DoR 13.časť

- je to nešťastné číslo.. ale hádam :P

Samozrejme, že som čakala práve toto. Že niekto príde a bude krútiť nad nami hlavou. Avšak bola som opitá, tým pádom nezodpovedná. Jednoducho som sa cítila previnilo, aj napriek tomu promile čo som mala v krvi. Všimla som si, že po tom čo sme sa dosmiali aj Sarah začala trochu rozumne uvažovať.

„Takže ups?“ povedala pani Parkerová, ešte stále stojaca na schodoch v tieni „koľko ste toho vypili?“

„No waw, došlo ti že sme pili.. cink, cink“ zasmiala sa, aj keď sme vedeli, že sme v maléri alkohol nám pustil jazyk na špacír a Sarah sa neubránila a dovoľovala si viac než za triezveho stavu mohla

„Si hrozná Sarah, starká odíde za priateľkami a ty sa tu opíjaš s Bethi“  Bola som prekvapená keď som zistila, že ona je vlastne on! Zišiel dolu schodmi a zľahka chytil mňa aj Sarah okolo pása. Keď som sa na neho pozrela mal dostatočne nahnevaný výraz,  preto som sa rozhodla radšej mlčať. Zobral nás na gauč do obývačky

„Vieš bratček, niekedy ma prekvapuješ“ akonáhle nás položil Sarah nevedela prestať hovoriť „a tento mesiac je to už po štvrtí krát. Ana tomu neuveríš, najskôr sem prišiel... chápeš on a k starým rodičom a to druhé prekvapenie bol dôvod prečo sem prišiel“ smiala sa „lebo ho vyhodili z práce“ videla som ako sa Ryan mračí „a potom pošleš tuto mojej skvelej kamarátke kvety... hahh! Ty a kvety, to nejde jednoducho do kopy a potom..“ prerušil ju

„Sarah prosím ťa sklapni už. A o akých kvetoch to trepeš?“ dívala som sa ako brat zo sestrou vedú medzi sebou menšiu výmenu slov. Bolo však cítiť, že to nie je iba dneškom.

Pomaly som prestávala vnímať, pretože mi alkohol stúpol načisto do hlavy. Keď som posledný krát otvorila oči, môj pohľad patril Ryanovi, ktorý sa na mňa pozrel a zakryl ma dekou. ..

                                                  ---------

Rýchlo som sa zobudila, pretože sen, ktorý sa mi sníval som chcela dostať čo najskôr z hlavy. Obzrela som sa okolo seba. Stále sme ležali na pohovke a Ryan spal na fotelke vedľa nás. Sarah sa zrazu zvrtla na druhú stranu a vydala žalostný povzdych. Bolo mi trocha do smiechu avšak ako som sa pohla trocha do boku prišlo mi zle a pocítila som bolesť hlavy.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Keď som sa otočila a pozrela Ryanovím smerom všimla som si, že sa na mňa pozerá. Uškrnula som sa a on tiež. Naznačil mi nech idem s ním tak som sa z námahou postavila a vydala za ním, do kuchyne.

„Čo to do vás vošlo?“ pokrútil hlavou a otvoril chladničku. Nevedela som čo mám povedať.. vytiahol mlieko.. na čo vytiahol mlieko?

„To je na to aby ti bolo lepšie. Ja už mám prax takže mi môžeš veriť. Do pár sekúnd ťa to úplne prejde“ usmial sa

„Ale mlieko? To ako fakt?“ dvihla som obočie a potom sa napila. Chvíľku sme len tak stáli, pričom sa na mňa stále pozeral a usmieval. Nič sa nestalo .. „na mňa to asi neúčinkuje, je mi stále dosť špatne“ zvraštila som tvár

„Ešte chvíľku“ povedal sebavedomo a oprel sa o dres

Neskutočne ma naplo, vyplaštila som na neho oči a rozbehla sa do kúpeľne. Rozhodila som dvere a nahla sa nad misu. Na krku som zacítila chladnú ruku, ktorou mi chytil dokopy vlasy a druhou mi hladil chrbát. Bolo to neskutočne príjemné, aspoň pri tejto situácii.

