LYYL 8.časť

„Nič som nespravila, absolútne nič. Neušla som, no ani o jeho záchranu som sa nesnažila. Stála som na terase a nechápala. Do dnes si kladiem otázku či som ho naozaj až tak vyprovokovala alebo či bol až taký šialenec a skočil len preto, aby som na neho spomínala a trápila sa. Aby dokončil čo začal.“

„A na pohrebe si bola?“ Spýtalo sa malé dievčatko sediace vedľa ostatných poslucháčov. Usmiala sa anjelsky nežným úsmevom keď sa k nej Elizabeth otočila.

„Chcela som ísť. Všetci čo boli na večierku, aj Ema, dokonca aj Katy sa vrátila od starých rodičov. Lenže Katy mala veľké ústa a povedala pravdu, ktorú som sa nikdy nemala dozvedieť. Bola by som radšej keby si ju vezme do hrobu.

Keď som sa s ňou stretla namiesto úsmevu na perách a objatia na mňa začala kričať  'Je to všetko tvoja vina! ' Vedela som, že je to moja vina. Ale nikdy mi to nevyčítal, aspoň nie do očí. Bolo to od priateľky bodnutie do chrbta. Dve bodnutia.

'Načo som mu len nahovorila, aby sa s tebou zblížil?! Ja ako tvoja najlepšia priateľka som si priala len tvoje šťastie. A ty ho zabiješ! Len som chcela aby si sa trocha uvoľnila, ale nie aby sa z teba stalo toto! Keď mi hovoril, že aká si pribrzdená netušila som, že to len hráš! A ako vidím netušil to ani on. '

Nechápem s kadiaľ brala také slová. Akoby hovorila, že som ho sotila. Akoby ona sama nevedela, že akú mal on povahu. Zavinila som jeho smrť? Áno a som si toho plne vedomá, ale ona zo mňa spravila vraha. Vtedy som na ňu iba hľadela, chápala som ju.“

Elizabeth sa usmiala „Všetko má svoje dôvody a vždy je osoba, ktorej to pridelia. Nechcela som sa s ňou hádať. Najradšej by som jej vykričala, že keby sa nehrá na najlepšiu priateľku  tak by sa to nestalo. Ale bolo by to zbytočné, pretože by som tým nič nezmenila.

Katy zo spokojným výrazom na tvári odišla a ani sa neobzrela. Keď som sa na ňu pozerala ako odchádza všimla som si, že na mňa ľudia hľadia. Rozhodla som sa neísť na pohreb a tým sa vyhnúť všetkým odcudzujúcim očiam. To bolo to posledné čo som chcela.“.....

ospravedlňujem sa tým čo si čítajú moju poviedku, že som nepridávala časti.. ale nebol čas aj napriek tomu, že je už dopísaná.. :)

LYYL 7.časť

„V mojom živote sa udialo veľmi veľa vecí. Väčšina bola tak zlá, že som mala chuť padnúť na kolená a už nevstať. No keby mám možnosť vrátiť čas, určite a bez váhania by som si vybrala ten moment.

Ľudia Vám môžu hovoriť 'ty za to nemôžeš' alebo 'to bolo predurčené' a všetky tie sra*ky okolo toho, ale ak ten pocit poznáte, viete že to nikdy... nikdy neprestane vŕtať v hlave. Viete, že stačilo tak máličko k tomu aby ste to zmenili.

Vyšla som na terasu 'Prosím ťa Sam môžeš zliezť.' otočila som sa aby som videla čo sa deje. Nejaké dievča stálo pri Samovi. No on stál na opačnej strane zábradlia. Ani neviem prečo som sa tak strašne začala smiať. Vlastne to viem, len to priznanie je niekedy ťažšie než to čo som vyslovila.

'Prosím ťa, veď je zbabelec a až moc veľký na to aby skočil.'  Vždy sa na mňa pozeral zvláštne, ale tento krát to bolo priam vražedné.“

Zastavila v rozprávaní. Nikto ju neprerušil, nikto sa na ňu nepozrel preľakane. Spomenula si na jeho pohľad.

