8.časť

Kedže všetky známky sú už pouzatvárané a v utorok je koncoročné vysvedčenie, Nina nebude mať určite problém ísť so mnou do mesta, pretože sa bude musieť učiť. Keď som jej zavolala, výskala od radosti.  

"Teším sa!" Hovorila mi do telefónu.

"Dobre stretneme sa na zastávke o tretej?" opýtala som sa jej so smiechom. Býva blízko mňa, len o ulicu ďalej a na zastávku chodíme na tú istú.

"Jasne, pá." A položili sme.

Keď bolo 13:20, začala som sa chystať. Budem kupovať dosť vecí a chcem sa cítiť čo najpohodlnejšie, takže som sa rozhodla pre krátke ryflové šortky, obyčajné biele tričko, béžové balerínky a veľkú tašku. Vlasy som si zaplietla, na tvár naniesla len kricí krém a špirálu, zobrala peňaženku, kľúče, mobil, okuliare a vyrazila som z domu.

  

Po únavných 4 hodinách strávených behaním po obchodoch, som bola súca len ísť do postele. Domov som prišla o 20:00. Kopu tašiek som si zložila vedľa skrine. Kúpila som si toľko vecí, že by som si mohla vymeniť komplet celý šatník. Veci aj na daždivý Londýn, aj na slnečné Taliansko. Pár vecí som kúpila aj otcovi, čo sa určite poteší. Vliezla som do horúcej vane a relaxovala som. Po pol hodinke máčania sa vo vode som si ľahla na postel, zapla facebook a twitter a pustila si pesničky. Keď bolo už 23:15, rozhodla som sa, že si idem ľahnúť, nech neprespím celú nedelu. Hneď ako som zavrela oči, som zaspala.

V pondelok aj napriek mojej snahe, ktorú som zrealizovala tak, že som si dala budík na 11:00, som vstala o 13:30. Mali sme riaditeľské voľno z dôvodu, ktorý som už zabudla, no nerada preležím celý deň v posteli len kôli spánku. Keď som vstala, poukazovala som ocinovi jeho nové veci a bol rád, že som na neho nezabudla. Počkal na mňa kým vstanem a preto nejedol. Tak sme narýchlo objednali u Hoffera nejaké mäso s pečenými zemiakmi a šalátom.

Po obede som si bola ešte ľahnúť do postele spolu s notebookom a zapla som si film. Okolo 17:00 som sa rozhodla, že si pôjdem zabehať pri rieku. Dala som si krátke volné teplákové šortky, biele tielko a botasky. Vlasy som si dala do copu a zobrala som si ešte flašu vody.

V utorok ráno som tak trochu nestíhala. Bol deň vysvedčenia. Vstala som o 5:15 aby som sa stihla pripraviť. Vošla som do sprchy a umyla si aj vlasy, ktoré som si vyfénovala a z kulmou urobila veľké vlny, ktoré som zopla na bok hlavy. Na tvár som si dala make-up, na oči jemnú linku okolo očí a špirálu, a na ústa bledoružový rúž. Šaty som si pripravila dopredu a tak som si hneď z vešiaka zvesila ružové krátke šaty s volánikmi spolu z čiernym opaskom. Na krk a dekolt som si nastriekala parfum a na ruky som si dala ešte bižutériu. Obula som si čierne lodičky a do malej čiernej tašky som si vložila mobil, púder a rúž. Dolu ma už čakal otec, ktorý sa mi ponúkol že ma odvezie. Bola som mu zato veľmi vďačná, pretože som takto nechcela ísť do autobusu plného ľudí.

Keďsme už stáli pred školou, videla som kopu deciek vyobliekaných a natešených z posledného dňa pred prázdninami.  

"Maj sa zlatko," žmurkol na mňa otec za volantom.

"Ahoj," usmiala som sa a vystúpila z auta.

Pred školou ma už čakala Nina v krásnych čiernych prilahlých šatách a čiernych balerínkach. Tmavo hnedé vlasy mala nakučeravené a zopnuté vo volnom uzle. Objali sme sa a spolu s Viki, Tomášom a Adamom ktorí boli tiež krásne upravený, sme vošli do školy.  

7.časť

Keď sme prišli do riaditeľne a posadili sa na stoličky, bola som nervózna, no zároveň som si uvedomila, ako sa teším. Boli sme tam asi hodinu. Plán vyzerá takto: 30.júla prídem na určenú adresu školy, zapíšem sa do poradníka a výberový konkurz začína o 15:00. Najskôr bude skupinový tanec, kde nám budú hovoriť aký cvik máme urobiť, to bude balet, potom bude tancovať každý samostatne na rýchlu hudbu. Výsledky oznámia o 2 dni neskôr. Ešte deň pred konkurzom priletíme do Londýna a budeme tam až do výsledkov oznámenia prijatých.

Zvyšok dňa prebehol v kľude. Tréningy už nemávam, takže domov som prišla pomerne skoro. Uvarila som si cestoviny, išla si dať sprchu a keď som si prišla do izby, zapla som notebook. Prihlásila som sa na facebook a na twitter. Celý facebook bol zaplnený fotkami alebo skupinami o One Direction. Ďalšie hviezdičky, ktoré budú známe dva roky a keď sa ich malé dievčatá nabažia, už nebudú zaujímavý, pomyslela som si. No keď som si zapla youtube, skúsila som si ich vyhľadať. One thing, What makes you beautiful, Gotta by you, Stole my heart... kopec pesničiek. Zapla som si teda What makes you beautiful. Ani som nevedela ako a už som si pohmkávala do rytmu pesničky, je to nákazlivé. Ale tá pesnička je dobrá, istým spôsobom akoby ma ukludňovala, no môj štýl počúvania hudby to ani nie je. Na twitteri som si vyhľadala ich mená. Folowla som len jedného – Liama Payna a o jeho priateľke, Danielle Peazer som vedela už dlhšie. Je to moja ikona tanca. Všimla som si niektoré príspevky, na ktoré odpísala heterom a pod tým aj Liamove komentáre. Bola som naozaj prekvapená. Ten ju musí ľúbiť. Kiežby boli všetci taký. Odpísala som ešte pár kamarátom na twitteri a facebooku a napísala tweet "London I'm coming!" Vypla som notebook, ľahla si pod periny a po pár minútach som zaspala.