Keď som sa postavila nahnevane som začala „nehovoril si, že ma to prejde?“

„Skús sa prejsť“ dvihla som obočie, ale poslúchla som ho. A bolo mi fakt lepšie, takže som sa na neho usmiala, on tiež

„Vravel som, že mi môžeš veriť“ potom sa otvorili dvere, v ktorých stála v kŕčoch Sarah.

„Už nikdy,..“ prehltla „nikdy, nepijem“

„To som už niekde počul“ povedal Ryan z humorným podtónom

Dnešok bol pre mňa asi poučný, pretože som zistila, že soberano patrí do ruky iba chlapom.. ozajstným chlapom. A moje druhé zistenie bolo.. mlieko sa nepije len na spevnenie kostí. Zvyšok dňa som sa mala skvele, ale pohľad na Sarah ma mučil. Ryan ma požiadal nech ohľadne toho mlieka mlčím. Chcel ju totiž potrestať. Mlčala som, ale iba z toho dôvodu lebo som vedela, že aj ona by spravila to isté. Síce je to kruté, ale... vlastne ani neviem.

Domov som sa vrátila až o deviatej večer. Mamina a ani otec neboli trikrát nadšený, ale zároveň boli rady, pretože som nesedela doma a nebola uzavretá v izbe. Ja som bola iba z toho dôvodu rada, lebo ony boli a to bol pre mňa ten najkrajší dar. 

DoR 12.časť

- dneska som pridala dve časti (ak by ste si nevšimli :P) ďakujem za čítanie, nesmierne si to vážim! :)

„Tvoja prvá pusa?“ potom čo som došla ku Sarah začali sme pozerať film a jesť pukance. Pani Parkerová mala v podstate tiež babskú jazdu zo svojimi starými priateľkami z práce. Takže sme boli u nich doma iba mi dve. Potom, ako sme dopozerali film vzali sme si fľašku poloprázdnej vodky, ktorú mala pani Parkerová v skrinke z ostatným pitím. Vybrali sme ju bez pocitu viny, pretože čo by to bol za večer bez smiechu? A ako povedala Sarah, ona si to ani nevšimne. Tým pádom sme boli dosť odviazané a hovorili sme aj to čo sme si za triezvo neodvážili povedať, aj keď sme sa brali za neskutočne dobré kamarátky. 

„ehm... ja si vlastne ani nepamätám“ odpovedala som jej na otázku, to bolo prvý krát za tento večer čo som sa nesmiala

„Môj bože, Ana..“ vyvalila oči a ja som vedela, že to vie „len mi nepovedz, že ty si ešte...“ stále sa na mňa pozerala prekvapene, ale potom začala zadržiavať smiech. Nakoniec sa nepremohla, ale aj tak sa to snažila utlmiť „prepáč, prepáč... ja som nechcela, ja“

Prerušila som ju „ale to je v pohode, ver že aj ja by som sa na tebe smiala.“ aj ja som sa trochu zasmiala

„A to ako vôbec z nikým si si nedala pusu? Či.. božtek?“  

Zasmiala som sa pretože ma napadlo, „vlastne áno, ak počítam Simona.“ Ako som si na neho spomenula, pousmiala som sa „bolo to ešte keď sme mali šesť rokov.“

„Počúvam, počúvam“ očividne chcela vedieť detaili, predsa len.. tento večer sme si hovorili všetko

„Videli sme našich ako si stále dávali pusu a tak. A samozrejme mi ako malý sme to chceli tiež skúsiť. Avšak nakoniec nás mamka zbadala a prekvapene zakričala, že čo to robíme, po pravde sme si nedali krátku pusu“ zasmiala som sa „Simon povedal, že sa hráme na mamičku a ocinka... ako sú oni. Mamka sa iba zasmiala a od vtedy to hovorila každému.“

Sarah sa usmievala. Aj ja by som sa na jej mieste usmievala od ucha k uchu. „A ty čo? Prvá pusa kedy padla?“ vyrušila som ju z jej zamyslenia. Zatiaľ čo rozmýšľala dolievala som nám do pohárov.

