Adminka

Takže je tu koniec prvej poviedky - 49. časť Epilóg - bola posledná časť. Dúfam, že sa vám moja prvá poviedka páčila a dúfam, že druhú budem písať ešte lepšie a bude sa vám páčiť ešte viac. O týždeň by tu mala byť prvá časť z druhej poviedky, možno aj trochu neskôr. S pozdravom Borie  Xx

49.časť Epilóg

O 1 a pol roka neskôr.

Vo chvíli ked som dočítala obsah obálky, ktorá mi došla, v klučke zaštrngotali klúče.

"Ahoj zlato," pozdravila som ho, no neodtŕhala oči od papiera.

"Ahoj miláčik, čo to tam máš?" Opýtal sa ma, zobral si z chladničky džús a objal ma zozadu okolo pása.

"Tomu neuveríš," usmievala som sa, "ponúkli mi prácu v Londýnskom baletnom divadle."

"Čože? To je skvelé!" Dal mi pusu na čelo, "čo presne tam budeš robiť? A vlastne kedy si išla na pohovor o pracovné miesto?" Povedal zmetene.

"Ja.. nemôžem tomu stále uveriť. Včera mi volal riaditeľ divadla a povedal mi, že mi príde obálka. Pochopíš tomu, že tam hrali aj hrajú najväčšie osobnosti baletu? Sen každej baletky je tancovať v nejakej hre v tom divadle. A pokial ide o to, čo by som tam robila, tak by som robila výberové konkurzy do hier a choreografie do nich. Videli moje maturitné skúšky a aj vystúpenia a povedali, že ma sledovali už nejaký čas."

"Práve si zmaturovala, ale aj tak myslíš, že budeš mať čas ešte na učenie detí?" Opýtal sa, no stále si pozeral papier v mojej ruke. Pred rokom som zobrala dobrovolnú prácu po škole a začala som učiť malé deti balet.

"Určite. Tri krát do týždňa si nájdem čas," odvetila som. Po tom, čo mi doktori povedali, že profesionálne tancovať už nebudem môcť, mi práca z tými deťmi veľmi pomohla. Tancovať nadalej aj môžem, no nemôžem si dlho a veľmi zaťažovať koleno.

"Super, tie malé kobylky mi už prirástli k srdcu," zasmial sa a ja tiež.

"Čo? Bol si somnou na hodine tri krát," podotkla som.

"To je pravda, ale tie zabijácke pohlady, ktoré mi vždy venovali, ked som vás vyrušil bol k nenahradeniu," uchechtol si a ja som mu jemne klepla po hlave.

"Inak volala som z otcom. Strávime leto tak ako aj minulé?" Otočila som sa na barovej stoličke tvárou k nemu a chytila ho okolo krku.

"Áno s tým som aj počítal. Vlastne dnes som sa dohodol s rodičmi, že prídeme na celý august do Škótska. Júl môžeme stráviť na Slovensku?"

"Áno, myslím, že to bude vyhovovať všetkým," odrazu som pokrčila nosom.

"Čo je?" Opýtal sa.

"Smrdíš milý muži! Chod do sprchy."

"Jasné, že smrdím, ved som bol cvičiť," dvihol si tričko a ovoňal si ho, "to je čistá mužská aróma."

Prehrabla som mu rukou vlasy a podotkla "radčej sa chod umyť než...," nestihla som dokončiť a už mi vlepil sladkú pusu na pery, "á," odtiahla som sa, "zmizni do kúpeľne," kričala som so smiechom.

"Čo si to povedala?" Zdvihol obočie.

"Zmizni do kúpeľne," prižmúrila som oči pripravená na všetky možné reakcie. Chytil ma na bokoch a začal ma štekliť až som sa zvýjala. Bol odomňa vyšší a omnho silnejší, takže moje pokusy o útek boli marné. Po chvíli kvílenia a prosenia ma schytil do náručia a niesol cez obývačku do kúpeľne.

"Zbláznil si sa!? Pusti ma, ja sa nechcem zamokriť," no nepočúval ma a dalej sa úškŕňal, "ved som oblečená!" povedala som mierne histerickým tónom na čo sa on zasmial.

"Ved ja ťa pekne vyzlečiem," lišiacky sa mu zdvihly kútiky úst.

"Thomas!" Vzdychla som a vzdala to. Niesol ma akoby som bola pierko. Ked sme prekročili prah dverí na kúpeľni, náruživo a hladne ma pobozkal. Zakvačila som sa mu o krk a dostala som sa do polohy zakliesneného malého dieťaťa. Nohy som mala omotané okolo jeho pása a on ma už nedržal pod stehnom a chrbátom, ale pod zadkom. Na okamih sa odtiahol a ja som spýtavo naňho pozrela.