V sobotu ráno som vstala o 10:00. Snívali sa mi neuveriteľne bláznivé sny o One Direction. Pustím si jednu ich pesničku, vyhľadám na tt a už sa mi celú noc o nich sníva, zasmiala som sa pre seba. Vošla som do kúpeľne, dala si sprchu, umyla zuby a prezliekla som sa z pyžama do voľného bieleho trička, teplákových kraťasov a vlasy som si dala do drdola. Zišla som dolu a videla, že otec je na gauči a prepína programy.  

"Dobré ráno," pozdravila som ho a dala mu pusu na líce.

"Dobré, v kuchyni máš raňajky."

"Dobre, idem sa najesť," odvetila som.

V kuchyni boli moje obľúbene vafle. Dala som si na ne jahodový džem, trochu granka a skoro som nestíhala prehĺtať. Niekto sa za mnou zasmial a v tom už otec prichádzal do kuchyne.

"No čo? Som hladná," zasmiala som sa.

"Veď ja nič nehovorím," usmial sa na mňa a nalieval si do šálky čaj.

"Ale ani nemusíš," uškrnula som sa.

"Inak, vo štvrtok už letíš do Talianska, tak tu máš kartu a chod si kúpiť čo potrebuješ," povedal mi a vyťahoval z peňaženky kreditku.

"Veď mám svoju oci," nechápala som.

"Na mojej máš viac peňazí, kúp si niečo aj do Londýna," žmurkol na mňa a ja som sa mu hodila okolo krku a dala mu veľkú mľaskavý čokoládovú pusu na líčko.  

"Ďakujem!" usmiala som sa.

"Neboj, pošlem ti peniaze aj na tvoju, aby si mala za tie dva týždne čo tam nebudem," povedal.

"Dobre, ale nemyslím, že tam budem nejak utrácať, veď spať aj jesť budem u starkých," odpovedala som mu.

"A ja si zas nemyslím že keď ťa Bella a Anna zoberú do mesta, že tam nič neminieš a ani nebudeš potrebovať peniaze," zasmiali sme sa. Bella a Anna boli dcéry mojej tety Marie ktorá bola mamina sestra, takže to boli moje sesternice. Strašne radi nakupovali a vždy ma brali zo sebou keď som prišla na prázdniny. Už sa neviem dočkať až ich všetkých znova uvidím!

6.časť

Keď sa jej kútiky úst začali dvíhať hore, bola som zmetená ešte viac.  

"V pondelok ráno Vás čakám v mojej kancelárií," povedala mi z úsmevom, otočila sa a išla sa venovať hosťom.

Keď sme sa všetci prezliekli, dohodli sme sa, že sa ideme najesť do McDonaldu. Mňam, celý deň som takmer nič nejedla. Mám pocit, akoby to bol môj druhý domov. Nepatrím k tým dievčatám, ktoré držia diéty. Za deň si dám aj jednu celú čokoládu a kľudne si dám aj fast-food. No snažím sa popri tom jesť aj zdravo a pri tanci to všetko aj tak spálim.  

Domov som prišla okolo 19:00. Bola som natoľko unavená, že som sa ledva stihla prezliecť do pyžama a už som spala.  

                                                                    ...

Celý víkend som rozmýšľala nad tým, o čom sa chce riaditeľka rozprávať. Prehadzovala som si jej slová v mysli a čakala som už na pondelok ráno.

                                                                    ...

V pondelok som vstala o 5:20, takže som mala viac času sa prichystať. Dala som si sprchu a umyla aj vlasy, ktoré som si vyfúkala fénom a zo žehličkou som si urobila jemné vlny. Na tvár som si dala kricí krém, špirálu, urobila jemné líčka a na ústa som si dala len mastičku. Zo skrine som si zobrala letné čierno-modré kvetinové šaty bez ramienok a na nohy som si obula čierne balerínky. Do čiernej tašky som si zbalila knihy, zošity, mobil, kľúče a okuliare.

Keď som prišla do kuchyne a naraňajkovala som sa otcom, ponúkol sa mi, že ma odvezie do školy a pomyslela som si, že tento deň sa už nemôže ani lepšie začať.

Presne 8:00 som stála pred zborovňou. Keď ma sekretárka zavolala dnu a ohlásila, vošla som do riaditeľne. Riaditeľka Petrovičová si niečo zapisovala do notesa a len mi kývla, aby som si sadla do kresla pred jej stolom.  

"Rada ťa vidím Barbora," pozdravila ma.

"Dobrý deň," prsty na rukách som si preplietla, aby sa mi tak netriasli od nedočkavosti a zvedavosti.

"Možno vieš, možno nie, prečo som ťa sem zavolala," prestala písať a pozrela na mňa, "ale týka sa to piatku." Prikývla som a pokračovala.

"Bol tam jeden človek z Londýnskej umeleckej školy, kde chodia deti od 15-20 rokov. Je to niečo ako stredná škola. Aby som ťa zbytočne nenaťahovala, poviem ti to rovno. Povedal mi, že by ťa rád videl u nich študovať tanec. Veľa ľudí tam z tejto školy nepozvali na konkurz a ešte menej tam aj potom zobrali. Ak by si chcela ísť, tak by si to mohla brať ako študijný pobyt na jeden rok. Keby si chcela, mohla by si tam doštudovať a nakoniec by si prišla zmaturovať sem." Pozerala som na ňu, tak ako prvý krát na papier z menami na školskú hru.  

