarety a topánkou ju na zemi zahasil. Odrazu ma tuho objal a dal mi pusu na líce. Usmial sa s tým jeho typickým chlapčenským úsmevom a pustil ma.
"Pripomínaš mi moju staršiu sestru," uškrnul sa. "Ona vie vždy čo má povedať, presne ako ty."
Len som sa usmiala a objal ma okolo pliec. Keď sme sa tlačili naspäť smerom k nášmu boxu, nikto tam nesedel. Zrejme sú všetci na parkete alebo pri bare, usúdila som. Išla som najprv pri bar. Uvidela som tam len Rena. Keď som sa k nemu vybrala, zarazila som sa. Pri ňom bolo tesne nalepené nejaké dievča. Niečo mu šepkala do ucha a rukami mu bola zavesená o krk. Pocítila som taký príval žiarlivosti až ma to prekvapilo. Pokračovala som ďalej, pričom som Natea ťahala so sebou. Keď som už zastavila pri nich, musela som Renovi poklepať po ramene aby si ma všimol. Otočil sa smerom ku mne, no tvár mal ako vytesanú z kameňa.

"Ahoj, kde sú ostatní?" Opýtala som sa. Najprv pozrel na mňa, potom na Natea. Neodpovedal mi, len ma odignoroval, pritiahol si dievča za pás k sebe a potiahol ju na parket, kde sa tancovalo. O malý moment som si všimla, že to je Sara. Otočila som sa k Nateovi, ktorý vyzeral tiež zmätene a len som tam stála a prizerala sa, ako si ju priťahuje k sebe a chytá ju za boky.  

 

7.časť

Časť je tu o deň neskôr ako som sľúbila. Včera som sa snažila celý deň, aby mi naskočil notebook, no márne. Pokúsim sa sem pridávať časť každý deň, no nesľubujem. Dlhšie odstávky, ako som už sľúbila nebudú, ale môže sa stať, že jeden deň sem nič nepridám. Naozaj ma to mrzí, ale notebook mi odišiel, takže nemôžem nič robiť. Teraz to bude nestálé. Dúfam, že môj bráško niečo vymyslí, predsa je len v tomto lepší ako ja x) (PC). No teraz pekné čítanie, dúfam, že sa časť bude páčiť. xx

Pred tým, na iných školách som sa snažila len zapadnúť. Splynúť s davom. Keď ste nováčik, veľké prejavovanie názorov či zastávanie niekoho alebo niečoho, alebo dokonca vyskakovanie sa vám neoplatí. Zakaždým som si veľa spomienok na spolužiakov alebo so spoločných zážitkov strávených s nimi neodniesla. Samozrejme Kalifornia bola výnimka. No hoci to bolo úžasné miesto, našla som lepšie. Ukázalo sa totiž, že príležitostí na spomienky bude dosť. Čoskoro totiž neprešiel ani jeden deň, ktorý by som prežila bez Rena. Vždy, keď sme mali aspoň chvíľku voľného času, tak sme sa stretli v škole. Občas sme stihli len krátky rozhovor pri skrinkách alebo na obede. Pozorne som sledovala okolie a dúfala, že ho niekde zazriem. Nie raz sa stalo, že som na neho mávala z tribúny počas futbalového tréningu.

Popoludní ma Ren odprevádzal aspoň k autu, pričom trval na tom, že mi odnesie tašku.

Niekedy sme si vyrozprávali, čo všetko sme za deň zažili, inokedy sme potichu vedľa seba sedeli alebo len mlčky šli. Nevedela som sa nasýtiť pohľadov na Rena. Pokojne ma mohol hypnotizovať svojimi vlasmi, očami a spôsobom ako dvýhal obočie. Jeho tvár bola skutočne umelecké dielo. Naučila som sa ho spoznávať podľa jeho typickej vône. Pižmo, pačuli a koža.

Vďaka Renovi som sa stala aj obľúbenejšou na škole. Vzťah s ním, mi ukázal, že sympatie sa prenášajú z jednej osoby na druhú. Dobrí priatelia vám otvoria dvere k mnohým miestam, ktoré by inak ostali pre vás zatvorené. V podstate som sa zaradila zo dňa na deň do bežného života iba tým, že som sa pohybovala v Renovej blízkosti.