"Čo je?" Opýtala som sa.

"Vieš, že si to najlepšie čo ma v živote stretlo?" Odvetil otázkou a usmial sa na mňa úsmevom z ktorého by každá padala na kolená, no ten úsmev bol už len môj.

"Viem, povedal si mi to už asi stí raz," zasmiala som sa.

"A poviem ti to aj dalších sto krát," široko sa usmial až mu nabehli na kútikoch úst jamky. Zatvorila som oči a nechala sa unášať jeho dotykmi a perami. Cítila som ako sa usmieva pomedzi bozky, ked otváral kohútik v sprche. Vedela som, že toto je jediné čo chcem. Čo potrebujem.  

48.časť

Ráno som sa zobudila na hlasné klopanie dverí. Ked som otvorila jedno oko, na budíku bolo 6 hodín ráno. Kto môže v túto nekresťanskú hodinu byť hore? Pomyslela som si. Dvere sa z vŕzganím pootvorili.

"Spíš?" Spýtala sa Anna.

"No čo myslíš?" Zahundrala som do vankúša.

"Horí alebo niečo?" Dvihla som hlavu a z prižmúrenými očami sa na ňu zahladela.

"Och nie, prišla som ti povedať novinku," zavrela dvere a skočila na postel, "ideme do mesta. Nie do tejto dediny, ale do nejakého mesta kde je supermarket a nie trhy," zasmiala sa.

"No a?" Stále som nechápala pointu.

"No ideme všetci. Vlastne urobila som ti službu. Starká s dedkom chceli ísť a naši sa ponúkli, že idú tiež. Nakoniec som povedala, že idem aj ja a Bels a potom som zariadila nech ide aj tvoj otec, ktorý zo začiatku protestoval," zasmiala sa, "takže máte s Tomym volný barák. Len ho nezbúrajte." Usmiala sa a vyšla z iby.

Nech som robila čokolvek alebo myslela na čokolvek, zaspať som už nevedela. Vdaka ti Any! Bolo 7 hodín.

Vymotala som sa z periny a vošla do kúpeľne. Dala som si teplú sprchu. Do izby som vošla len v uteráku. Zo skrine som si obliekla biely pletený sveter, čierne krátke teplákové šortky a huňaté papučky. Vlasy som si zapla do copu a vyšla z izby. Všade bol klud. Jemne som pootvorila dvere na Tomyho izbe. Spal na bruchu a predpokladala som, že mal oblečené len boxerky alebo pyžamové gate, kedže hore nič nemal. Prvý krát som ho videla vyzlečeného a vyzeral presne tak, ako som si ho predstavovala. Každé dievča by chcelo byť práve teraz na mojom mieste. Povzdychla som si a zišla som dole do kuchyne. Urobila som si omeletu, ku ktorej som si dala zeleninu, pečivo a vypila bylinkový čaj. Bolo 8:10 ked som prechádzala k mojej izbe. Mala som v pláne sa ísť prezliecť a ísť si trochu zajazdiť. No ked som počula jemné chrapkanie z vedlajšej izby, neodolala som. Potichu som vošla do izby a rozmíšlala, ako ho zobudiť. Tentokrát ležal na chrbte, rozvalený na celej dvojlôžkovej postely. Podišla som k postely a lahla si na brucho vedla neho. Neviem koľko minút som naňho hladela, no asi dosť nato aby sa zobudil.

"Prečo sa na mňa pozeráš?" Opýtal sa znenazdania a pritom sa usmieval.

"Pretože sa mi to páči," odvetila som koketne. Odrazu bol na mne a začal ma štekliť. Pritláčal ma telom k postely a ja som sa zvíjala od smiechu.

"Áá-á. Nie prosím! Neštikli ma, prosím!"   

"Čo zato?" Nadvihol obočie, no stále ma držal. Usmiala som sa a dala mu božtek. Mám pocit, že toho sa nikdy nenabažím. Pusu prehĺbil na bozk. Pobozkal ma jemne, no zároveň dráždivo. Na chvílu sa odtiahol a zahladel na moju tvár.

"Čo je?" Opýtala som sa.

"Nič. Milujem ťa," usmial sa a opäť si ma k sebe pritiahol.

