34.časť

Túto časť som napísala rýchlo. Ani neviem ako, ale som šťastná, že sa mi to podarilo takto napísať. Očakávam zvlášť k tejto časti komentáre a hlavne aj kritiku beriem! :) V texte je je link na pesničku podla mňa úplne úchvatnú. Ak bude niekomu povedomá ale nespomenie si, odkial je, je to z Gossip Girl. Pustite si ju, ked sa k nej dostanete. Na 100% odporúčam, pretože som to písala popri nej. Príjemné čítanie! Xx

Stáli sme pred nejakým divadlom ktorého názov som si nepamatala. Bolo tu plno ludí, ktorí vychádzali z drahých áut a limuzín. Všetci v nablýskaných večerných šatách a smokingoch. Autá zastavovali pred kobercom, ktorý mal ako inak červenú farbu a popri ňom, boli za natiahnutými zábranami fotografy z bleskami. Sedela som v aute a sledovala všetok ten ruch vonku. Chris sedel za volantom čierneho BMW X3 ktoré mu požičal otec. Toby sedel v predu na druhom sedadle a ja s Lili vzadu. Po mňa prišli ako poslednú a ked som zchádzala dolu schodmi od internátu už na mňa chalani kývali a Lili mi otvárala zadné dvere. Stala sa z nás celkom dobrá partia spolu s Nik. Ked som im predstavila aj Carly, netrvalo dlho a zapadla rovnako rýchlo. Harry mi povedal, že si môžeme pozvať ešte dve osoby. Nik mala rodinnú oslavu a Carly sa necítila dobre. Tak sme teraz sedeli v aute a čakali kým budeme môcť prejsť popri všetkých tých autách a prejsť na bočné parkovisko, kde personál a šoféri parkujú autá. My sme neboli smotánka, takže sme vchádzali iným vchodom. A bola som aj radčej. Po dobrých dvadsiatich minútach sme už vchádzali. Bola to krásna historická budova. Pri vchode sme ukázali pozvánky a na recepcií sme si odložili kabáty a kabelky. Chris mal klasický čierny oblek a úzku čiernu kravatu. Toby mal to isté len v tmavošedom prevedení. Lili mala klasické čierne úzke kokteilky a čierne lodičky. Chlapci mali nagélované krátke tmavé vlasy a ich obtiahnuté obleky na nich vyzerali naozaj skvelo. Lil mala vlasy rozpustené a jej blond hriva mala krásny vlnitý objem. Mala dymové líčenie a červený rúž. Ked sme prechádzali popri všetkých tých ľudoch smerom k velkému schodisku ktoré vedie do sály, oči sa upierali na ňu. No ked som sa pozerala dlhšie, prekvapivo vela párov očí zastavovali aj na mne. Kaderníčka mi vlasy pripla do drdola. Krátke pramene mi nechala spustené popri línií tváre a jemne natočila. Kozmetička ma namalovala jemne, pretože šaty sami o sebe boli dosť pútavé, no zvýraznila mi oči. Po bokoch sme mali vysokých chlapcov, krásne upravených a ani jedným ženským očiam neušli, no Chris robil doprovod Lili a Toby mal byť pôvodne s Carly, ale prisahala som, že ani jedna neodolá jeho čiernym očiam a toho pohladu ktorý nemohol nijakej pripadať asexuálne. Pripadala som si zvláštne dôležito a ešte krásnejšie ked som ich mala po boku, no aj tak som sa tešila na Harryho, ktorý už musel byť vnútri. Vošli sme cez velké dvojité dvere a začala som očami behať po dave ludí. Vzadu bolo pódium kde hrala živá kapela. Speváčka stála pri mikrofóne a spievala nejakú mne neznámu skladbu. Za ňou svižne hral klavirista a sem tam sa pridal k spievaniu. Boli naozaj dobrí. Je jasné, že sme upútali dosť pozornosti aby mi to začalo byť nepríjemné, pretože každý tretí človek sa obzrel. Niekto mi teplou rukou prešiel po odhalených ramenách a mierne som sa zatriasla.

"Vyzeráš krásne," Harry žmurkal a obzeral si ma od hlavy, cez šaty, nohy až k topánkam. Mal čierny oblek a čierneho motýlika. Vlasy mal v klasickom štýle. Vyfúkané a zalakované.