Študenti nás oboch zdravili, ale rozdiel v ich správaní som vnímala i vtedy, keď som bola práve osamote. Spolužiaci sa ku mne správali srdečnejšie a nikdy sa nezabudli pristaviť na malý rozhovor. Niekedy sa stačilo opýtať na posledný test či domácu úlohu.

V stredu, pár dní pred spomínanou sobotou sme sedeli na obede. Bola to téma číslo jeden, hlavne pri našom stole. Po mojej pravici sedel Ren, oproti nemu bol Nate, ktorý prepaľoval sendvič vo svojej ruke pohľadom. Hneď vedľa neho sedela Tayla a vedľa nej Dax, ktorý sa tvárili ako najzamilovanejší pár na škole. Dax akého som poznala sa vôbec nepodobal na toho dnešného. Žeby výčitky svedomia? S Renom sme nadhadzovali rôzne témy, aby sme zabili ticho. Práve keď som si otvárala šalát, na konci jedálne som uvidela Bonie s Joshom vysmiatych ako mierili k nášmu stolu. No než stihli prejsť pár metrov, zrazu sa pri nás zastavili dve dievčatá a ostro si ma premerali. Vyššia z nich Rena pozdravila mávnutím ruky. Dokonca aj Nate zdvihol pohľad a nadvihol obočie.

"Ahoj, Ren," začala sladkým hlasom.

"Ahoj, Sara," odzdravil sa vecne a nijak neprejavil záujem o rozhovor, čo si Sara zrejme nevšimla.

"Ako si dopadol na teste z matiky?" pokračovala. "Mne sa zdalo, že tentoraz to bolo naozaj ťažké. Tuším potrebujem doučovanie."

Sara sa pred Renom všemožne vykrúcala, aby vynikla jej pekná postava. Každý iný chlapec by takej postave venoval uznanlivý pohľad, ale Ren nespúšťal oči zo Sarinej tváre.

"Dúfam, že test som napísal dobre. Ak potrebuješ doučovanie, skús Marcusa Mitchella. Niekoľkých študentov doučuje." Sara sa namrzene zadívala, ako jej obrovská námaha vychádza nazmar.

"Tak to ti pekne ďakujem," s prskaním odišla rýchlo preč.

Ren sa príhodou ďalej nezaťažoval a otočil sa opäť ku mne. Samozrejme, že som si všimla ako sa správal k Sare. Bonie si sadla vedľa mňa a Josh si prisunul stoličku medzi Rena a Natea za vrch stola.

Po škole sme sa dohodli, že si pôjdeme sadnúť do jednej malej kaviarne. Pridali sa k nám aj Leah a Chris, naopak Dax odišiel za svojimi spoluhráčmi. Tayla sa netvárila dva krát šťastne, zato Nate mal viditeľne lepšiu náladu. Keď sme si všetci ôsmi posadali do boxu a mladá sympatická čašníčka nám priniesla kávu, Leah vytiahla hrubý zväzok nejakých papierov.

"Čo to máš?" Opýtal sa Josh, no odpovedal mu Chris.

"To je zoznam vysokých škôl," odvetil a pozrel na Leah. "Plánujeme si vybrať tú istú." Dal jej pusu na čelo.

"Fajn nápad. Ja som sa do toho ešte nestihla pozrieť," povedala Bonie a tiež si vytiahla tú istú knihu.

"Zato ja už školu vybratú mám," zatiahol Nate. Prekvapene som sa naňho obrátila.

"Nepozeraj tak na mňa," zasmial sa. "Ja už mám v podstate vybraté od narodenia. Rodičia chcú aby som pokračoval v ich šľapajách. Chcú mať zo mňa doktora," zaškeril sa.

"A chceš to aj ty?" Opýtala som sa.

"Nemám na výber, ale hej myslím, že ma to bude baviť," usmial sa a potiahol si kávu cez slamku.

Sedela som medzi Bonie a Renom, ktorý tiež vytiahol knihu a začal listovať. Pritiahol ju smerom ku mne.

"Môžeme listovať spolu," usmial sa. Vytiahla som si notes, aby som si vybraté mohla zapisovať.

"Fajn," usmiala som sa tiež. "Čo táto?" Ukázala som na Vanderbilt.

"Mississippská univerzita?" Povytiahol obočie. "To neznie zle. Zapíšem si ju tiež." Bonie nás počula a pridala sa k rozhovoru.