„Po chrbte mi priam mráz prechádzal. Nikdy som sa ho nebála aj keď bol odlišný od iných. Vždy keď som sním bola správal sa inak ku všetkému ako ostatný.  Ale v tú noc,... v tú noc som si uvedomila aké je to naozaj monštrum.

Nepozeral sa na mňa nahnevane, ani previnilo. On sa... usmial. Jednoducho sa usmial a skočil.“   

Potláčala slzy, ktoré sa vždy objavili pri spomienke práve na tento moment. Osoba, ktorá sedela a počúvala slová sa zadívala na Elizabeth. Bol to výraz podpory a útechy, ktorú vkladala do jej očí.

LYYL 6.časť

Nahovorila som im, že si nemôžeme toho veľa dovoliť a cestu domov mám už zaplatenú, kvôli tomu aby to bolo čo najlacnejšie. Nechápem samu seba. Milovala som tú školu a jediné o čo som sa snažila bolo to, aby T- jay nezistil, že som vyhodená a neprišiel si po mňa. Vôbec som sa nesnažila si to opraviť. Chcela som si len užiť zostávajúci čas zo Samom.

'Takže hovoríš, že už iba necelé dva týždne a po prázdninách sa nevidíme? ' Bola som prekvapená, možno aj sklamaná z toho, že Sam sa ma to pýtal celkom pokojným hlasom. Až príliš pokojným.

'Vlastne dá sa povedať, že už iba týždeň, ale mohli by sme sa vídať cez prázdniny.' Bola som veľmi naivná.

'Vieš že cez leto idem preč, na celé leto. A nebudem ti to sťažovať. ' Nepovedal, nebudem nám to sťažovať, ale nebudem ti to sťažovať. Celú tú istotu, čo som k nemu prechovávala rázom zmizla. Z časti som vždy vedela, že nie je pre mňa ten pravý.

Tie slová ma avšak aj tak neskutočne ranili. Nič som mu na to nepovedala. Teraz keď tak rozmýšľam, bola som vážne,.. vážne hlúpa. Mohla som sa vyhnúť tým posledným dňom. A mohla som to ešte zachrániť.

Katy odišla zo školy skôr, pretože každé leto z rodinou chodievala na tri týždne k starým rodičom. Aspoň tak nám to povedala. A Ema?

Tú som videla naposledy deň pred tým než sa stalo, čo som neplánovala. Asi by som to nikdy neskúsila keby Sama nespoznám. Ale brala som to všetko tak, že Sama vidím naposledy a toto bude moja posledná výtržnosť.

Pár týždňov pred tým som mala aj po sedemnástich narodeninách, ktoré som odmietla oslavovať vo veľkom. A preto, že som odchádzala a všetko sa zrazu nahromadilo, rozhodla som sa užiť si ten posledný večer naplno.

                                                    -------

Celý večer sa zdal byť dokonalý. Neprešla minúta čo by som sa nesmiala. Len keby to Sam nebral tak moc naľahko. Samozrejme viem, že marihuana je nelegálna. A verte mi, že to ľutujem od kedy som si uvedomila čo sa stalo,..čo som spôsobila.“Nahovorila som im, že si nemôžeme toho veľa dovoliť a cestu domov mám už zaplatenú, kvôli tomu aby to bolo čo najlacnejšie. Nechápem samu seba. Milovala som tú školu a jediné o čo som sa snažila bolo to, aby T- jay nezistil, že som vyhodená a neprišiel si po mňa. Vôbec som sa nesnažila si to opraviť. Chcela som si len užiť zostávajúci čas zo Samom.

'Takže hovoríš, že už iba necelé dva týždne a po prázdninách sa nevidíme? ' Bola som prekvapená, možno aj sklamaná z toho, že Sam sa ma to pýtal celkom pokojným hlasom. Až príliš pokojným.

'Vlastne dá sa povedať, že už iba týždeň, ale mohli by sme sa vídať cez prázdniny.' Bola som veľmi naivná.

'Vieš že cez leto idem preč, na celé leto. A nebudem ti to sťažovať. ' Nepovedal, nebudem nám to sťažovať, ale nebudem ti to sťažovať. Celú tú istotu, čo som k nemu prechovávala rázom zmizla. Z časti som vždy vedela, že nie je pre mňa ten pravý.