Nepovedala som na to ani slovo. Bola som taká zaskočená a v tej chvíli mi išlo tisíc myšlienok a otázok hlavou. Kde by som bývala? Veď budem mať len 17! Ako by to bolo z dorozumievaním? Vedela by som žiť v jednej z najväčších metropol na svete? A čo otec?.. Keď videla môj zmätok dodala.

"Samozrejme máš čas do konca týždňa, aby si mi povedala, či mám poslať prijatie na konkurz. Ale ako osoba, ktorá ti chce dať radu, ti hovorím aby si to išla skúsiť, nie je isté či by ťa tam prijali, pretože je to žiadaná škola. A ešte jedna vec, konkurz je na konci júla a musela by si ísť naň pochopiteľne do Londýna." dohovorila.

"Dobre v piatok Vám dám vedieť," ledva som zo seba dostala, vstala som zo stoličky a mierne sa mi zatočila hlava.

Ke som bola už pri dverách, dodala.

"Keď sa rozhodneš, že by si to chcela skúsiť, prídi už aj s otcom aby mi mohol podpísať súhlas a porozprávali by sme čo a ako." povedala s úsmevom. Prikývla som, pozdravila a vyšla na chodbu.

Bola polovica prvej hodiny, takže som zamierila do fyzikálnej učebne. Keď  som sa ospravedlnila profesorovi a povedala, kde som bola, sadla som si pri Ninu.  

Zvyšok hodiny som civela na stenu a rozmýšľala. Nina si to všimla a napísala mi lístok:

"Po hodine ťa čaká výsluch!"

No a keď zazvonilo a vychádzali sme z učebne, prenikavo sa na mňa zahľadela a dvyhla obočie ako súhlas, aby som spustila.

"Vieš ako ma zavolala riaditeľka po vystúpení od vás nabok a povedala mi, aby som prišla v pondelok k nej do riaditeľne?," začala som.

"Áno, no a čo ti hovorila?" opýtala sa ma celá nedočkavá.

"Povedala mi, že jeden človek z nejakej Londýnskej umeleckej školy ma videl a pozval ma na konkurz, ktorý je v polovici leta v Londýne. Povedala mi aj, že by som to mohla zobrať ako študijný pobyt, len na jeden rok, ale keby som zmenila názor tak by som tam mohla doštudovať," keď som dokončila vetu, videla som ako sa u nej bijú pocity žiarlivosti, prekvapenia, smútku, ak ma prijmú a šťastím.

"Povec niečo," prosila som ju z umučeným výrazom. Na moje veľké prekvapenie zrazu zastala, usmiala sa od ucha k uchu a zvýskla. Objala ma a keď ma po zvieraní pustila, povedala:

"Ty si ani nevieš predstaviť ako ti to prajem, a už si sa rozhodla?" opýtala sa ma a pokračovali sme v ceste do triedy.

"Vieš veľmi dobre, že do zahraničia som chcela ísť na vysokú, bojím sa ísť teraz bývať do Anglicka, kde nikoho nepoznám."

"Prosím ťa, pozoznamuješ sa tam a keby sa ti tam nepáčilo, prišla by si naspäť, konieckoncov bola by si tam zatiaľ len rok a na sviatky by si prišla domov," povedala. Keď videla, že jej nejdem odpovedať, dodala:  

"Vieš, že takáto šanca je možno len raz za život? A ty si to neceníš! Na tvojom mieste by som hneď súhlasila," povedala trochu mrzkejšie.

"Mám čas do piatku tak si to premyslím," odpovedala som jej s úsmevom. Zabočili sme do triedy a už sme sa o tom nerozprávali.

                                                                     ...

Dlho som rozmýšľala, ako by som to povedala otcovi. Bol už štvrtok a do zajtra sa musím rozhodnúť. Večer, keď príde domov, sa s ním porozprávam. Idem uvariť večeru aby mal radosť.  

Makaróny sa už varili a rozhodla som sa k nim uvariť syrovú omáčku. Keď som už nakladala na taniere jedlo, otvorili sa vchodové dvere. Presne v čas.

"Mhm, tu to vonia. Nevedel som, že ma čaká taká úžasná večera," povedal mi z úsmevom a pozeral čo naberám na tanier.

"Ahoj oci. Môžeš sa ísť umyť, zatiaľ naberiem. A chcela by som sa s tebou aj porozprávať," dodala som.

"Dobre teda za päť minúť som tu."

O pár minút sme už jedli a moje jedlo bolo pochválené. Ako vždy. No nakoniec som sa odhodlala sa ho opýtať.

"Oci?" začala som neisto.

"Áno Barbi? Spusti o čom si sa chcela porozprávať?"

"V pondelok v škole som bola u riaditeľky a povedala mi, že v piatok na tom vystúpení bol niekto z Londýnskej umeleckej školy a pýtal sa na mňa,"

"Pýtal? Ako pýtal?" nadvihol obočie ale neprestal jesť.

"No, pozval ma na príjmačky do Londýna, aby som u nich študovala tanec, keby ma prijali bolo by to najprv len ako študijný pobyt, len na jeden rok. A keby som chcela, mohla by som tam doštudovať a zmaturovať by som prišla sem," dopovedala som. Už v polovici môjho monológu prestal jesť a venoval mi pozornosť.

"No," vyjachtal zo seba, "keď čakáš či ti to odsúhlasím, tak hovorím áno. Je to dobrá príležitosť, precvičiť si jazyk a vôbec škola v Londýne? Určite to nie je len nejaká stredná škola na okraji mesta." Trochu ma prekvapil, že tak rýchlo súhlasil.

"Takže súhlasíš? Ale mne robí najviac starosť, či sa tam dorozumiem a to, že tu budeš sám," odpovedala som.