"Tam si dáva veľa deciek prihlášku. Tiež som o nej uvažovala."

"Mňa tiež celkom zaujala," pridal sa Josh a zaškeril sa na Bonie. "Budem ťa otravovať ešte aj na výške, čo povieš?" Od Bonie si zaslúžil štuchanec a vyplazený jazyk. Leah bola opretá o Chrisa, trkotali spolu a smiali sa. Takmer som pocítila trochu žiarlivosti. Boli naozaj zaľúbený. Tayla sedela v rohu sedačky a skľúčene pozerala pred seba. Nate jej položil ruku na dlaň, načo sa strhla od prekvapenia, ale neodtiahla.

"Deje sa niečo?" Opýtal sa jej.

"S Daxom máme trochu iný názor na vysokú," nenútene sa usmiala, aby to zatiahla a viac sa o tom nebavili.

"Hej, Daxa a väčšinu chalanov z družstva prijali na športové štipendium do Oregonu," poznamenal Ren.

"Aj tebe ho ponúkli?" Ozvala som sa.

"Áno, ale nezobral som ho," usmial sa a pocítila som nával uvoľnenia. Mierne som sa roztriasla a Ren si to vysvetlil ako fakt, že mi je zima. Aj proti mojim protestom, mi dal okolo pliec svoju mikinu, na ktorej bolo cítiť jeho vôňu.

6.časť

Áno, kto chce, pokojne ma zaškrťte a zakopte. :D Prepáčte, že som sem dlho nepridala nič ani oznam. Ja by som bola ako sopka a prepalovala blog očami aj blogerku, prečo nepridáva časti. Od konca prázdnin čas veľmi rýchlo ubehol. Teraz ho konečne mám a aj to vďaka tomu, že som chorá. Takže bez dalších dlhých kecov, pekné čítanie a dnes sem pribudne ešte možno jedna časť. Ak nie nová tu bude určite zajtra. Už som konečne rozbehnutá, takže takáto odstávka sa konať už nebude. ;) xx

V sobotu ráno, deň po mojom "úteku" z párty, som sa rozhodla trochu odreagovať. Na vlnách som nebola niekoľko týždňov a už mi to chýbalo. Neďaleko bola benzínka. Rozoznávala som pach benzínu a spálených toastov zmiešaných z vôňou borovíc a oceánu. V hlave mi hučali vlny narážajúce o skaly. Bonie mi ráno písala aby sme sa tu stretli. Na parkovisku hneď vedľa pláže som ju ešte nevidela. Na zadnom sedadle môjho auta som si obliekla čierny neoprén. Aby som zapla zips na chrbte, potrebovala som rovno stáť a tak som sa opäť postavila vedľa auta. Niekto si za mnou taktne odkašlal aby upútal moju pozornosť, no nemusela som tri krát hádať kto to bol. Otočila som sa a predo mnou sa vynímal o hlavu vyšší polonahý Ren. Neoprén mal tiež, no oblečený len do pása a rukávy z neho mal volne spustené popri bokoch. Pod ramenom držal dosku a okolo krku mal prevesenú osušku. Jeho postava bola.. no presne taká, akú som si predstavovala. Potiahla som si zips až ku krku a v duchu zaúpela, že som ráno nevenovala výzoru trochu viac času. Bol dokonalý ako vždy a ja radšej ani nechcem vedieť, ako museli vyzerať moje vlasy a opuchnutá tvár zo včera večera.

"Ahoj," pozdravil ma.

"Ahoj," odzdravila som ho a stiahla si vlasy do drdola. Očami som ho vyzvala aby spustil.

"Pozri, chcem sa ti ospravedlniť. Choval som sa ako idiot."

"Ale to vôbec nie. Vieš čo? Zabudnime nato a tvárme sa, že sa to nestalo," nahodila som úsmev a on sa na mňa díval najprv zmätene, potom mierne prižmúril očami a nakoniec sa usmial tiež.

"Kamaráti?" Ešte stále sa usmieval a podal mi ruku.

"Kamaráti," povedala som rozhodne a prijala ruku. Na moje prekvapenie sa rozrehotal, odstrčil mi ruku a trochu nešikovne (kôli doske, ktorú držal) ma objal.

"Dnes sú super vlny. Ideš?" Opýtal sa z otázkou v očiach a čakal, kým sa k nemu nepridám.