"Aj ty si fešák," usmiala som sa a dotkla sa motýlika. Nato sa zaškeril a pozdravil aj ostatných. Za ním sa objavil Niall a podal mi pohárik s niečím tvrdým. Rátala som že je to absint.

"Ú, kolko si toho vypil?" Opýtala som sa a hodila to do seba.

"Prvú rundu som si šetril na teba," zasmial sa no neveriacky som nadvihla jedno obočie.

"Pod Niall, idem ťa s niekým zoznámiť," objavil sa za ním Louis s Eleanor. Pozdravila som sa s nimi a spolu s nimi prišiel aj Zayn a Liam.

"Kde je Dan?" Opýtala som sa.

"Išla na wc," odpovedal s úsmevom a objal ma, "vyzeráš dobre," žmurkol na mňa.

"Tiež som si všimol," škeril sa Zayn.

"Pod ideme si radčej zatancovať," chytil ma Harry za ruku a ťahal ma na parket kde boli prevažne mladší ludia a tancovali. Práve skončila rýchlejšia pesnička.

http://www.youtube.com/watch?v=RyUkQWk29jY

Pustili sa tóny pomalej pesničky a dvojica speváčok začala spievať. Harry ma chytil za boky a ja som si ruky položila okolo jeho krku. Na tvári mal kamenný výraz a tak som si položila tvár na jeho plece a vdychovala jeho výraznú kolínsku. Pomaly sme sa točili do kruhu. Čas pre mňa zastal. Pripadalo mi to, ako by sme boli stredom vesmíru. Len ja a on. Počula som som jeho zrýchlené srdce a pomyslela som si, že krajší zvuk som ešte nepočula. Bilo silno, rýchlo a s takou čistotou, že mi pripadalo ako anjelove. Pozrela som naňho. Plné pery mal pootvorené a skúmavo sa na mňa díval.Vedela som, že chcel niečo urobiť alebo povedať, no zvažoval pre a proti. Tie zelené oči sa na mňa dívali s krásnym odleskom zo svetiel a mala som chuť urobiť niečo pre mňa zakázané. Niečo, čo som si zakázala pred niekoľkými minútami. Naklonil sa bližšie a oprel si čelo o moje. Cítila som jeho dych pri mojich ústach. V ústach som mala úplné sucho. Jemne si prešiel jazykom po spodnej pere a ja som zavrela oči. Opojná hudba mi znela v ušiach, husle pri dotyku strún plakali a ten pocit sa nedal opísať slovami. Bezmocne som zvraštila obočie a po stí raz som si vravela čo všetko tým pokazím. Cítila som, ako sa mi chvejú nohy a pokožka pod pevnými rukami, ktoré ma držali sa chvela akoby bola napojená na elektrinu. Tá elektrina mi prebiehala od končekov prstov až po korienky vlasov. Nabíjala mi pery novou túžbou a ked sa nahol k mojej pokožke, priložil si pery pri moje ucho a teplý dych mi spôsoboval husiu kožu. Jemne prechádzal po línií brady. Ked našiel pery, poddala som sa túžbe ktorá stupňovala každou sekundou čoraz viac a viac. Jemne pobozkal spodnú peru. Pootvorila som ústa, ktoré dychtili po niečom väčšom. Využil to dokonale. Jemnými pohybmi mi láskal ústa jemne, láskavo, no s túžbou ktorú cítil aj on. Bozkával ma s takou intenzitou a silou, že som stratila dych. Doslova. Nevedela som dýchať. Jediný kyslík na svete pre mňa existoval on. V tejto chvíli som na život potrebovala len jedno. Cítila som opojnú chuť whisky a cigary. Moje zmysly boli nefunkčné, neschopné nijakého iného pohybu či vnímania. Keby ma nedržal, zosypala by som sa ako domček s karát. Nohy som mala stŕpnuté a kolená sa mi ešte vždy chveli.

33.časť

Nasledujúce týždne to bolo, ako ísť rýchlikom. Prechádzať od jednej stanice do druhej.