"O mňa sa predsa neboj, veď je tu babka aj dedko, nebudem tu sám. A okrem toho, celé dni robím a cez výkendy môžem ísť za nimi. A čo sa týka toho jazyka, veď máš dobré známky z angličtiny, máš základy z nemčiny a učíš sa aj francúzštinu a taliančinu vieš tiež, aj keď tú tam asi nepoužiješ," povedal s úsmevom.

"Anglicky rozumiem, ale predsa len bývať tam a učiť sa po anglicky je iné," povedala som neisto.

"Je to na tebe, ale ja na tvojom mieste by som to išiel aspoň skúsiť. Veľa ľudí takú možnosť nemajú, aby mohli ísť do cudziny. A keby sa ti tam nepáčilo, alebo by si mala problémy, tak by si prišla jednoducho naspäť," povedal s úplným pokojom.

"Máš pravdu, takže zajtra mám ísť oznámiť riaditeľke či pôjdem na ten konkurz. A musíš podpísať nejaké papiere."

"V poriadku s tým počítam a kedy sú tie konkurzy? Aby som vedel kedy mám oznámiť dovolenku."

Bola som prekvapená, ale aj šťastná, "takže chceš ísť so mnou?"  

"Iste, čo si si myslela?" Vlastne ani neviem, až teraz mi to dochádza, že sama by som tam asi ťažko mohla ísť.

"No a kedy to je?" spýtal sa ma druhý krát.

"Eh, v polovici júla. Zajtra nám povie riaditeľka viac." Od radosti som ho vyobjímala a hneď som išla zavolať Nine ako som sa rozhodla.  

Volali sme cez skype, kde celá naradostená výskala do mikrónu a ja som sa na nej dobre zabávala, ale po chvíli prestala.

"Čo je?" opýtala som sa jej. Vo web-camere som videla ako zosmutnela.

"Ja len, čo tu budem bez teba robiť?" odpovedala otázkou.

"Počkaj, veď vôbec nie je isté, že ma zoberú. A keď áno, tak na sviatky prídem. Okrem toho, zatiaľ tam idem len na rok, sama si to povedala," povedala som jej z úsmevom.

"No dobre, ale čo budem robiť za ten pol rok?" nadvihla smutne obočie.

"Máš tu predsa Viki spolu s Tomášom a aj Majko tu je," podpichla som ju a videla som, ako sa trochu začervenala a zasmiala sa.

"Dobre, dobre o tom sa račej nebavme. Ale celý august budeš v meste však?"

"Áno, po vysvedčení odchádzam do Talianska, pred koncom júla prídem a prestúpim na let do Londýna," odpovedala som jej tak, ako som sa neskôr dohodla aj s ocinom.

"Dobre, musím končiť, zajtra sa vidíme. Pá," odzdravila som ju tiež a zrušila hovor.

Je už 22:30. Keď som sa vrátila z kúpeľne hneď som išla pod perinu a po pár minútach som zaspala.

5.časť

"Ahoj," pozdravil ma.

"Čo tu robíš?" Až neskôr som si uvedomila, koľko je hodín.

"No, je 14:20 a keď si neprišla, išiel som ťa hľadať," povedal mi s úsmevom. Na sebe mal priliehavé biele tričko, čierne tepláky a botasky.

"Aha, prepáč. Počkaj, zbalím si veci a môžme ísť," vypla som hudbu, zobrala si veci a vyšli sme.

Keď sme prechádzali cez chodbu, ukradomky som naňho pozerala a keď si to to všimol, prihovoril sa mi. "Barbi, to čo sa stalo v piatok," začal a mne až vyschlo v krku, "vieš mal som vypité a moc si s toho ani nepätám a nechcem aby si si to vysvetlila nejak špatne ale..," ani som ho nenechala dorozprávať pretože som videla, aký mu je tento rozhovor trápny a mne bol v podstate tiež.  

"Nechajme to tak Adam, ja som ti chcela povedať to isté. Beriem ťa ako kamaráta a chcem aby to tak aj zostalo," videla som na ňom ako si s úľavou vydýchol a usmiala som sa.

                                                                        ...

Nasledujúce tri týždne neboli veľmi kľudné a bol to jeden veľký kolotoč. Od rána do obeda na hodinách, potom na tréning a domov som prišla až večer, učitelia brali na to ohľad a za to som bola vďačná. Cez výkendy som dospávala ranné vstávanie, neskoré zaspávanie a učenie. Boli dva dni do vystúpenia, o pár dní vysvedčenie a potom letné prázdniny na ktorých si konečne oddýchnem. Od nervozity ma Nina ukľudňuje už týždeň. Keď som si predstavila kto všetko príde, zovrel sa mi žalúdok.  

Choreografia bola veľmi dobrá. Mali sme všetko nacvičené a tak sme sa zaoberali hudbou, ktorú sme dali do hudobného oddelenia na škole aby nám z viacerých pesničiek urobili mix jednej. Potom boli na rad kostými. Ja budem mať baletnú sukňu a klasické baletky. Adam bude mať ryfle, biele tričko s krátkym rukávom a vysoké adidasy. Nina a Viki spolu s ďalšími troma dievčatami budú mať rovnaké kostými ako ja, len menej výrazné a Tomáš a ďalší štyria chalani budú mať podobné veci ako Adam.

Večer, pred predstavením som si v izbe na postel rozložila kostým, biele silonky a nové biele baletky. Sukňa a korzet boli lesklej čiernej farby s malými nebadanými ornamentmi. Mala som pripravenú aj čelenku s veľkým čiernym podlhovastým perom, ktoré budem mať pripnuté na boku hlavy. Od vzrušenia som skoro nezaspala. 