"Jasné." Bonie práve prechádzala cez asfaltové parkovisko rovno ku mne, už s doskou. Pozdravila sa s Renom a všetci traja sme vyrazili po malej kľukatej cestičke na pláž. Dnes sa počasie naozaj vydarilo. Svietilo slnko, aj keď nie teplé a obloha bola bez oblakov. Na vlnách sme stretli aj pár ľudí zo školy. Bol tam aj Nate s Joshom a Chrisom a Leah a Tayla boli vyvalené na pláži a rozprávali sa.

"Ide sa ešte niekto so mnou a Ami najesť?" Opýtala sa Bonie okolo obeda. Ren s Joshom zmizli za bar, ktorý patril k pláži a Chris a Leah spokojne ležali na pláži vedľa seba. Tí len pokývali hlavou, akože nie, ale Nate a Tayla sa k nám pripojili. Keď sme už prechádzali cez parkovisko, oproti ktorému bol malý bufet, pred nami išla skupinka chlapcov. Tayla sa zvrtla a hodila sa okolo krku Daxovi, ktorý ju chytil za zadok a chlapsky sa vystatoval pred kamarátmi. Zdalo sa mi, alebo Nate naozaj zaťal čeľusť pri tom, ako sa na nich díval?  

"Prepáčte, choďte bezo mňa," odvetila Tayla, ktorá k nám prišla s Daxom. Ten ju držal okolo pása a nespúšťal oči s Natea. Zízali na seba s neskrývanými bleskami v očiach. Všimla som si, ako Nate zaťal päste až mu obeleli hánky. Bonie si to zrejme všimla tiež, tak podotkla.

"Jasné. V pohode. Poďme," kývla na na mňa s Nateom a kráčala ďalej. Nate sa nehýbal, tak som mu položila ruku na rameno a chytila ho za zápästie. Pokúšať sa ťahať nasilu 90 kg svalovej hmoty pričom ja som mala o 40 kg menej, mi aj tak nemohlo k ničomu pomôcť, no našťastie sa nebránil, chvíľku ešte stál a nakoniec sa vykrútil s môjho zovretia a potiahol ma sám preč. Dobehli sme Bonie a usadili sa za stolom.

"Nate?" Opýtala som sa ho, no uprene zízal do jedálneho lístka. S Bonie sme sa pozreli na seba a vymenili si zamračené pohlady. Napokon vzdychol a zase to bol ten pohoďák, ktorý sa mi ponúkol ako odvoz. Teda aspoň na pár sekúnd.

"Nenávidím ho," zamrmlal cez zaťaté zuby. Nemusela som dva krát hádať o kom hovorí.

"Stalo sa niečo?" Opýtala sa prakticky Bonie.

"Minulý týždeň som ho videl s jednou prváčkou."

"A?" Bonie sa tvárila pokojne a trochu nezaujato.

"Aké "A?"," rozhodil rukami. "Jazyky si strkali až do krku. Keď som naňho nahučal, že čo si o sebe myslí, tak len mávol rukou a odišiel."

"Tayla o tom zrejme nevie," hádala som.

"Keby hej, poslala by ho do riti," povedal Nate a zaklial.

"To nemôžeš vedieť," zdvihla obočie Bonie. "Možno by mu to odpustila. Tayla je na ňom dosť namotaná."

"Nie je až taká sprostá, aby si nechala skákať po hlave. Veď uvidíme..," pohrozil.

"Nate nehovor jej to," položila mu dlaň na jeho ruku.

"Prečo by som nemal?" ozval sa o čosi menej podráždene.

"Pretože by ti neverila," ozvala som sa. "Ak na ňom tak vysí, povie ti, že im len závidíš ich krásny vzťah a podobné keci. Ver mi, keď sú baby do niekoho buchnuté, oči im otvorí len máločo."

"Tak tak," usmiala sa Bonie a zahľadela sa von oknom. Nechápavo som na ňu pozrela, ale neriešila som to.

"Nebude trvať dlho a zistí, ako sa veci majú," žmurkla som na Natea a ten si len strčil hlavu do dlaní.

"Páči sa ti?" Opýtala som sa ho a on trochu stuhol. Pozrel na mňa a mierne prikývol hlavou.

"Mám nápad, ak sa do pálenia vatry nič nezmení, povedz jej to. Ak budem na tvojej strane aj ja a Ami, myslím, že si dá dokopy dva a dva a uverí ti," odvetila Bonie.