Napila sa a začala „ani sa nepýtaj, fuj..“ zasmiala sa „bolo to keď sme boli v škole prírode, tretiaci na základnej. Hrali sme samozrejme fľašu, pretože sme si mysleli že je to dospelácke. A najkrajší chalan z triedy, Jamie Nash, mimochodom chodíme stále do tej istej triedy, ale späť k veci... si ma vytočil. Lenže mohol byť pekný, keď sa nevedel bozkávať. Bolo to, ako to pomenovať... lepkavé“ zasmiala sa, ale ja som zvraštila tvár. Obávam sa svojho prvého bozku...pomyslela som si

„Boli sme tretiaci, jasné že sa nevedel ani on bozkávať.. Prosím ťa netvár sa akoby si zhltla muchu“ zasmiala sa a ja som prevrátila očami

„Už sme stiahli celú fľašu a mne skoro nič nie je. Poďme po ďalšiu, ja keď pijem, pijem poriadne“ Začala Sarah po chvíli .. „to je moje motto“

„Asi od teraz aj moje“ dodala som, ona súhlasne prikývla

Možno povedala, že jej nič nie je, ale ťahalo ju to do všetkých strán keď sme išli dolu schodmi. V kuchyni sme zo skrinky vytiahli soberano, v ktorom bolo o niečo viacej než bolo vodky.

„To je starkého, ale veď on mi ešte poďakuje, že sa neopil a nemal ráno opicu“ hovorila počas toho čo nám nalievala.

„Pane bože Sarah, nepreháňaj to. Toľko nevypijem“ hneď na začiatku sme sa dohodli, čo plný pohár to prázdny pohár..

 „Ale čo by si nevypila. Doteraz si vypila“ chytila si pohár do ruky a čakala kým zdvihnem ten svoj

Jeden, druhý, tretí, štvrtí .... koľký to vlastne bol???

Zvyšok soberana sme vrátili na miesto, naozaj iba zvyšok.

Keď sme vychádzali z kuchyne zakopla som, ani neviem o čo „Pšt! Zobudíš ostatných“ zakričala  Sarah

„Pšt! Ty ich zobudíš“ buchla som ju po pleci a šúchala si palec na nohe, o ktorý som zakopla

„Ale  čo by som zobudila, koho? Veď nik nie je doma“ zasmiala sa „noc je tak mladá. Veď je iba pol druhej ráno!!“ prudko sa na mňa zvrtla s týmito slovami a zároveň sa zosypala na zem

Ako som ju ťahala nahor zo zeme niekto zišiel dolu schodmi a prekrížil si ruky na prsiach. Sarah sa mi vyšmykla a začala sa smiať. Keď si aj ona všimla osobu, ktorá tu byť nemala prestala sa smiať, ale aj tak ten smiech v sebe zadržiavala

„Ups...“ nič viac z nej nevyšlo... potom sme sa obe opäť začali smiať

DoR 11.časť

 „Pretože už naše prvé stretnutie mi vybilo dych“   To bolo všetko, žiadne meno.. nič. Jednoducho len kvety s lístkom, ktorý vo mne budil iba otázky. 

 Kto by mi posielal kvety? Z nikým som sa nebavila okrem Ryana.. ale on by,.. prečo by?

Pýtala som sa samej seba, ale odpoveď som nepoznala. Alebo áno? Kto iný by to mohol byť, než Ryan...

„Ana, si opäť vo svojom svete“  sedeli sme na terase u jej starkej a rozprávali sa, aspoň pred tým než som sa zamyslela. Požiadala som Sarah aby mi pripomínala moje bezdušné pohľady, jednoducho som si povedala, že si musím odvyknúť.

Ešte som jej nespomenula tie kvety, ani som si nebola istá či jej to hovoriť. Bolo mi to po pravde trošku trápne.