Ráno som sa zobudila na budík o 9:00. Je piatok, ale aby sme mali čas na prípravu, boli sme uvoľnení z hodín. Nervozita zo mňa opadla hneď, ako som vošla do vane s príjemnou morskou soľou z vôňou aloe. Po hodinke keď som vyšla, dala som si na tvár masku, ktorá mala farbu kaki, no ale mám po nej hladkú pleť, tak mi to nevadí. Kedže otec už bol v práci, raňajky som si urobila sama. Milujem variť, tak mi to problém nerobí. Možno to bude tými talianskymi koreňmi. Už ako malú ma dedko učil vo svojej reštaurácií robiť pizzu. Musela som sa usmiať nad mojím majstrovstvom a spomínam si, že deň čo deň som bola celá od múky a zašpinila som celú kuchyňu. Po dlhom rozmýšľaní som sa rozhodla pre vajíčka. Na panvicu som si dala trochu olivového oleja a pokým sa rozohrievala panvica, vajíčka som jemne vyšlahala v miske spolu s mrazeným hráškom. Zakiaľ sa robili vajíčka, krájala som si veľkú porciu zeleniny.  

Po raňajkách som si zavolala taxík a zajednala ho na 11:00. Nebudem vláčiť tašky z vecami v autobuse.

Keď som dovolala s Viki na skype bolo už 10:30, tak som sa začala chystať. Do kozmetickej tašky som dala všetky možné šminky a kozmetiku a kostým som dala do obalu na šaty. Baletky spolu s jednými náhradnými a čelenku som si dala do veľkej tašky, kde som si zbalila aj mobil, peňaženku a kľúče. Ešte som si zobrala veľkú flašu vody, pár tyčiniek a jablko. Presne na čas, zastalo auto pred domom.

Pred školou ma čakal Adam a cítila som aj z neho trochu nervozity. Keď som vystúpila celá ovešaná taškami, prišiel a pomohol mi s nimi.  

"Tak čo, pripravená?" opýtal sa ma z úsmevom.

"Hádam hej," zhlboka som vydýchla.

Bolo 11:30 keď som vošla do divadelnej šatne, kde sa už dievčatá malovali a česali pred zrkadlami. Skúška mala byť o 13:00, keď tu ešte nikto nebude a o 15:30 sa už začína vystúpenie. Vyobjímala som sa s každou a sadla som si pred zrkadlo vedľa Niny.  

"Normálne som nervózna už aj ja," usmiala sa na mňa.

"Kto by nebol? Dúfam, že sem prídu aj ľudia z vysokej, keď si ťa totiž všimnú, máš štipko u nich isté."

"Uvidíme, prosím ťa pomôžeš mi s touto čelenkou," počula som ako zahrešila a zasmiala som sa.

"Jasné. Hodí sa ti, je veľmi krásna," bolo to karmínovo červené brko prešité červenými drobnými kameňmi. Keď som jej ho upravila na miesto, sadla som si za stoličku a začala sa maľovať. Po nanesení make-upu som si namaľovala pery na tmavo červeno a Nina sa ponúkla, že mi namaľuje oči. Z výsledkom, ktorý som videla v zrkadle, som bola veľmi spokojná.

Skúšky prebehli dobre a kostými sadli. Keď bolo desať minút pred začiatkom, nervozita na mňa opäť doľahla. Stáli sme za ťažkou tmavou oponou a nakúkali sme do obecenstva, ktoré sa už celé zaplnilo. Uvidela som aj otca v druhom rade a keď ma zbadal, zakýval mi a obdaril ma povzbudzujícim úsmevom. V prvom rade boli najdôležitejší hostia a zástupcovia našej školy. Veľmi ma zaujíma, kto z týchto ľudí sú zo zahraničných škôl. No skôr, ako som sa stihla opýtať Niny, už riaditeľka vystúpila pred mikrofón na javisko a predniesla krátku reč. Keď sa začalo vystúpenie a stála som pred všetkými ľuďmi, na stres aj nervozitu som zabudla. Celé tancovanie prebehlo asi za 10 minút a keď som tancovala len ja a Adam, pri zdvýhačkách som mala neuveriteľný pocit tak isto aj keď som tancovala sama a cítila som všetky pohlady na mne. Zdalo sa to ako by sme vystupovali len minútu a už sa skončila hudba. Poklonili sme sa a vyšli do zákulisia. Všetci sa navzájom objímali a smiali a keď prišiel aj otec zdvihol ma zo vdychu a od pochvaly ktorú som dostala som sa až červenala. Potom ho vystriedal Adam, ktorý mi dal pusu na líce a na tvári mal úškľabok staršieho brata. No keď prišla riaditeľka a požiadala ma, aby som s ňou išla na bok od ostatných, tvárila sa vážne, bez znaku akýchkoľvek emócií.  

4.časť

Zobudila som sa o jednej na obed. V hlave mi neskutočne hučalo a v krku som mala hotovú saharu.

Do kúpeľne som pomalým krokom prešla ešte zo zavretými očami. No keď som sa uvidela v odraze zrkadla, veľmi rýchlo som sa prebrala.

Na hlave som mala hotové hniezdo, očné tiene a maskaru som mala rozmazanú a k tomu veľké kruhy pod očami. Vliezla som do vane, aby som sa trochu zrelaxovala. Po hodinke vo vode, som vyliezla. Umyla som si zuby, nakrémovala tvár, vlasy dala do drdola a hneď som vyzerala lepšie.  

Keď som schádzala dolu schodmi počula som, ako otec už robí obed. Neskutočne dobre to voňalo. Aj keď do môjho žalúdka sa teraz zmestí asi len káva a veľká dávka vody.

"Dobré ránko," pozdravila som.

Otec sa zachechtal, "ako pre koho Barbor, kávu máš na stole," určite mu bolo jasné, že som neprišla domov v celkom triezvom stave.

"Och, vďaka," povedala som mu z vďačným výrazom na tvári. No najprv som si zobrala z poličky acylpyrín a napustila si vodu do pohára.

"Kedy si vlastne včera prišla?" opýtal sa ma otec, zatiaľ čo som si liala kávu ho šálky.