47.časť

Potichu som otvorila dvere od stajne. Bol už podvečer a vonku bola takmer tma. V stajni svietli lampy a kone spokojne odfukovali. Aj napriek zimnej srsti, mali na sebe prehodené deky aby im bolo príjemne teplo. Mala som namierené k jednému konkrétnemu boxu. Tí väčší zvedavci vystrkovali z boxov hlavy. Tomy ma ticho nasledoval a obzeral si kone. Takmer som zvrieskla, ked mi popod nohy prebehlo malé chlpaté klbko.

"Bože! Tak som sa lakla," díval sa na mňa pár čokoládových očí, "takmer si mi prihodil mŕtvicu," zohla som sa a poškrabkala som ho za ušami. Bolo to malé šteňa. Tomy sa len na mne zasmial.

"Je..," hladal správne slovo, "huňatý," zasmial sa. Naozaj, Berny, ako mal napísané na štítku na obojku, mal dlhú a huňatú čiernu srsť a velké uši. Tomy sa mu asi zapáčil viac, kedže začal naňho skákať a olizovať ho.

"Takže takto," zasmiala som sa.

Zdvihla som sa a kráčala dalej. Ked som podišla bližšie k boxu, ležal a vyzeral presne tak, ako ked som naposledy odchádzala. Hrivu, chvost a deku mal od pilín v spokojne prežúval seno. Ked som otvárala dvere, pri tom nebadanom zvuku otvoril oči a zahľadel sa na mňa. Podišla som k nemu a kvokla si.

"No čo kamarát, chýbala som ti?" Usmiala som sa naňho a pohladila som ho. Spokojne privrel oči, zatial čo som ho škrabkala a rozprávala sa s ním. Ked prišiel Tomy a pri jeho nohách bol malý Berny, usmiala som sa ešte širšie. Oprel sa stojisko a hladel na nás.

"Zdá sa, že máš nového kamaráta," podotkla som a pozrela na psa.

"Asi hej," zasmial sa, "je naozaj krásny," odvetil na Carbina.

"Cudzích ludí nemá v láske. Vlastne nikoho okrem mňa a starkého ale pod to aspoň skúsiť, možno si ťa oblúbi," žmurkla som naňho. Carbin naňho hladel neutrálne a uši mal uvolnené, ked ho chcel ale poškrabkať po nose, zaškrípal zubami, uši sklopil dozadu a zahnal sa po jeho ruke. Malý Berny zaštekal tenkým hláskom a ja som sa zasmiala.

"Carbin, bud slušný," so smiechom som ho pokarhala, no dalej mal uši natiahnuté dozadu. To bol znak, že sa koni niečo nepáčilo.

"Čo už so všetkými kamarát asi nebudem," zasmial sa aj Tomy.

"Prídem ťa pozrieť zajtra," dala som Carbinovi pusu na čelo a zavrela dvere na jeho boxe.

Tomymu som ukázala všetky kone a dva tu pribudly odkedy som odišla. Najviac sa mu páčil tmavý hnedák, Anglický plnokrvník Nebris, ktorý bol jeden z nových koní.

"Je krásny. Pripomína mi môjho kôňa, ktorého som mal, ked som bol malý," usmial sa a hladil ho po nose.

"Ako sa volal?" Opýtala som sa.

"Nebudeš sa smiať ked ti to poviem?"

"No nič ti neslubujem."

"Green Monkey. Po jednom dostihovom koni, ktorého som náhodou videl v telke a okrem toho mal som desať rokov," zadržiaval smiech.

"Green Monkey? To myslíš vážne?" Zasmiala som sa.

"Nič originálnejšie ma nenapadlo," previnilo zdvihol ruky no zasmial sa tiež.

V tej chvíli vošla do stajne Bella.

"Hej vy dvaja, je už prestreté na večeru. Máte sa dostaviť do jedálne," zasalutovala a odišla.

"Okej podme," odvetil Tomy a chytil ma za ruku. Ešte naposledy sa zohol, poškrabkal Bernyho a vyšli sme do studeného vzdychu.

46.časť

Ked sme prišly, Tomy si zvedavo obzeral okolie. Boli sme na severe Toskánska a v okolí boli zasnežené kopce a hory. Zima tu bola neuveriteľne krásna.

"Pripravený na masaker?" Uškrnula som sa.

"Myslím, že hej," zasmial sa.

Vystúpili sme z auta a dvere sa na dome otvorili s takou rýchlosťou, až som mala pocit, že vyletia z pántov.

"Anna!" Zvolala som. Hned za ňou sa objavila Bella a z úsmevom kráčali k nám. No, Anna skôr bežala.  