Po skúške sme si išli sadnúť do Starbucks. Nepovyšoval sa. Nevystavoval. Ked sa pri nás pristavili fanúšičky, s úsmevom sa im podpísal a tým zvedavejším odpovedal na niektoré popravde smiešne otázky. Rozprával mi o detstve, priateľoch aj o zážitkoch, ktoré zažil odvtedy čo sa prihlásil do X-Factoru. Výhody aj nevýhody toho, že je slávny. Zdalo sa mi, ako by som sa rozprávala s bratom. So žiadnym chlapcom som si ešte tak rýchlo a dobre nesadla. Na Thomasa som po celý čas ani nepomyslela.

Na druhý deň, po skúške nás Harry spolu s ostatnými chlapcami zavolal na obed do zákulisia. Lili sa zo začiatku trochu ostýchala tak ako aj Chris - spolužiak. Toby, druhý spolutanečník, po pár minútach už hral so zvukárom a Louisom videohru. No po chvíli sa všetci dobre zabávali. Harry ma zoznámil aj s Danielle, Liamovov priateľkou. Prišla po ceste z Ameriky a na Liamovi bolo vidieť, že zaľúbenejší po tolkom čase ani nemôže byť. Aj ked bola staršia o sedem rokov, bola milá a priateľská. To, že si sadneme predurčovala aj tá istá záľuba. Tancovanie. Ked už bol čas ísť, vymenili sme si telefónne čísla. Stále nemôžem uveriť, že som spoznala toľko skvelých ľudí. Tak trochu mi to posunulo prvý pohlad na ľudí. Veľa krát sa stalo, že som posúdila ľudí podľa zovňajšku, alebo tých slávnejších podľa toho, čo o nich napísal bulvár, alebo ako ich odfotili paparaci.  Ale späť k téme.

Zo školy sme boli v piatok uvolnení. Samozrejme iba ja, Lili, Chris a Toby. V piatok poobede je tá akcia a večer sme pozvaní na gala párty. S Harrym  som si počas týždňa sem tam zavolala. Ked chcel odomňa radu akého motýlika si má zobrať, ochotne a hlavne som so smiechom som mu odpovedala. Chcel totiž so mnou ladiť. Kedže nemá dievča, a ja taktiež nemám chlapca, dohodli sme sa, že si budeme navzájom doprovod. Ako dobrí priatelia. Ked som išla po známej Oxford Street spolu s Carly, uvidela som vo výlohe krásne šaty. Poprosila som predavačku, či by som si ich mohla vyskúšať. Po hodnej chvíli, ked som vyšla z kabínky, Carly zabudla tak povediac zatvoriť ústa. Šaty mi padli ako uliate. Boli z limitovanej edície. To znamená univerzálne číslo a trojciferná cena. No pripadalo mi to, akoby ich ušili priamo na moju postavu. Boli to šaty bez ramienok, dosť krátke nato, aby zvýrazňovali ženskosť, no zároveň decentné. Mali čiernu elastickú podšívku, niečo ako spodný diel šiat. Podprsenku mali všitú a pás bol pod prsia. Od pŕs sa spúšťali rady zlatých pásov perál. Okraj dekoltného korzetu tvorili našité tie isté perly. Vlnili sa po okrajoch až k bokom. Na prsiach boli našité menšie gulôčky, našité vodorovne. Celkový dojem bol neopísateľný. Hned ako som ich kúpila, som nepociťovala ani najmenšie výčitky za tie peniaze. A preto, som Harrymu povedala, aby si zobral klasický neutrálny čierny motýlik, ktorým nemôže nič pokaziť. V daľšom obchode som si kúpila lakované lodičky na dvoj-cm platforme a trinás-cm opätku s uzavretou špičkou. Carly mi požičala svoju listovú kabelku a tak mi už len zostávali šperky, ktoré som si požičala v zlatníctve. Jediné čo mi chýbalo, bol môj jedinečný hviezdny partner.

Adminka

Ospravedlňujem sa ľudom, ktorí čakajú na nové časti ale celý výkend som vonku, no predsa komu by sa chcelo trčať v takých slnečných dňoch za notebookom? A další dôvod je aj to, že posledné dve časti som spísovala rýchlo a potom aj tak vyzerajú. Usporiadala som si nasledujúci dej  v poviedke a chcem to dopísať v rozumných častiach. Preto si budem dávať aj deň/dva na čas.
   - So slnečným pozdravom :)

32.časť

Počas nácviku som mala pocit, že na mňa neustále niekto hladí. Po nekonečnom napomínaní, ktoré patrili chlapcom, sme sa mohly po troch hodinách ísť prezliecť.