"Okolo pol tretej, a ty si mal aký večer?" Spýtala som sa ho a bolo mi zhruba jasné, čo povie.

"Ako zvyčajne, pozrel som si telku a išiel spať," odvetil mi.

"Nechcela by si mi pomôcť aspoň nakrájať zeleninu?" Dodal.  

"Jasné," vstala som a začala krájať mrkvu a zemiaky.

Ako tak som do seba dala aspoň zeleninovú polievku. Umyla som riad a ospravedlnila sa, že si idem ešte ľahnúť. No spať sa mi nedalo. Zapla som si notebook a na facebooku mi hneď blikla správa od Niny.

"No čau, spachtoš! :)"

"Ani mi nehovor, ešte stále mám zavreté oči :) .. počuj nechcela by si prísť ku mne? Chcela by som sa porozprávať."

"Jasné, do hodinky prídem."

Ešte som si popozerala novinky, na twitteri som odpísala pár kamarátom a vypla som internet. Pustila som si animák, zatiaľ čo som čakala na Ninu.

Ani nie o hodinu mi niekto zaklopal na dvere a vzápätí na to už vchádzala Nina. Mala na tvári okuliare a keď si ich dala dole, musela som sa zasmiať. Mala opuchnuté červené oči.

"Tak tebe môj výzor príde na smiech?" Povedala z hraným rozhorčením.

"Nie som na tom o nič lepšie," zaškerila som sa.

Ľahla si vedľa mňa a nazrela čo pozerám. Keď zistila, že pozerám film Udatné kuriatko, nechcite vedieť ako sa tvárila. Myslím, že nemala ďaleko k výbuchu smiechu.

Kecali sme o všetkom možnom asi dve hodiny, aj som zabudla o čom som sa chcela rozprávať, no nakoniec sa ma opýtala prvá.

"B, včera keď som tancovala, som ťa videla s Adamom," zaškerila sa, "vy spolu niečo máte?"

"Keď sme sa bozkávali bolo to fajn, ale nemyslím, že by mal záujem aj o normálny vzťah a ja tak isto," povedala som pokojne. Keď som videla, ako nadvihla obočie dodala som.

"Pozri, je pekný, milý, v pohode len že beriem ho len ako kamaráta, to je všetko."

"Chceš mi povedať, že chlapca ako on pošleš do čerta?" povedala nechápavo.

"Asi hej," keď videla že nič viac k tomu nedodám, pokrčila plecami.  

Rozprávali sme sa asi ešte 3 hodiny. Už bolo osem hodín večer keď som ju vyprevádzala von. Keď som jej ešte posledný krát zakývala, otec ma volal do obývačky kde sedel v kresle.

"Barbi, vieš že každé leto chodíme k starkím na prázdniny...," začal rozprávať.

"Áno," prikývla som a posadila som sa oproti nemu do sedačky.

"Kedže je začiatok júna, rezervoval som letenku."

"Letenku? Prečo len jednu?" Hneď som sa ho spýtala.

"Ideš tam na celý júl a vtedy mám vela zákaziek, ale posledný týždeň čo tam budeš, prídem a naspäť pôjdeme spolu, dobre?"

"Dobre teda," povedala som, bola som zvyknutá letieť aj sama, takže mi to problém nerobí.

"Ja ťa zaveziem na letisko do Schwechatu a z tadiaľ ti letí lietadlo o 5 ráno a babka s dedkom ťa budú čakať už na letisku v Taliansku," dodal.

"Okej, nemám s tým problém," zdvihla som sa, "oci, idem si už ľahnúť, som ešte unavená. Dobrú," dala som mu pusu na líce a išla do izby.

                                                                            ...

Nedela prešla v celku pomaly, ale v pondelok ráno som nestíhala. Kedže mi budík akosi zabudol zvoniť, zaspala som. Na žehlenie vlasov som nemala čas a tak som si ich dala do drdolu a do vlasov som si dala hnedú čelenku. Hned z rána už svietilo slnko a bolo teplo. Tak som si zo skrine vzala úzku sukňu, ktorá má pás na bedrách, obyčajné biele priliehavé tielko a na nohy som si obula balerínky. Do veľkej tašky som nahádzala knihy, veci na tréning, mobil a do ruky okuliare. V kuchyni som si naliala bylinkový čaj do mojej termosky, zobrala musli tyčinku, jablko a utekala som na autobus s modlením že ho stihnem.

Bolo už po vyučovaní a dnes som mala tréning len ja a Adam. Od piatkovej diskotéky sme sa spolu ešte nerozprávali a keď mi volal, tak som ho zrušila. Odpadli mi posledné dve hodiny, bolo 12:45, ale tréning sa nám začína až o 14:00. Nevadí, začnem skorej a počkám na Adama. 

V šatni som sa prezliekla do tielka, voľnej krátkej sukne, navrch som si dala ľahké priesvitné šaty a nakoniec som si obula ešte baletky. Išla som síce do menšej miestnosti, ale boli tu dostatočne veľké zrkadlá a parket stačil pre jedného. Do CD prehrávača som dala USB, pustila hudbu a začala sa rozcvičovať. Po hodine, keď som si precvičovala tanečnú zostavu so známeho baletného predstavenia, vo dverách stála nejaká osoba. Keď postava podišla bližšie, uvedomila som si, že to je Adam.

3.časť

Na skúške sme boli asi dve hodiny. S Adamom sme si sadli, je úplne zlatý, ako aj všetci zo skupiny. Nika, naša mladá choreografka nám navrhla, aby sme jej ukázali nejaké kroky a kedže ja a Adam sme boli hviezdy programu mali sme ísť prvý. No super, neboli sme ani prezlečený akurát sme si vyzuli topánky a pustili nám hudbu. Narýchlo sme zostavili pár baletných zdvýhačiek a nejakú zostavu krokov. Ešte som si s nikým tak dobre nezatancovala. Všetci na nás hľadeli a dobre sa na nás bavili, keď sme skončili, vyslúžili sme si aj potlesk. Keď sme už odchádzali pribehla ku mne Nina.