Tie slová ma avšak aj tak neskutočne ranili. Nič som mu na to nepovedala. Teraz keď tak rozmýšľam, bola som vážne,.. vážne hlúpa. Mohla som sa vyhnúť tým posledným dňom. A mohla som to ešte zachrániť.

Katy odišla zo školy skôr, pretože každé leto z rodinou chodievala na tri týždne k starým rodičom. Aspoň tak nám to povedala. A Ema?

Tú som videla naposledy deň pred tým než sa stalo, čo som neplánovala. Asi by som to nikdy neskúsila keby Sama nespoznám. Ale brala som to všetko tak, že Sama vidím naposledy a toto bude moja posledná výtržnosť.

Pár týždňov pred tým som mala aj po sedemnástich narodeninách, ktoré som odmietla oslavovať vo veľkom. A preto, že som odchádzala a všetko sa zrazu nahromadilo, rozhodla som sa užiť si ten posledný večer naplno.

                                                    -------

Celý večer sa zdal byť dokonalý. Neprešla minúta čo by som sa nesmiala. Len keby to Sam nebral tak moc naľahko. Samozrejme viem, že marihuana je nelegálna. A verte mi, že to ľutujem od kedy som si uvedomila čo sa stalo,..čo som spôsobila.“

LYYL 5.časť

„V tej dobe mi to bolo v podstate jedno, pretože keď som nebola v škole, bola som zo Samom a na intrák som chodila jedine spať. Nemala som možnosť sa z Emou rozprávať. Len z jej pohľadov, ktorými sa na mňa ráno pozerala som vedela na čo myslí. To bol jediný kontakt, ktorý som s ňou mala.“

Mala sa viniť za to čo sa stalo? Mala myslieť na to čo spravila, ale ona za to vlastne ani nemohla. Ale nemohla sa v žiadnom prípade vyhovárať na to čo sa zase stalo jej. Bola to zlá výhovorka . Tá najhoršia.

„Nemám čo také povedať ohľadne mňa a Sama, nedialo sa tam nič také a do podrobností zachádzať nebudem, pretože by to bola škoda rečí. Jednoducho sme si užívali každý moment môjho, nášho života. Nestarala som sa čo sa deje na intráku a už vôbec nie čo sa dialo v škole.

'Liz, došiel ti list zo školy. ' Už nejakú dobu som sa z Emou nerozprávala, pretože mala na to stále svoj názor. Ale v ten deň keď sa mi prihovorila, som cítila, že sa niečo stalo. Že som to asi všetko prehnala.

V liste som sa dočítala o mojom pohoršení v škole, pozerala som na to z ľahostajnosťou. Až posledná veta ma zamrazila  '....vylúčená zo školy. '  Keď som sa pozrela na Emu, vedela som na čo myslí  'Ja som ti ho hovorila, mala si sa krotiť.' Útechou pre mňa bolo to, že tie slová nevyslovila nahlas.

'Mrzí ma to.' Boli to prvé slová po tichu, ktoré vládlo v našej izbe nejakú chvíľku, vlastne pár týždňov. Ema nič nepovedala, vstala a odišla z izby. Dôvod prečo sa tak vtedy zachovala, bol ten, že to bola moja najlepšia priateľka, ale ešte dobu pred tým, všetkým.

Obávala som sa však toho ako nato zareaguje Sam, nie preto že by som mu chýbala. Práve naopak. Bála som sa toho, že mi dá hneď košom. Vedela som, že ten chalan ma nemiluje.

                                               ---------

Tak veľmi som sa nechcela vrátiť k tomu opilcovi. Radšej by som žila na ulici. Záchranou bolo, že mi škola vyhovela a dohodla sa so mnou, že môžem ostať na intráku do konca roka. Ostávali necelé dva týždne a oni si samozrejme nechceli kaziť meno tým, že dievča s mojím rodinným stavom vyhodia.“

LYYL 4.časť

Pridávam dve časti, pretože táto je pomerne krátka :)
dúfam, že si niekto číta poviedku :) 

„Sam mal stránku, ktorú nedával najavo počas prvých týždňov. Stránku, ktorou v skutočnosti bol. Nehovorím, že to bol ... hajzel. Samozrejme, že bol skvelý priateľ, ktorý mi dával najavo ako ma má veľmi rád. Ale keď ho raz niečo napadlo, nikto mu to nemohol vyhovoriť.