"Počkám ťa?" Opýtala sa ma Lili. Bola hotová za desať minút a ja som sa ešte len vyzliekala.

"Nie, nemusíš. Ahoj," chcela som byť sama.

"Dobre. Ahoj," veselo odzdravila a privrela dvere. Natiahla som si džínsy, tričko, conversy a všimla som si, že dvere sú pootvorené, no nechcelo sa mi vstávať s lavičky. Tvár som si položila do dlaní, nohy skrčila k brade a ticho sa rozvzlykala. Nechcela som plakať, no do očí sa mi tisli stále nové slzy. Počuť ma nikto nebude, tak som nechala všetky pocity a starosti zo mňa vyprchať. Netuším koľko som tam sedela, koľko sekúnd a minút som plakala. Tvár som mala červenú a oči opuchnuté a ešte vždy som ju mala položenú medzi dlaňami, ked som zrazu počula nejaké vŕzganie. Cítila som, že niekto vošiel, no myslela som si, že to bude upratovačka, ktorá ma bude chcieť vyhodiť pretože ide umývať podlahu. Ani som sa neobzrela.

"Už idem," vstala som a rýchlo si balila veci do tašky.

"Em, nemusíš. Ja, nechcel som ťa rušiť, ale, no počul som, ako niekto plače a išiel som sa pozrieť," to nebol hlas personálu. Zdvihla som oči aby som sa pozrela kto to je a postava, ktorá stála medzi dverami bola osoba, ktorú by som tu očakávala najmenej. Cítila som sa ponížene a hlúpo, že pred ním vyzerám v takomto stave. Neodpovedala som mu, len som si prehodila tašku cez rameno a kráčala smerom k dverám.

"Počkaj," chytil ma za zápästie ked som prechádzala popri ňom. Chcela som rýchlo odísť. Preč z jeho pohladu v ktorom bol súcit, zvedavosť aj starosť.

"Prečo? Nechaj ma prejsť," pustil ma no neustúpil.

"Sadni si a ukludni sa," na nohách sa mi stálo len ťažko a preto som si s úlavou sadla, no oči som upierala do zeme. Tak veľmi som sa chcela niekomu vyplakať na ramene. Ale on to určite nebol.

"Čo sa ti stalo? Ublížil ti niekto?" Opýtal sa s narastajúcou naliehavosťou v hlase.

"To nie je tvoja vec," utrela som si slzu ktorá mi tiekla po líci.

"Nie, nieje to moja vec. Ale viem aké to je, ked si psychicky na dne." Prekvapene som sa naňho prvý krát pozrela. Mala som pocit, že sa v tých zelených očiach stratím.

"Ty to vieš?" Vypustila som s hrdla pohŕdavý vzlyk.

"Áno. Ak si myslíš, že môj život je prechádzka ružovou záhradou si na omyle," odbil ma, "veľa ľudí, mne a aj nám ako celej skupine nepraje nič dobré. Presne tak ako nás ľudia milujú nás aj nenávidia, žiarlia alebo si robia posmech. Nádávajú nám a urážajú na sociálnych stránkach. Som prekvapený, že po nás na ulici niektorí ludia nehádžu veci," povedal so zvrašteným obočím a chvílu sa odmlčal.

"Vieš, veľa ľudom sa nezdôverujem o svojich pocitoch. Veľa krát som sa kôli tomu položil. Ostatný sa to snažia viac menej nevšímať. Niekedy je proste toho na mňa veľa. Niekedy to musíš zo seba vypustiť. Väčšinou ľudí odhadnem dobre a ty sa mi nezdáš ako človek, ktorý hned po rozhovore s Harrym Stylesom pôjde utekať na twitter pridať o ňom pikantné správy. Myslím si, že si presný opak a dá sa ti veriť, preto ti to hovorím. Videl som ako si sa pozerala na Thomasa. Je to kôli nemu?"

"Ako si to vedel?" Nič iné som nedokázala povedať.