"Boli ste spolu dobrí, to ste naozaj ešte spolu nikdy netancovali?" Opýtala sa.

"Nie, dokonca som ho myslím predtým ešte ani nevidela," povedala som pravdivo.

"No, tak či tak, aj profka na vás pozerala a vyzerala byť veľmi spokojná," usmiala sa na mňa.

Prichádzali k nám aj Viki spolu s Tomášom, ktorých tiež zobrali a držali sa za ruky. Drgla som do Niny a tá zdvihla jedno obočie, ale nič nepovedala len sa zasmiala.

"Čo sa smejete?" Opýtala sa Viki, ktorá stále držala Tomáša za ruku.

"Nič," povedala som s úsmevom, "od kedy ste vy dvaja spolu?" Viki básnila o Tomášovi už dobré dva mesiace.

"Od minulého týždňa," odpovedal Tomáš, usmial sa a pobozkal ju. Keď sme videli, že sa od seba neodlepia. Nina pokrčila nosom a brala ma preč.

"Tak sa majte!" Stihla som im ešte zakričať so smiechom.

Domov som prišla celkom svieža. Dala som si sprchu, spravila obed a užívala som si nič nerobenie pred notebookom. Mala som zapnutý Facebook a Twitter. Keď som znova zbadala plnú nástenku o nejakých One Direction, hneď ma prešla chuť a vypla som ho. Je to až chorobné ako sú na nich niektoré baby závislé.

                                                                         ...

Bolo asi okolo 21:00, keď mi volala Viki.

"Ahoj Vik," pozdravila som ju. No moc som ju nepočula cez hluk v ktorom bola.

"Bí, prídi do jedného klubu, sú tu skoro všetci. Pošlem ti adresu," kričala mi do telefónu. Povzdych.

"No, neviem. Nemám moc náladu...," zrazu ma prerušil akýsi chlapčenský hlas.

"B? Ahoj príde aj Nina." povedal mi Adam cez Vikin mobil.

"Dobre, pošlite mi adresu a prídem do hodinky," odpovedala som bohvie komu, kedže sa tam už Vik hádala aby jej dali mobil naspäť.

Ani nie za minútu mi došla sms s adresou. Fajn, tak ešte zavolám Nine. Po pár sekundách zdvihla.

"Ahoj, prepáč chystám sa. Ideš aj ty však?" určila som z jej hlasu, že sa veľmi teší.

"Jasné idem, prídeš ku mne a pôjdeme spolu?" opýtala som sa v nádeji, že bude súhlasiť. Nechcelo sa mi ísť samej.

"Dobre za trištvrte hodinu prídem. Pá," a zložila.

Rýchlo som vbehla do kúpeľne, pričom som sa zrazila na chodbe s otcom, ktorý práve prišiel domov, povedala som mu, že sa idem chystať do mesta a teraz nech ma račej nevyrušuje. 

Dala som si rýchlu sprchu pričom som použila parfúmovaný sprchový gél a umyla si aj vlasy. Pokým mi ešte kvapkala z vlasov voda, naniesla som si make-up, púder a lícenku. Na oči som si dala dymové líčenie, na mihalnice som si naniesla špirálu a na pery jemný odtieň broskyňovej farby. Vlasy som si vyfénovala, vyžehlila a nechala rozpustené.

Pred skriňou som stála už asi 10 minút a stále som sa nevedela rozhodnúť čo si mám obliecť. Nič mi nešlo dohromady, až mi oči padly na ružovo-čierne krajkové minišaty. Keď som si ich obliekla, ich vrchný korzet mi robil plný dekolt, k nim som si obliekla koženné bolerko a na nohy dala čierne členkové topánky na vysokom opätku s otvorenou špičkou. Do listovej čiernej koženej kabelky som si dala mobil, peniaze, kľúče, púder a rúž. Pred domom už trúbilo auto. To bola Nina s taxíkom.

Keď som zišla dole, otec ma zastavil, až som si myslela, že mi prikáže sa prezliecť.

"Uži si to a dávaj si pozor. Kedy prídeš?" Spýtal sa ma prekvapivo pokojne.

"Zrejme niekedy ráno, neboj budem si dávať pozor," povedala som mu z úsmevom.

Otec si ma prezrel od topánok až po môj výstrih. Cítila som ako sa červenám. Len si odkašlal a povedal: "Vyzeráš krásne," a dal mi pusu na rozlúčku. Taxík zatrúbil znovu.

"Prepáč, musím už ísť. Ahoj," pozdravila som a vybehla z domu.

Keď sme dorazili pred klub a vystúpili z auta, bola som rada, že som išla. Aspoň sa odreagujem. Už pred vchodom bolo počuť hudbu. Vonku na náš už čakala Viki s Tomášom. Objali sme sa s nimi a vošli do vnútra bočným vchodom. Spýtala som sa, ako je to možné, no Tomáš mi len povedal, že si nemám robiť starosti, že sa pozná s majiteľom klubu. Bolo mi to v podstate aj jedno.

Zaviedli nás spolu s Ninou do boxu kde sedel Adam, Majo a ďalší dvaja chalani, ktorých som nepoznala a spolu s nimi, tam boli aj dve dievčatá, ktoré boli Adamove spolužiačky. Keď zbadali, že sme prišli, Majo sa vybral hneď za Ninou, spýtal sa jej, či by si nešla zatancovať a keď sa brali preč, všimla som si, ako sa na mňa pozerá Adam.

Postavil sa. "Vyzeráš úžasne, ideš si zatancovať?" opýtal sa z úsmevom.

"Jasné," opätovala som mu úsmev, odložila si tašku, a keď ma chytil za ruku predierali sme sa davom do stredu parketu.