"Aké pálenie vatry?" Zamračila som sa.

"V sobotu večer bude na pláži pálenie vatry. Budú tam len maturanti," ozval sa Nate prezerajúc jedálny lístok, tentokrát s vážnym záujmom niečo si objednať.

"Večer sa pôjde na surfy. Bude to fajn, dúfam, že pôjdeš?" Opýtala sa Bonie. Prikývla som. Ďalej sme už Taylu nerozoberali a Bonie s Nateom sa zápalisto rozprávali o sobote. Mňa to ani tak nezaujímalo, no rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo s Renom. Kamarátstvo s ním, je to najlepšie. Pobláznenie vyprchá. Uisťovala som sa.

5.časť 2/2

Užite si časť, dúfam, že sa vám bude páčiť. :) A taktiež aj pri tejto časti odporúčam pustiť si pesničky, ktoré sú pri texte. Nešli mi vložiť ako videá, tak si na ne kliknite. Písala som to popri nich, takže myslím, že sa vám to dodá zážitok k čítaniu. :D ;)

http://www.youtube.com/watch?v=LQ1cE0rt0cY

Miesto, kde sa konala párty Josha Adamsa, bolo pár kilometrov od mesta na západ. Bola to dvojpodlažná chata na pláži. Dokonalé miesto, kde na vás nezavolajú policajtov za nočné rušenie, pretože tu v okolí nebolo nič iné. Hlasnú hudbu cez tenké drevené steny chaty bolo počuť už z niekoľko stoviek metrov. Na Bonie bolo vidieť aká je nedočkavá. Z jej širokého úsmevu som sa musela usmiať aj ja. Bol tu možno celý maturitný ročník a zrejme aj nižšie ročníky. Hudba bola taká hlasná, že ľudia tancovali dokonca aj na verande. Predné dvojité dvere boli otvorené a masu ľudí natlačených vo vnútri bolo vidieť už zvonku. Celý dom bol osvetlený. Vonku vysely desiatky lampiónov rôznych farieb a vnútri svetlu dopomohla elektrina. Väčšina tu určite nebola triezva. Takmer každý mal v ruke pohár s alkoholom, niektorí postávali aj pri dome a fajčili. Najmä dievčatá boli odviazanejšie než zvyčajne. Niektoré tancovali len v podprsenkách, za čo si od chlapcov vyslúžili oplzlé reči, no hlavné bolo, že každý sa bavil. Bonie zastala na štrkovom parkovisku. Tesne nás minul džíp v ktorom boli chlapci, všetci len v nohaviciach a šatkách s pomaľovanými tvárami. Zavýjali a hlasno kričali pre mňa, nezrozumiteľné veci. Usúdila som, že sú to nejaký športovci, podľa ich typu postavy. Vystúpili sme z auta a mierili dovnútra. Niekoľko ľudí nám zakývalo na pozdrav. Keď som už stúpala po schodíkoch na verandu, okolo mňa sa prehnalo dievča aby sa vonku vyvracalo.  

"Nájdeme Josha?" Musela som kričať Bonie, aby ma počula.

"Čo?" Samozrejme nepočula.

"Ideme nájsť Josha?" Kričala som jej do ucha. To už počula a prikývla. No nájsť niekoho konkrétneho v tejto mase ľudí bolo takmer nemožné. Keď sme sa predierali cez tancujúce telá, oblapili ma čiesi ruky a ťahali ma tancovať.

"Prepáč," odtrhlo odo mňa nejaké dievča dotieravého chlapca, "Steve má už na dnes dosť," zasmiala sa a ťahala opitého chlapca preč. Prišli sme do kuchyne z ktorej bol v podstate urobený bar. Boli tu sudy z pivom, fľašky rôzneho alkoholu a všimla som si aj pár pohodených šúľaných cigariet na kuchynskej linke.

"Leah, ahoj!" Zakričala Bonie a ťahala ma k dievčaťu, ktorá stála pri fľaškách a miešala ich.

"Bons!" Objala ju, "máš sa?"

"Leah, toto je Ami Ettová," predstavila ma, "a Ami, toto je Leah Greenová."

"Ahoj, Ami. Rada ťa spoznávam."