„No tak Ana, povedz,čo ťa trápi.. vieš že mne to povedať môžeš“ povzbudivo sa na mňa usmiala

„Okey teda.“ Začala som „vieš došli mi kvety“  z vrecka som vytiahla lístok, ktorý v nich bol zapichnutý. Od rána som ho u seba nosila, akoby som dúfala, že mi to pomôže dôjsť na to, kto mi ich poslal . Podala som jej ho zo slovami „bolo na nich toto, bez mena“

„Takže už máš aj tajného ctiteľa“ prekvapene sa na mňa pozrela

„Ja vlastne ani neviem, od koho by som ich asi dostávala? Zo starými priateľmi som stratila úplný kontakt. Jedine ak by to bol vtip“

„Nemyslím si že by niekto platil za kvety, len aby si zavtipkoval.. netušíš kto by to mohol byť?“

„To som sa chcela spýtať ja. Pretože vlastne iba z tvojím bratom som sa bavila“ odmlčala som sa „ale  je to somarina. Veď to môžem kludne odignorovať“

„Ale čo by to bola. Len.. nemyslím že by to bol on, vlastne ja ho ani tak nepoznám... z tejto stránky. Neviem ako sa správa k babám. Alebo by to bol on? Ach Ana, neviem ti pomôcť“

Usmiala som sa nevinným úsmevom. Ostáva mi nechať to tak. Nikdy som nebola ten typ baby, čo by dostávalo ľúbostné správy a potom hľadala tú „vyvolenú“ osobu. Nech už to bol ktokoľvek, mňa si týmto nezíska.

                                                           ------------

Podvečerom som sa vrátila domov aby som si zbalila nejaké veci, pretože som sa zo Sarah dohodla, že u nej budem spať. Mamina ma z radosťou pustila, bola rada že som si našla novú kamarátku. A aj ja som..

„Oo, už sa sťahuješ? Opäť“  ten hlas mi bol tak známy, že to nestálo ani za otočenie

„Nie Agatha, len na dnes. Vieš, už ma nebaví počúvať tvoje pokusy o útek“ uškrnula som sa a otočila späť k batohu

„Nie je všetko také ako sa zdá“  vyšla z izby a buchla dverami, nepochopila som jej odpovedi,.. ak to bola odpoveď. Pokrútila som hlavou a vstala zo zeme.

Keď som schádzala dolu schodmi videla som maminu v kuchyni ako z Agathou niečo varia. Vlastne  Agatha iba stála pri pulte a pozerala na mamu.

„Mami, idem už.... teda“ povedala som trochu nesmelo

„Okey miláčik, ahoj. Zabav sa“

„Ale veď nejdem na diskotéku, ale k Sarah“

„Veď viem, ale aj tak“ usmiala sa

„Okey“ zasmiala som sa „Majte sa“  pozrela na mňa trochu prekvapene, potom sa ale usmiala 

Nechápem, povedala som niečo zle? Nechcela som byť hnusná, aspoň nie pred ňou. Tak som pozdravila aj Agathu, v podstate. Možno práve preto bola prekvapená. Vedela, že mi dve sa nemusíme a rešpektovala to.. 

DoR 10.časť

-nech sa páči :)

Deň bol krátky, nezvyčajne krátky. Ako som aj k Sarah prišla, tak som aj odišla. Ostávalo už iba sedem dní, teda týždeň.. jeden týždeň a opäť bude škola. Večer som nemohla zaspať. Samozrejme, že ako rýchlo ubehol deň tak pomaly išla noc. Nemohlo to byť horšie, pretože počuť ako sa Agatha zakráda von cez okno ma neskutočne znervózňovalo. Sakra keď cezeň nevie liezť tak načo tade ide? Aby ma rušila aj pri mojej snahe zaspať?