"Vieš, on to dievča pošle za pár týždňov do čerta a nájde si dalšie. Taký je. Už ho chvílu poznám a nechápem ako môže byť taký lahostajný k dievčatám, ktoré sa doňho zaľúbia a potom ich odkopne. So Suzan chodil aj predtým ale nikto ju tu nemá rád. Je to namyslená krava," povedal s otvorenosťou. Oči sa mi zarosili ale než som si stihla vybrať vreckovky, rozpakala som sa. Bolo mi už jedno či ma uvidí. Položil mi ruku na plece a podal mi bavlnenú vreckovku. Z vdačnoťou a slzami som ju prijala a utrela si s ňou oči. Odrazu ma chytil za ramená a otočil k sebe. Pritiahol si moju tvár na plece a objal ma. Bola som taká vdačná, že som to nevedela ani vysloviť.

"Ale ja som sa doňho nezaľúbila, ja len,.." nevedela som zo seba vydať ani súvislú vetu.

"To je v poriadku, čššt," hladkal ma po chrbte.

"Dakujem, už som ako tak v pohode," po chvíli som sa odtiahla a utierala si tvár.

"Myslím, že potrebuješ kávu. Možem ťa pozvať?" Usmial sa.

"No, ja neviem,.."

"No tak, nežiadam ťa o ruku. Len jednu kávu," zdvihol sa a natiahol ku mne ruku.

"Tak dobre," trochu som sa zasmiala.

Adminka

Milý ludia ktorý to tu čítate! :)

Urobila som tu trochu poriadok -dakujem zato hlavne Petti. Hore v políčku z názvom "Dance to the top" som zaradila časti, takže je to prehladnejšie. Urobila som to hlavne preto, lebo ked dopíšem Dance to the top, viem už asi približný obsah druhej poviedky a nebude sa to tu pliesť jedno z druhým na úvode stránky. Onedlho pridám nové políčko kde bude zatial len názov druhej poviedky. Xx

31.časť

Prvá som vošla ja a takmer som narazila do Lily. Tesne za mnou išiel Harry, ktorý do mňa zo zadu narazil a niečo si potichu zamrmlal. Lily pozerala s vytreštenými očami a videla som na nej, ako sa premáha aby sa naňho nevrhla.

"Lily, ahoj," pozrela som na ňu pre istotu s výhražkou na tvári..

"A-ahoj," zatrkotala, no hned sa spamätala a žmurkla na mňa.

"Ahoj, ja som Harry," pozdravil sa a natiahol k nej ruku.

"Ahoj. Ja som Lilian, ale môžeš mi hovoriť Lily," odpovedala a v nefalšovanom nemom úžase pozerala na ich spojené pravé ruky. Ked sa ho držala už viac ako bolo potrebné, jemne som si odkašlala.

"Ehm, Lil mali by sme sa ísť prichystať."

"Jasné," pustila mu ruku.

Po prvý krát som si všimla dalších dvoch chlapcov zo školy, ktorí stáli za nami. Harry sa im tak isto predstavil a prišli aj ostatní štyria. S Louisom, Zaynom a Liamom som si podala ruku a zdali sa mi tak ako Niall, velmi pohodový. S názorom o Harrym si ešte chvíľu počkám. Prišiel za nami nejaký chlapík zo slúchatkami na ušiach a papiermi v rukách.

"Chalani, máte ísť na pódium. A vy ste tí z tej umeleckej školy?" Opýtal sa nás.

"Áno," odpovedala som ja.

"Dobre, vzadu sú dve šatne. Prezlečte sa a o desať minút prídite."

Prešli sme popri kulisách a nejakých divne zapáchajúcich veciach, až sme prišli k dvom dverám zo štítkami šatne. Lili si obliekla volné biele tričko z ružovými prúžkami, tmavo modré úzke tepláky ktoré mali nízky rozkrok a úzke gate, a biele vysoké botasky nike. Vlasy si zapla do drdola a ja som ich si dala do chvosta. Pramienok krátkych vlasov mi padol do tváre, no nezaoberala som sa s tým. Vyšli sme a prechádzali tou istou úzkou dlhou chodbou akou sme sa sem aj dostali. A potom som videla niečo absolútne absurdné a nepochopitelné, načo som takmer zabudla. Dalej od nás, no dosť nato aby som videla kto to je, stál Thomas s nejakou babou a bozkávali sa. Jazyk jej strkal až do krku a zmocnil sa ma pocit vracania. Stála som uprostred chodby a civela. Lili si to všimla, zastala predo mňa a začala mi kývať rukou pred tvárou.