"Ja tak isto," odvetila som. Nejaký chlapec ju chytil zozadu za boky a bradu si položil na jej rameno.

"Bonie, čau," pozdravil ju a potom sa pozrel na mňa, "ahoj kočka, ja som Chris," z úsmevom sa predstavil a natiahol ku mne ruku.

"Ahoj Chris, ja som Noami." Potriasla som si s ním a tiež som sa usmiala. Usúdila som, že spolu chodia, keď jej začal jemne hrýzť krk. Zatiaľ čo Chris bol od Leah vyšší o celú hlavu, mal blond strapaté vlasy a hnedé oči, Leah mala gaštanové vlasy po ramená, bledo hnedé veľké oči a jemné pehy na nose.

"Neviete kde je Josh?" Opýtala sa ich Bonie.

"Pred chvílou išiel okolo. Dáte si niečo?" Opýtala sa Leah.

"Ja tu rozhodne nechcem byť jediná triezva," zahlásila som so smiechom.

"To dievča sa mi páči," zasmial sa Chris so mnou a podal Leah dva plastové poháre. Keď nám podala poháre, ich obsah bol zelenej farby. Rozlúčili sme sa a prešli popri chlapcoch pri sude s pivom, ako sa predbiehajú o to, kto ho dokáže viac vypiť. Boli bez tričiek a pivo im stekalo od krku až po brucho.  

"Josh!" Zakričala som, keď som ho uvidela a ukázala Bonie, kde stál.

Bol vonku na terase a bavil sa so skupinkou chlapcov, kde som si všimla aj Rena, ktorý stál hneď vedľa neho. Keď si nás všimol, nechal debatujúcich chlapcov tak a išiel nám naproti.

"Ahoj," objala ho Bonie.

"Super párty, Josh," objala som ho tiež.

"Som rád, že sa vám páči. Bonie na chvíľu si ťa požičiam. Ideš si zatancovať?" Usmial sa na ňu a Bonie sa z otázkou otočila ku mne.

"Bež!" Zakričala som tak, aby ma počula. Prikývla a usmiala sa na Josha, ktorý ju už ťahal dovnútra.

http://www.youtube.com/watch?v=CDdX5GXwifY

                                                                                                                                                

Rozhliadla som sa okolo seba a spoznala pár ľudí, s ktorými som sa pozdravila. Pomaly som dopila svoj "kokteil" a potrebovala som si na chvíľu sadnúť. Účinok bol rýchly a dym od cigariet, ktorý bol všade, urobil tiež svoje. Zišla som s terasy a usúdila, že čerstvejší vzduch mi prospeje. Kráčala som po piesku, bližšie k moru. Blízko terasy boli v piesku fakle z ktorých vychádzal oheň a osvetľoval tak tmavú noc. Sadla som si ďalej od nich, no dosť blízko na to, aby som nebola úplne v tme. Nohy som vystrela pred seba a pohár položila vedľa seba. Zavrela som oči a pár krát sa zhlboka nadýchla. Vôňa mora a vlny narážajúce o kamenné mólo neďaleko brehu, moju hlavu upokojili a prestala sa mi točiť.  

"Môžem si prisadnúť?" Vystrašil ma známy hlas. Ren stál nado mnou s úsmevom na perách.

"Áno. Prepáč zľakla som sa, nevedela som, že sem niekto príde," odvetila som.  

"Všimol som si, že si išla preč, tak som ťa prišiel skontrolovať či si v poriadku," opýtal sa s otázkou v očiach a sadol si tesne pri mňa.

"Len sa mi trochu točila hlava, to je všetko." Keď som sa nič nechystala dodať, pokračoval.

"Môžem sa ťa niečo opýtať?"

"Iste," odvetila som a znovu zatvorila oči a zhlboka dýchala. Snažila som sa upokojiť, no tentoraz nebol na vine alkohol, ale dotyčný, ktorý sedel pri mne.

"Neviem za zbaviť pocitu, že si ku mne odmeraná. Urobil som niečo?" Pozeral sa mi do tváre, zatiaľ čo ja som sa urputne snažila pozerať pred seba. Tak veľmi som chcela na neho nepozrieť, ale moje telo si robilo čo chcelo a dávno prestávalo počúvať príkazy od mozgu. Otočila som sa k nemu. Na sebe mal čierne tričko, ktoré mu obopínalo trup a výrazne sa pod ním črtala postava plavca. Mal krémové nohavice a bol bosý. Jeho tmavo-modré oči pôsobili v tejto tme ako čierne a čierne vlasy sa mu jemne kučeravili. Bol ako mramorová socha Apolóna. Dokonalý.