"Nedýcham. Pomoc!" Odvetila som, ked ma Any zovrela v objatí.

"Ach," vydýchla som si, ked ma konečne pustili, "takže Any, Bel. Toto je Thomas," usmiala som sa na Tomyho. Prekvapilo ma, ked sa s nimi začal rozprávať po Taliansky. Ked sme kráčali do domu, Anna začala Tomyho hned zasipávať otázkami. Bella bola o niečo zdvorilejšia a sem tam niečo podotkla. Ked sme vošli do domu, starká sa na mňa hned vrhla a to isté urobila aj u Toma. Za ňou prišiel dedko a urobil to isté.

"Bels, kde máte rodičov?" Opýtala som sa.

"Oni sú,.." nemusela ani dokončiť a už schádzali dolu schodmi.

"Radi ťa spoznávame Thomas. Máš dobrú Taliančinu," podotkol strýko ked sa zvítali.

"Áno, tiež som si všimla. Som milo prekvapená," usmiala sa starká.

"Dakujem," usmial sa Thomas a videla som, že z neho prvotné rozpaky opadli.

"Je tu niekde moja dcéra?" "Zaftipkoval" otec ked prichádzal z kuchyne. Bola som taká rada, že ho po dlhej dobe počujem naživo a nie len cez internet.

"Tati!" Hodila som sa mu okolo krku.

"Moje dievčatko," zasmiala som sa na tom oslovení. Vzápetí si ma celú prezeral a zrakom zastavil pri mojom kolene kde som mala kolenačku.  

"Je to omnoho lepšie," podotkla som. S otcom sme sa samozrejme rozprávali po Slovensky a ostatní nás so záujmom sledovali, najmä Tomy. Ostatní už boli ale asoň zvyknutý.

"Tati toto je Thomas," podišla som k Tomymu a chytila ho okolo pása.

"Rád ťa spoznávam," povedal otec a vystrel k nemu ruku.

"Ja vás takisto pane," usmialy sa na seba a potriasli si rukami.

"Dobre, idem Tomymu ukázať hosťovskú izbu," povedala som.

"Výborne, Anna a Bella vy mi idete pomôcť do kuchyne," odvetila babka.

"Čo? Ja som chcela ísť s..," zaprotestovala Anna a teta významne nadvihla obočie akože "Ani neskús protestovať a poslúchni"

"Len pekne pod. Alebo nechceš čokoládový koláč?" Vydierala starká načo sa hned prebrala a utekala do kuchyne. Bella si len znudene vzdychla, pokrútila hlavou a nasledovala sestru.

Zasmiala som sa a s Tomym sme si zobrali tašky.

"Izby sú hore," usmiala som sa.

"Dobre, ved ma," odvetil a zobral mi z ruky môj velký kufor.

"Takže tu spávajú Anna a Bella," ukázala som na dvojité dvere do ich spoločnej izby, "tu otec," ukázala som na dvere oproti, "tu teta a strýko," ukázala som na dalšie, "a na konci chodby som ja," prešli sme dlhú chodbu.

"No a tvoja izba je hned oproti mojej," otvorila som dvere do jeho izby.

"Som nadmieru spokojný," zaškeril sa.

"Z čoho?" Lyšiacky som nadvihla obočie.

"Ale nič," položil tašky na zem a podišiel ku mne. Pritisol si ma k sebe a pobozkal ma. Spokojne som vydýchla a oprela sa oňho. Absolútne nič mi v tomto momente nechýbalo.

"Myslím, že to išlo celkom dobre nemyslíš?" Opýtala som sa ho.

"Jasné, všetci si ma tu zamilujú," zasmial sa a dal mi pusu na čelo.

"Uhm, tým som si istá. A prečo si mi nepovedal, že vieš tak dobre po Taliansky?" Nadvihla som obočie.

"Nepýtala si sa," usmial sa.

"Inak. Pod, chcem ti predstaviť ešte jedného dôležitého člena rodiny," chytila som ho za ruku a viedla von z dverí.

45.časť

V prvom rade ma trošku mrzelo, že ste nenapísali komentáre. Tak pekne ste sa rozpísali a dúfala som, že konečne to tu trošku ožije. Dominike chcem podakovať (Done), ty nikdy nesklameš a vždy dáš nejaký postreh :) Takže len tolko som chcela. Príjemné čítanie.