"Haló? Zabudla si si hlavu alebo čo?"

No ako keby som ju nepočula, kráčala som dalej a dúfala, že si ma všimne. Lili za mnou dobehla a kráčala spolu so mnou v mojom tempe. Pozerala som priamo naňho. Odrazu sa od nej odlepil a len ako keby náhodou zavadil o mňa pohladom.

"Barbi?" prižmúril oči a ked som prišla bližšie mala som chuť mu vraziť.

"Tomy ahoj," povedala som s nastaveným úsmevom a premerala si ryšavku vedla jeho boku.

"Čo tu robíš?" neskrýval prekvapenie.

"Ja? Čo tu robíš ty? Som tu na nacvičenie jednej akcie."

"S One Direction? To je tá skupina ktorá ma zamestnáva, vlastne jej manažment ale to je jedno. Takže ťa nakoniec prijali na školu?"

"Som prekvapená, že ťa to vôbec zaujíma," nechápala som ako môže byť taký arogantný. Taký nevšímavý. Ako by sa nič nestalo. Odkedy sme sa nevideli, som naňho myslela takmer stále. A on? Ja za ním roním slzy a on sa olizuje s dievčaťom, čo vyzerá ako štetka. Mala dlhé nafarbené vlasy, červené obtiahnuté minšaty, čierne lodičky a čierne sako. Na očiach mala čierny make-up a červený rúž ktorý mala na ústach, bol teraz na Thomasových. Videl, ako si ju prezerám a dodal.

"Ehm, toto je Suzy. Už som ti ju spomínal."

"Teší ma," zatiahla som ironicky, no bud ten sarkazmus prehliadla, alebo si ho nevšímala.

"Ahoj, moja. Tomy ideme si už sadnúť, pod," okázalo ho chytila za ruku a doslova sa doňho zakvačila. Bola som celá červená.

"Hej, kto to bol?" Opýtala sa Lili ktorá sa po celý čas na mňa s úškrnom dívala.

"Nikto dôležitý," odsekla som, "pod, už nás pravdepodobne čakajú." Musela som sa pár krát z hlboka nadýchnuť. Oči sa mi zalievali slzami, no teraz som si zakázala plakať. Nevyroním kôli

nemu ani jednu slzu.

30.časť

V sobotu ma zo spánku zobudil budík. Bolo sedem ráno. Z Carly ostré zvonenie ani nepohlo a ďalej tvrdo spala. Potichu, ešte so zatvorenými očami som prešla do kúpeľne. Vošla som do sprchy a pustila horúcu vodu. Bol začiatok októbra a v Londýne je to takmer samí dážď alebo zamračená obloha okrem výnimočných dní, kedy sa vyčasí a svieti slnko.  

Mokré vlasy som si zabalila do uteráka a na seba som si navliekla môj obľúbený župan. Umyla som si zuby a nakrémovala tvár. Bolo 7:40. To znamená že mám ešte hodinu čas. Bola som trochu nervózna, no zároveň som sa tešila. Otvorila som šatník a rozmýšľala, čo si obliecť. Obliekla som si hnedé úzke gate, biele tielko a navrch biely pletený sveter. Do hnedej koženej tašky som si zabalila šedé volnejšie tepláky, tmavo modré volné tričko so širokým výstrihom a vysoké biele botasky adidas, kľúče, doklady, mobil a drobnosti. Vlasy som mala ešte vždy mokré a tak som si ich vyfénovala a vyžehlila. Na tvár som si dala korektor, jemnú vrstvu krycieho krému a riasenku. Potichu som sa obula a vyšla z izby. Na tvár som si dala okuliare a kedže na raňajky čas nemám, kúpila som si len čiernu kávu a nastúpila do taxíka. Vodičovi som podala malý papier kde bola napísaná adresa a o 20 minút sme už zastavili pri peknej modernej budove v centre Londýna. Zaplatila som a keď som vchádzala, bola som príjemne prekvapená. Vošla som do veľkej haly, kde predo mnou bola recepcia. Na ľavej strane boli presklené dvere do ďalšej haly a vedľa nich boli schody a výťah. Po pravej strane boli čierne kožené sedačky a za nimi bolo veľké akvárium. Samé sklo a mramor.