Nemohla som prestať myslieť na Sarahin zajtrajší program. Odkedy som doma, boli sme neustále u nej, vlastne u jej starkej, ale na tom nezáleží. Nie priamo mi povedala, že by sme mohli ísť do mesta. Medzi ľudí, ach.. dookola hovorila, že pôjdeme na vzduch, prejsť sa. Nerozumiem prečo mi to nepovedala na rovinu „Ana, zajtra pôjdeme medzi ľudí do mesta. Viem, že už dlho si nebola takto vonku, ale musíme niekde začať.“  To by mi úplne stačilo. Ale nemôžem sa na ňu hnevať, keď sa snaží byť milá.

                                             ---------

„No tak Ana!! Pohni si, ja na teba nebudem čakať pól dňa!“ kričala na mňa z dvora Sarah, samozrejme že v jej hlase bolo počuť smiech. Mala sa prečo smiať, pretože už od rána som bola hore a chystala sa. Ani neviem prečo som sa sebou tak zaoberala, nejdem na rande, ani len na nejakú večeru či oslavu.

„Spokojná? Už som tu, ani to nebolelo“ nenechala som ju ani len pozdraviť ma

„No ak by som nepočítala svoje nohy, ktoré ma bolia od toho tvojho už sa obúvam. A som nikdy nevidela nikoho, kto by sa obúval trištvrte hodinu. Mohla si na rovinu povedať, že nie si a ja som v klude mohla stihnúť ešte upratať svoju izbu, ak nie celý dom“ s úsmevom na mňa prižmúrila oči

„Tak fajn, priznávam. Som trochu v strese“ aj keď to nepovedala nahlas, vedela som že tieto slová chcela počuť

„Takže ospravedlnenie sa prijíma, aj keď si ho tak celkom nevyslovila“ usmiala sa

Cestou na zastávku sme moc nerozprávali, ja som si obzerala okolie, ktoré mi bolo tak známe a zároveň celkom neznáme. Ulica bola čistá, domy boli premaľované, pribudli nejaké obchody..

Vec ktorá sa našťastie nezmenila, bola zmrzlina na začiatku námestia. Takže prvá zastávka bola tam. Po tom pól roku bez všetkého sladkého som sa musela premáhať aby som ju nezjedla na jeden hlt. Môj ďalší problém bol ten, že ja zmrzku milujem a aj bez toho ju jej neskutočne rýchlo. Sarah sa na mňa pozerala, pričom zadržiavala smiech. Avšak neviem či to iba hrala aby ma rozčúlila.

„Len sa smej, skús ty pól roka jesť kašičky a suché chlebíčky a želatínu. Je to horšie ako nemocnica.“ Prižmúrila som oči

„Nič som nepovedala“ zasmiala sa a dvihla ruky akoby sa vzdávala, teraz to však znamenalo „som nevinná“

„Ale myslela si si“

„Dobre, dobre. Už sa na teba ani len nepozriem“ opäť sa zasmiala

„To  nie je možné. Príde sem z novou priateľkou a na mňa sa len tak uškrnie!“ zrazu po nejakom tichu povie Sarah. Otočím sa, aby som videla kam sa pozerá, ale nerozumiem jej o čom to hovorí. Pozriem sa na ňu nechápavo

„Môj bývalý priateľ.“ Nič viac nepovie, ja iba prevrátim očami

„Stojí ti za to rozčuľovať sa?“ dvihnem jedno obočie

„Nie nestojí, on nie. Ale nahnevá to, keď sa s tebou niekto rozíde zo slovami „prepáč ale potrebujem slobodu, ja nie som pripravený byť vo vzťahu“  a teraz je tu z hentou.. sviňa, ale zistil to až po štyroch mesiacoch a tá náhoda, že koncom roka. HAh“ pokrúti hlavou

„Ak máš ešte k tomu takýto dôvod o to menej by ťa mal zaujímať. A ani nie je tak pekný, veď sa na neho pozri“ snažím sa ju nejako povzbudiť

„Máš pravdu“ otočí sa jeho smerom. Zamával jej, on jej surovo zamával. Ja som dvihla obočie a cítila, že mám nechápavý výraz... ako môžu byť taký chalani. Sarah sa na neho usmiala.. načo sa na neho usmiala!!! Potom však zdvihla ruku a ukázala mu prostredník. Padol mu úsmev z tváre a zdalo sa mi, že aj zbledol, ..otočil sa.