"Nie, nič si nespravil, len..." povzdychla som si a odvrátila som zrak.

"Len?.."

"Nič. Len, nič. Dozvedela som sa o Emily a...," slová mi zamrzli v puse a v duchu som si karhala, aká som hlúpa. Zašla som priďaleko.

"Takže už vieš to o Emily...," odvrátil sa a pozrel na oceán.

"Prepáč, nemala som to vyťahovať."

"To je v pohode. Dokážem sa o nej s niekým baviť. Nebolí to tak ako na začiatku," slabo sa usmial.

"Veľmi si ju ľúbil však?" Opýtala som sa potichu.

"Keď sme mali ešte len 14, povedali sme si, že sa zoberieme," slabo sa zasmial, "mali sme veľké plány a zrazu sa to všetko zosypalo. Bola mi zároveň najlepšou priateľkou. Emily bola dievča, aké nestretneš len tak na ulici."

"Povedz mi o nej niečo," povzbudila som ho. Skrčila som kolená a objala si ich.

"Väčšina ľudí sa o nej nerada baví," pozrel sa na mňa.

"Ja nepatrím do väčšiny."

"Nie, to nepatríš." Chvíľu bolo ticho, potom sa mi zadíval do očí a nahol sa ku mne.

"Vuhú," okolo nás sa prehnala skupinka vyzlečených chlapcov len v boxerkách a mierili do vody.

Ren sa odo mňa na moment odtiahol a keď ho jeden z chlapcov zbadal, potľapkal ho po ramene.

"Ren, pridaj sa k nám!" Smial sa.

"Vďaka Dax, ale myslím, že chcem zostať suchý," odvetil mu. Keď sa znovu ku mne obrátil a jeho dych som už cítila pri mojich ústach, odtlačila som ho. Chcela som to, ale nie takto.

"Ren, myslím, že si veľa vypil. A naviac ten rozhovor o Emily...," postavila som sa.

"Nie, ja som nep...," zvraštil obočie a vyzeral zmetene, "Ami, počkaj!" Kričal za mnou, keď som kráčala preč.  

Našla som Bonie medzi Chrisom, Leah a nejakým chlapcom.

"Ami, toto je Nate. Nate toto je Ami," predstavila nás, keď som k nim podišla a pozdravila som pekného hnedovlasého chlapca.

"Čo sa stalo maličká?" Chris ma chytil za rameno, pretože si všimol moje zaslzené oči. Vytvorila som aspoň slabý úsmev.  

"Vôbec nič," zaklamala som, "Bonie neni mi dobre, nevadí ak už pôjdeme?"

"Jasné, nieje problém." Za ňou sa zjavil Josh a dal jej mľaskavú pusu na líce.  

"Už odchádzate?" Opýtal sa smutne.

"Kto odchádza?" Podišlo k nám dievča, ktoré odo mňa dostalo toho chlapca ešte keď sme prišli. Mala dlhé čierne rovné vlasy a orieškovo hnedé oči. Zrejme mala záverečnú, ako sa zdalo. V ruke mala pohár a ledva chodila.

"Tayla, nechceš si dať už pauzu?" Leah sa jej snažila zobrať pohár.

"Počuj Bonie, ak tu chceš zostať, mi Ami hodíme domov. Aj tak už ideme," navrhol Nate. Josh sa rozžiaril ako slniečko, no Bonie ho hneď zarazila.

"Nie, prišla som s Ami a s ňou aj odídem," zamietla. Práve vtedy som si všimla Rena, ako prišiel z vonku a obzeral sa po miestnosti. Keď ma zbadal, pretláčal sa pomedzi ľudí našim smerom.

"Nie, Bonie to je v poriadku," usmiala som sa rýchlo, "Nate to bude od teba milé. Môžeme ísť?"

"Poďme." K nám sa pripojil aj Chris a zobrali sme aj Taylu, ktorú Nate musel podoprieť. Chris dal Leah dlhú pusu a z každým sme sa rozlúčili. Keď sme vyšli na čerstvý vzduch a nastúpili do auta, vydýchla som si. Na dnešný večer som mala dosť.