Po pár opýtaniach som sa dostala do veľkej halovej chodby, kde na konci boli dvojité dvere. Zaškvŕkalo mi v bruchu a uvedomila som si, že na raňajky som mala len kávu. Po pravej strane boli na moje šťastie dva automaty. Jeden na nápoje a druhý obsahoval balené sendviče a sladkosti. Podišla som k stroju, no keď som si vytiahla peňaženku, zips na drobné som mala otvorený a všetky mince na dne tašky. Na chodbe za mnou som počula hlasy, no ani som sa neotočila a ďalej sa hrabala v taške. Na pravom ramene sa mi sveter zošuchol po lakeť a keď sa mi niečo teplé jemne dotklo pleca, zľakla som sa a narazila si hlavu do automatu.

"Do riti!" Zahrešila som celkom nahlas po slovensky. Uvedomila som si, že to sa ma len niekto nechtiac dotkol keď išiel vhodiť mince do automatu, no ešte stále som si šúchala odreté čelo.

"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť," povedal trochu roztrasený hlas, zrejme tušiac, že to, čo som vyslovila nebol pozdrav. Zdvihla som tvár a prezrela si môjho útočníka. Bol to kučeravý chlapec so zelenými očami.

"To nič," povedala som trochu podráždene. Hlavu som si narazila celkom silno a trochu ma začala bolieť.

"Čo si dáš?" Opýtal sa ma s úsmevom.

"Čo?" Nechápala som prečo ho to zaujíma.

"Pozývam ťa ako odškodné," ešte širšie zdvihol kútiky a mala som chuť mu ten úškrn zraziť s tváre.

"Tak potom sendvič s kuracím mäsom," odpovedala som. Vhodil mince do automatu a stlačil tlačítka. Zakiaľ sa spúšťal automat, obzrela som si ho. Mal tmavo modré rifle, čierne sako, pod tým biele tričko a obuté mal hnedé topánky. Zachytil môj pohľad načo som mierne prižmúrila oči, no on sa len ďalej usmieval. Pribehol k nám ďalší zo skupiny.

"Harry, pod, Paul ťa volá," chcel sa hneď otočiť, no zaregistroval aj mňa.

"Prepáč, ja som Niall," predstavil sa, "vy sa poznáte?" Opýtal sa Harryho, no odpovedala som ja.

"Nie, nepoznáme. Ja som jedna z tanečníčok," usmiala som sa na blondiaka.

"Ou, dúfam že všetky budú také pekné ako ty," žmurkol na mňa no ja som zdvihla obočie. Harry zadržiaval smiech, keď videl ako sa tvárim.

"Dobre Nialler, toto ti nevyšlo," potľapkal ho po ramene.

"Čo?" Niall nechápavo zvraštil obočie. No len mávol rukou, "Harry, máš už prísť. Rád som ťa spoznal," otočil si na mňa, usmial sa a kráčal naspäť smerom k veľkým dvojitým dverám na konci chodby.

"Ja som sa asi ešte nepredstavil. Som Harry," podal mi ruku s milým úsmevom. V druhej ruke mi podával sendvič z automatu.

"Ahoj, ja som Barbora," prijala som nastavenú ruku a zobrala si sendvič. Keď som už kráčala smerom k sále, dobehol ma.

"Takže ty si z tej umeleckej školy?" Opýtal sa.

"Áno," odpovedala som a prežúvala prvé sústo.

"Mám taký pocit, že som ťa už videl, no neviem si spomenúť kde," povedal si skôr pre seba ako mne. Sendvič mi v ústach zabehol, pretože som doteraz dúfala, že to nespomenie. Pohotovo ma buchol po chrbte, o trochu silnejšie než je zvyčajné.

"Bože zbláznil si sa?!" Vyslovila som nezmyselnú otázku a šúchala si kríže.

"Prepáč, radšej sa ťa už nedotknem," zasmial sa a zdvihol ruky, akože sa vzdáva.

"Nevadí. Možno si si ma len s niekým pomýlil," odpovedala som.

"Možno," odbalil si tyčinku a začal jesť.