Sarah sa na mňa pozrela a ja som sa začala smiať „tak to bolo dobré.... Sarah Parkerová, uznávam ťa“ dvihla som ruku aby sme si mohli tľapnúť..

„Hneď mi je lepšie“ usmiala sa a lyžičkou si nabrala zmrzlinu, ktorú z chuťou zjedla.. . 

18.časť

„Nie je rozkošná?“ stále od nej neodtŕhal oči. Nevšímala som si, ako ma pichlo pri srdci keď som v jeho očiach zbadala ten cit a nevšímala som si ani náhly príval žiarlivosti. Musela som s ním súhlasiť. Lucy Aldrigeová mala veľké oči farby tmavej kávy, rozpustené čierne vlny dlhých vlasov a široký nezbedný úsmev na plných perách. Na svoj vek však pôsobila vyspelejšie a naozaj o dva či tri roky staršie než normálne bola. A to aj bez makeupu a aj napriek tomu, že mala na sebe obyčajné oblečenie typické na chladné Anglické počasie. Na prvý pohľad si ju musel človek obľúbiť. Bola prirodzená, úprimná aj keď niekedy jej ten podrezaný jazyk priniesol pohoršenie, ale v poslednom rade bola prirodzené krásna. Presne ako aj jej bratia, pomyslela som si.

„Jeremy čo to má znamenať?“ Konečne od nej odtrhol oči. Previnilo sa mňa pozrel a žmolil si ruky.

„Je neplnoletá preboha!“ Bolo to kruté, ale musela som svojmu zhýralému bratovi povedať, že ona nieje len nejaká „univerzitná šľapka“ s ktorou chodí dva týždne a keď sa jej nabaží, odkopne ju.

Pohoršene na mňa pozrel, akoby mi čítal myšlienky. „Nič som s ňou nemal! Nikdy by som ju k ničomu nenútil. Dobre si uvedomujem, že som od nej o štyri roky starší...“ Keď som ho chcela opraviť a povedať o päť, zastavil ma rázne rukou. „O štyri. Lucy mala týždeň po tom ako sme boli u nich doma sedemnásť.“

„Takmer o päť Jeremy. V decembri máš narodeniny predsa. Je to ešte len malé dievča. Je neskúsená, hlúpučká. Nič ešte nezažila. Viem to, pretože otec ju drží na krátko a nedovolil sa jej stýkať s chlapcami,“ ľútostivo som sa naňho pozrela. Akoby som sama seba ovalila kameňom.

„Už ste im to povedali?“ tvár som mala ako masku.

„Nie,“ povedal potichu. „Ani mojej mame a tvojmu otcovi tak ako ani jej rodičom. Sme spolu mesiac a nechceli sme, aby sme niekomu hovorili niečo, čo sa ešte len začínalo. Ale chystáme sa. Tento piatok príde Lucy k nám a oznámim to najskôr našim.“

„A potom čo? Myslíš, že jej otec vám dá pusu na čelo a bude „Happy Ever after?“ trpko som povedala.

Lucy, tušiac zrejme kam sa podieľa rozhovor Jeremyho a Tayly podišla k nim. Jeremy ju objal okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Dal jej pusu na temeno hlavy a ja som sa zničene dívala na to, ako si navzájom pomaly ničia šťastie a hlavne pokoj v duši. Keď to jej otec zistí...

„Viem na čo myslíš Lia, ale mne vzťah z Jeremym otec nezničí tak ako tebe s Ethanom,“ povedala s bradou hrdo vysunutou a bojovo vystretým chrbtom. Ako by mi niekto zabodol do chrbta nôž a pomaly ho tam krútil.

„Vtedy som nezazlievala Ethanovi, že je voči otcovi taký poslušný, ved aj ja som k nemu lojálna. Ale keď som zistila čo to je. Ja...“ pozrela na Jeremyho a ten sa na ňu nežne usmieval. „Nevzdala by som sa ho len preto, že by mi to prikázal. V žiadnom prípade.“

„Ste ešte mladí a pobláznení a neviete čo rozprávate,“ odsekla som.