Tancovať s Adamom bolo úžasné. Keď pustili moju obľúbenú pesničku trochu som zostala prekvapená, keď si ma pritiahol k sebe a chytil ma za boky. Citíla som jeho dych pri uchu a hneď na to aj jeho pery. Otočil ma tvárou k nemu a začal ma bozkávať. Bola som v šoku, no neodtiahla som sa. Popri bozkávaní pustili sladký dym a tá kombinácia bola ohromujúca. Keď sa odtiahol, usmial sa na mňa.

2.časť

Bude tancovať jedna dvojica (chlapec - dievča) a s ňou ešte desať tanečníkov. Bude to zmes baletu a street dancu presne ako vo filme.

Keď som zbadala moje meno napísané ako jedno z dvoch mien vybratých za dvojicu nevydala som ani jediný hlások, len som nechápavo hľadela na zdrap papieru. Nikdy som si nemyslela, že ma vyberú na miesto, ktoré by chcelo každé dievča zo školy. Áno, netancujem zle, dokonca ma učitelia chvália za môj výkon, ale myslím, že sú tu aj lepšie tanečníčky. Myslela som si, že budem rada keď sa v tom predstavení čo len mihnem. Hneď vedľa môjho mena bol napísaný nejaký Adam z 1.C. Nijakého Adama z prvého ročníka nepoznám tak som zvedavá aký bude. Ďalej som si všimla, že je tam napísaná skúška na dnes na 13:00 v sále 5A. Super, takže ešte mám aj skrátené vyučovanie. Keď som sa konečne prebrala s pár sekundového tranzu šťastne som vykríkla.

"Ninoč! Neverím tomu, .." nevedela som čo viac povedať.

"Ty máš ale šťastie. Veľmi ti to prajem," široko sa na mňa usmiala a objali sme sa.

"A ty si sa tam dostala?" Uvedomila som si, že vlastne aj Nina sa zapísala.

"Jasné, som medzi prvými desiatimi tanečníkmi," povedala a videla som aká je šťastná.

Bože zabudla som úplne na čas. Za 5 minút zvoní a ešte som neni ani v šatni a ani prezlečená.

"Musím bežať na hodinu. Vidíme sa asi až na tej skúške. Pa," rýchlo som jej zakričala. Bežala som po chodbe, prebehla okolo jedálne a zastavila som až pred dverami do šatne. Trochu som sa rozdýchala. Keď som vstúpila, okolo už pobehovali baby napoly oblečené.

"Ahojte," povedala som trochu hlasnejšie cez hluk.

"Ahoj, B!" Každá ma po svojom pozdravila.

"Ponáhľaj sa," povedala mi Viki, ktorej čierne dlhé vlasy trčali na všetky strany. "A podľa výrazu Gregušovej si nemyslím, že má dobrú náladu a vieš čo robí ak chodíme neskoro," dopovedala keď videla, že sa nechystám ponáhľať.

No mne to bolo jedno. Tento deň mi nepokazí ani pohľad na kričiacu učiteľku.

Rýchlo som si vytiahla cvičky zo skrinky, prezliekla sa do elastického tielka a legín a dala si navrch ešte volné tričko z veľkým výstrihom. Keď som si urobila drdol zo šatne už vychádzali posledné dievčatá. Aj keď som sa trochu oneskorila, učiteľke to bolo zjavne jedno. Keď som sa pozrela na Viki a moju tvár by ste prečítali asi ako "Hovorila si niečo?", len pokrútila hlavou a zasmiala sa.

Zvyšok doobedia prebiehal v celku pokojne. A keď bolo už 12:50 a išla som na skúšku, dobehla ma Nina.

"Už sa neviem dočkať!" Povedala celá zapálená. Len som sa usmiala a keď sme prišli pred veľké dvojité dvere, vchádzalo tam už pár ľudí. Vošli sme a bola to naozaj krásna sála. Bola priestranná a po celej jednej stene boli len zrkadlá. Profesorka tu ešte nebola. Pozrela som na hodinky a bolo 12:58. Všetci tu už boli okrem jedného človeka, ako som napočítala. Keď som rozmýšľala kto môže chýbať, vošli dvaja ľudia. Bola to mladá učiteľka spolu s chlapcom, ktorý kráčal k našej skupinke v strede miestnosti a privítal sa s pár ľuďmi.

Profesorka sa nám predstavila a kedže má len niečo cez 20 rokov, povedala aby sme jej tykali. No, keď povedala aby dievča menom Barbora a chlapec Adam predstúpili, bola som trochu nervózna. Keď som kráčala spolu s Adamom pred skupinu, uvedomila som si, že to je ten istý chlapec čo prišiel s učiteľkou tesne pred začiatkom hodiny.

Oči mal čiernej farby, tak isto aj vlasy, mal štíhlu postavu, široké ramená a pod jeho obtiahnutým bielym tričkom som videla aj zvyšok jeho vypracovaného tela ktoré nabral určite veľa rokmi tancovania a cvičenia. Bol veľmi pekný. Keď si všimol že si ho obzerám, usmial sa na mňa. Usmiala som sa tiež a keď sme prišli pri učiteľku, povedala, že z nás bude zaujímavá dvojica.  

Kedže to bola prvá hodina skúšok, iba nám rozprávala o tom, ako si predstavuje celé vystúpenie, choreografiu a že by bola rada, aby sme sa zapájali aj my do zostavy krokov a prichádzali z nápadmi. Povedala, že ja a Adam budeme mávať hodiny naviac a sami, a dala nám rozvrhy skúšok. Keď som videla, že budeme mať skúšky aj v sobotu a okrem toho cez týždeň každý deň poobede, už teraz som bola unavená. No aj tak sa neviem dočkať. Tiež nám hovorila, že na predstavenie prídu aj zahraniční zástupcovia z tanečných škôl, čo je šanca že si ma niekto všimne a moje roky driny sa mi vyplatia.