A jemu sa páčilo moje druhé ja. To, ktoré som pred ním nedávala najavo, pretože som ho do toho piatku nepoznala.

Spomienka na to ráno ma priam zamrazí. Jeho pohľad priamo do mojich očí.

'Dobré ráno kráska' Bola som veľmi zaskočená, keď som ho tam zbadala. Ani Ema ani Katy neboli na izbe. Bola som naozaj, naozaj zaskočená, ale aj rada. Cítila som sa skvela, samozrejme, že až na tú bolesť hlavy.

'Udialo sa toho veľa však?' Neviem prečo som to vtedy povedala, nepamätám si už čo mi prechádzalo hlavou. Na moju otázku nepovedal nič, iba sa ku mne naklonil a začal ma bozkávať. Uvedomila som si, že sa mi to všetko začína páčiť. Prestala som brať realitu tak vážne.

Skutočnosť pre mňa stratila význam. A všetko na čo som myslela a robila bolo pre mňa iba ďalšou výzvou, aby som urobila niečo horšie.

Bola som ním neskutočne ovplyvňovaná. Samozrejme, že sme nerobili rozruch, neškodili iným ľuďom, ale sebe. Pri tom mi nikdy nepovedal nech urobím hento alebo tamto. Jednoducho som to chcela sama. Chcela som ten pocit slobody. Ale hlavne som chcela len a len jeho.

Ema sa na mňa hnevala, že sa mením kvôli inej osobe. Že čo robím, nerobím z mierov. Iba Katy bola akoby spokojná. Akoby chcela nech si užívať, aj keby ma to malo stáť čokoľvek. Aj priateľstvo s Emou.“

2.čas

Mamu by som si ani nevšimla nebyť toho, že mi strhne slúchatká z uší.

„Mobil ti zvonil už tri krát, neunúvaš sa ho ani zdvihnúť?“

„Mami,“ zaúpela som. „Chcem byť sama. Prosím ťa, daj mi pokoj.“

„Celé dva týždne si tu zavretá. Nič nerobíš. Nikde nechodíš. Prečo si nejdeš zasurfovať alebo nejdeš s Nateom von?“

„Lebo už všetci odišli na vysokú. A s Nateom už nechodím,“ vybehla som na mamu.

„Škola sa začína až v septembri. Je polovica augusta.“

„Každý ide na internát skorej. A tí, ktorí ešte nešli na vysokú, sú na dovolenke,“ vzdychla som si a vytiahla perinu po nos.

„Otec ti volal,“ povedala krátko.

„Ja viem. Nestojím o jeho telefonáty.“

„Tayla,“ sadla si na roh postele. „Myslím, že zmeniť vzduch ti prospeje a otcova ponuka prišla vhod.“

„Čo tým myslíš?“ posadila som sa na postel.

„Otec si niekoho našiel a chce, aby si sa s ňou spoznala aj s jej dieťaťom. Hovoril, že je zhruba v tvojom veku. Chce aby si prišla k nemu bývať aspoň na mesiac,“ povedala a zasunula mi zatúlaný pramienok z tváre za ucho.

„A prečo si myslí, že mám záujem sa spoznať s nejakou ženskou, čo je len o pár rokov staršia než ja?“ To určite.

„Lia!“ zahriakla ma prezývkou. „Prepočula si ma snáď? Povedala som ti, že má dieťa v tvojom veku, takže logicky nemôže mať viac alebo menej rokov ako ja.“

„Mami dobre vieš, že to nie je hlavný dôvod.“ Opäť som si ľahla. Otočila som sa mame chrbtom.

„S otcom si sa nevidela od Vianoc. Aj to si s ním neprehovorila. Máš rezervovanú letenku. Autom ťa zaveziem do Vancouveru. Letí ti to zajtra večer. Otec ťa vyzdvihne na letisku,“ vstala a podišla k mojej tvári. „Byť tebou, začala by som sa baliť,“ dala mi pusu na čelo a odišla. Len tak mi to prišla oznámiť.