„Možno ti to príde hlúpe a neberiem ti názor. Ale mám dosť rokov na to, aby som rozoznal či je to len pobláznenie. Každým ďalším dňom ju ľúbim viacej.“ Priložil svoje pery na jej. Nežne sa k sebe túlili. Nebolo to pobláznenie.

„Ste ako napodobenina Rómea a Júlie,“ odfrkla som, ale musela som sa jemne usmiať.

„Dobre vieš, že proti tomu bude jej otec ako aj tvoj a moja mama, nuž neviem či ma v tomto podporí. Dúfam, že sa nám neotočíš chrbtom a zastaneš sa nás.“ Chvíľu som nič nehovorila, len sa pozerala na tých dvoch.

„To vieš, že áno. Si môj big bro, pamätáš? Súrodenci držia spolu,“ uškrnula som sa. Lucy nadšene zatlieskala, akoby sme práve zostavovali sprisahanecký plán.

Vedela som, že to bolo odo mňa sebecké. Ale žiarlila som. Nežiarlila som na Jeremyho ani na Lucy. Závidela som im to, čo si spolu vybudovali a rozmýšľala som, či by som to mala aj ja, keby Ethana v ten večer otec neposlal preč z mesta.

Dúfam, že sa vám to páči. Boli ohlasy na Jeremyho, tak som vám chcela urobiť radosť a teraz to bude troška o ňom. Opäť.. komentár by potešil ;)

DoR 9.časť

Prvý deň strávený zo Sarah bol fajn. Dozvedela som sa, že pochádza z tohto meste. Potešilo ma to, pretože tým pádom sme mohli upevňovať nové kamarátstvo v podstate stále. Nebola veľmi spoločenský typ, či skôr typ z milión kamarátkami. Ale ani z jednou nebola v najlepšom vzťahu. Asi ma to aj potešilo, mohla som ňou byť ja.  

Keďže do konca prázdnin ostávali iba dva týždne musela som si vybaviť prestup na inú školu a samozrejme som sa rozhodla pre tú, na ktorú chodí aj Sarah. Vlastne mi to sama navrhla, ak nie požiadala. S radosťou som súhlasila.

Väčšinu času som trávila u nej, vlastne u jej starkej. Ona bývala na opačnom konci mesta, ale tu prakticky žila. Takže to obom vyhovovalo.

„Behnem dole pre zmrzku“ po našom niekoľko hodinovom rozhovore sme v tej horúčave došli na to, že by niečo svieže prospelo

„Pôjdem s tebou, pomôžem ti“

„Ale neblázni, si tu na návšteve“ zastavila ma

„Ak pokladáš za návštevu byť tu od rána ôsmej do noci jedenástej, tak potom som homelessáčka“ zasmiala som sa

„Okey, okey ty bezďák“ dodala a už sme išli dole schodmi. Potom som však niekoho zbadala v obývačke a schmatla ju za ruku

„Sarah, počkaj!!“ zašepkala som jej do ucha „myslím, že je tu zlodej“  očami som naznačila nech sa pozrie do obývačky. Ona sa na mňa zarazene pozrela a začala smiať, nechápavo a z údivom som otvorila ústa

Podišla ku mne a zašepkala mi to ucha „to je môj brat“ a usmiala sa. Ja som sa zatvárila akoby som mame rozbila jej drahú vázu. Sarah sa na mňa usmiala a zišli sme dolu k nemu.

„Asi som ti zabudla spomenúť, že mám brata. Myslela som si že babka keď je už tak výrečná, prezradí aj rodinný rodokmeň“ zasmiala sa „takžee.. Ana toto je môj starší brat Ryan“ ukázala na neho ..“a Ryan, toto je Anabeth. Práve sa vrátila“ pozrela na mňa či môže povedať pravdu, ja som trošku nadvihla ľavú peru a nos na znak, že to nie je najlepší nápad.. „práve sa vrátila zo stáže. A babička ma s ňou zoznámila,  ty si ju niekedy videl, pretože tu žije už od malíčka. Dokonca sa o ňu starala aj starká.“ prešla rýchlo na nejakú tému aby sa nespýtal na tú stáž.