Prešli dva týždne za ktoré sa stalo vela vecí. Ked Harry prišiel z Nového Zélandu, povedala som mu ako som sa rozhodla. Akceptoval moje rozhodnutie a videl, že niečo zachraňovať z nášho vzťahu sa už nedá. S Danielle a aj s Eleanor sa stretávam aj napriek tomu, že s Harrym už nechodím. Niekedy sa k nám prídá Liam, Louis alebo aj Niall. Dokonca so Zaynom sme kamaráti zostali. Skvele som si s ním rozumela od večera, kedy som začala chodiť s Harrym aj ked bol vtedy mierne pripitý. Sem tam sme išli na kávu a len tak sa rozprávali, a predstavil mi aj Perrie. Za ten mesiac mi prirástly k srdcu.  

Boli tri dni pred Štedrým večerom. Sedela som v letiskovej hale a prezerala si Vianočné prianíčka v smskách. Carly išla s rodičmi na sviatky na vidiek za rodinou a Niki zase sviatky trávila s jej rodinou doma v Californií. Ked som si preklikávala správy, ohlásily náš let.  

"Tu máš vodu zlato," prišiel Tomy s dvomi flaškami minerálky.

"Dakujem," usmiala som sa a postavila. Zobrali sme si kufre a tašky a išli k terminálu.

                                                                     ...

Počas letu som Tomyho držala po celý čas za ruku. Bol taký unavený, že zaspal. Spal ako malé dieťa. Pri tom pohlade som sa naňho mohla pozerať celé hodiny. Rozmíšlala som, ako sa môj život otočil o stoosemdesiat stupňov. Ešte pred pol rokom som chodila na obyčajnú strednú školu, mala obyčajných kamarátov a zabehnutý život. Ani náhodou sa mi nezdalo, že budem bývať v Londýne a budem mať po boku takého úžasného človeka. Že spoznám toľko nových ľudí a budem mať toľko skúseností.

Ked sme pristáli v Taliansku, bol to úžasný pocit. Akoby som dýchala iný vzduch. Ked som sa prvý krát pýtala Tomyho, či by chcel ísť somnou za rodinou na sviatky, bol si trochu neistý. Predsa len sme chodili spolu len niekoľko dní, ale nakoniec súhlasil.

"Ty sa bojíš?" Opýtala som sa so smiechom, ked nakladal tašky do kufra požičaného auta a tváril sa akoby išiel na maturitu.

"Nesmej sa," zamračil sa na mňa a ja som sa rozosmiala ešte viac.

"Vlastne ako tak premýšlam, mal by si sa báť. Moje sesternice..," pokrútila som hlavou, "tak na tie by si si mal dávať rozhodne pozor." Ironicky sa usmial.

"Vieš, že som nervózny len z toho, že prvý krát spoznám celú rodinu svojej priateľky a mám trochu stres."

"Trochu?" Nadvihla som obočie.

"Trochu." Usmial sa a ked zatvoril kufor, chytil ma okolo pása a dal mi sladkú pusu.

"Pomohlo?" Usmiala som sa tiež.

"Ani nie, ale ked mi dáš ešte jednu, možno.." odvetil a hned nato sme sa zasmiali.

Adminka

Takže, mám tu viacej dotazov/oznamov. 1. je: Dnes časť už nebude. Za posledné dva dni som pridala 5.častí čo je dosť a mamina nebola dva krát nadšená, že som celé dni za notebookom. Tak trochu ma vyhnala von. Zajtra časť ale naisto pridám. :)              
                                                             2. je: Chcela by som sa vás opýtať na váš názor ohladom poviedky. Chceli by ste ešte aby sa tam udiala jedna vec ktorá bude mať ešte asi tých 5-6 častí (- možno o jednu alebo dve viac), alebo by ste chceli aby to skončilo už do nejakých 3 dlhších častí bez nejakej udalosti? Btw tá vec, ktorá by sa udiala by už nebola ohladom Thomasa a Harryho ale súviselo by to s Talianskom a Carbinom (dúfam že ste naňho nezabudli :).
                                                              3. je: Chcela by som pre zaujímavosť vedieť kolkí z vás by chceli v nasledujúcej poviedke niekoho z One Direction? (Napíšte aj konkrétne meno) Som zvedavá z toho dôvodu, či túto poviedku čítajú aj ludia, ktorý niesú ich fanúšikovia a nečítajú to len z toho dôvodu lebo tam je samotný Harry ale či to čítate pretože vás to baví a prečítali by ste si poviedku aj bez nich?

Takže? Prosím napíšte komentár, každý kto tieto moje fantasmagórie číta ;) Vopred dakujem.