„Môže byť matka viac necitlivejšia?“ zahundrala som a vyhrabala sa z postele. Nevedela som, či byť viac nadšenejšia alebo otrávenejšia. Na jednej strane sa teším na Anglicko, no na druhej strane otca by som najradšej vykopla z môjho života nadobro. Neprehovorila som s ním tri roky. Jediné čo som mu za tú dobu povedala, boli krátke slová. Snažil sa ma kúpiť darčekmi, účtom alebo autom. Balíčky som mu posielala naspäť a do auta som si ani nesadla, aj keď ma to veľa krát nutkalo. Jediné čo som od neho mala - chtiac, nechtiac - bol môj výzor. Keď už tam budem, aspoň jemu aj jeho novej ženuške osviežim vzduch a jej decko bude chcieť, aby ma ani nespoznalo. Vytiahla som si zo skrine jeden kufor. Neplánujem sa tam dlho zdržať. Zbalila som si pár tričiek, dve mikiny, troje gate, prádlo a kozmetiku. Fajn. Teraz sa opäť sústrediť na postel a sebaľutovanie.

1.časť

„Čože?“ prudko sebou trhol a zastavil uprostred chodníka. „To nemyslíš vážne.“ Bolo to tu. Presne tento typ výrazu som očakávala. Oči sa mu leskli oproti teplým lúčom slnka. Nemohla som sa naňho pozrieť. Pocit, že niekomu v priebehu pár minút zničíte jeho šťastie.. To sa nedalo ani popísať. Nemohla som sa pozerať na to, čo som spôsobila.

„Tayla,“ začal. V hlase mal zúfalstvo, strach. Chytil mi tvár do dlaní. „Prosím, nerob to. Príliš ťa ľúbim,...“ snažil sa.

„Nie Nate,“ začala som krútiť hlavou. „Prestaň s tým,“ odtiahla som mu ruky a odstúpila.

„Prečo?“ Nevedela som mu odpovedať. V jeho tóne boli výčitky.

„Nate odchádzaš na vysokú,..“

„To nemusí predsa znamenať rozchod!“ prerušil ma.

„Nate. Chcela som ťa ľúbiť tak, ako ty mňa. Ale neni to vo mne. Proste to tam neni. Nemôžem ti dať to, čo chceš. Prepáč,“ hlesla som.

„Len tak chceš odo mňa odísť?“ z očí mu už išli slzy. Bože! Ty hlupaňa. V tomto okamihu som sa nenávidela najviac na svete.

„Nate,“ preskočil mi hlas. „Prosím, nemusí sa týmto skončiť naše kamarátstvo. Chcem, aby si ostal mojim najlepším kamarátom. Tak ako predtým,“ pokúsila som sa o úsmev.

„Ako môžem byť tvoj kamarát, keď dobre vieš, že k tebe cítim oveľa viac?“ nahnevane si zotrel slzy z tváre a odstúpil odo mňa.

„Nájdeš si dievča, ktoré ťa bude ľúbiť a ver mi, bude to to najšťastnejšie dievča na svete. Ale ja to nebudem.“ Pristúpila som k nemu a načiahla sa po jeho rukách. Dala som mu pusu na líce a objala som ho. Chytil ma za ramená a odtiahol od seba. Už neplakal.

„Maj sa Tayla,“ povedal bez citov. Sledovala som ho ako odchádza. Chýba mi už teraz, no len ako kamarát. Najlepší kamarát. Dúfala som, že mi raz odpustí.

                                                                             Tayla

Páči sa :) Kratšia časť, ale aspoň niečo som už pridala z novej poviedky. A áno táto poviedka bude o Tayle, ktorá bola aj v poviedke Deep in love, no v tejto bude hlavná postava. Hore vyššie je postava Tayly. Milujem to dievča. Podla mňa to je dievčenské prevedenie Zayna. Podoba sa nezaprie. Môžete ju vidieť v X-Factore. Mimochodom normálne sa volá Ally. ;) xx