„Nie, nie to som nevedel a som rád že ťa spoznávam ehh..“ našťastie sa nevrátil k tej stáži. Nevedel ako ma osloviť tak som mu dopomohla

„Môžeš mi hovoriť ako len chceš, moje meno má tú výhodu“ usmiala som sa

„Ja jej hovorím Ana, starká Bethi a rodičia Beth máš na výber Ryan“ zapojila sa do debaty aj Sarah

„Tak teda veľmi ma teší Bethi“ usmial sa na mňa americkým úsmevom „bohužiaľ moje meno nie je moc meniteľné, ale je aspoň praktické“ stále sa usmieval

„Aj mňa“ úsmev som mu opätovala

„Okay Ryan, mi ideme na zmrzku.... ehm do kuchyne.“ Povedala a ja som ju nasledovala do kuchyne ešte sa však otočila „Ako to že si tu? Mimochodom.“

„Brigáda mi skončila skôr a starkú som videl iba na začiatku leta. Nebodaj ti tu prekážam?“ spýtal sa uštipačne

„Nie, kde žee“ odvetila uštipačnejšie. Otočila sa späť ku mne a zašepkala mi do ucha „rozhodne spí na gauči“.. 

17.časť

Bola to otázka jeden minúty. Len jednu minútu som si dovolila nemyslieť, potlačiť dlho pestovanú nenávisť a odpor. V tú chvíľu som si dovolila myslieť len to, čo chcelo moje vnútro a ten hnusný pocit v nohách a v bruchu. A to vnútro chcelo Ethana. Rozum sa však dostavil rýchlo a ten opar pokojnej nevedomosti alebo skôr nechcenej nevedomosti zničil v jednom okamihu. A potom som utiekla. Zbabelo. Chodila som od jedného mesta k druhému a stále dokola robila ten istý cirkus. Pri troche šťastia som bola taká uťahaná, že som si naňho ani nespomenula, ale to stávalo málokedy. Hlúpo som si myslela, že mi iné prostredie s inými ľudmi pomôže. V jednu chvíľu som bola pevne rozhodnutá, že sa mu nemienim už ozvať, no vzápätí som si predstavovala čo ak.. mu odpustím? ..ak to hodím za hlavu? Dá sa to vôbec?

No dôsledky jeho konania boli až príliš veľké. Ak som si aj cez deň naňho nespomenula, v noci ovládal moje sny. Doslova. Každú noc, ten istý sen. Vždy keď som sa prebudila, v hrudi som mala taký tlak, až som si myslela, že moje srdce je z kameňa. Moje pocity boli niekde medzi nostalgiou, hnevom, zúrivosťou a napokon smútkom.

A tak, po mesiaci a dvoch týždňoch na ceste po Anglicku som stála na stanici a prizerala sa, ako sa ku mne valí môj braček. Z nocí nespavosti a dlhej cesty z Hampshire som sa len lenivo usmiala a nastavila náruč človeku, na ktorého jediného som sa úprimne tešila.

„Sestrička,“ vykúzlil na tvári svoj diabolský úškrn. Niekedy som pochybovala, či naozaj niesme pokrvná rodina.

„Ach Jeremy,“ opätovala som mu jeho silné objatie. „Poďme odtiaľto preč, som strašne unavená a chcem ísť do postele.“

„No nie a ja som ťa chcel niekomu predstaviť,“ zatváril sa naoko smutne. Počkať, žiadne naoko.

„Prečo ten výraz?“ štuchla som doňho.

„Chcel som ti predstaviť niekoho, s kým sa vídam odkedy si odišla,“ žiarivo sa usmial. „Sedí v aute a už sa na teba teší. Veľmi,“ dodal.

„Jeremy čo to má znamenať?“ chytil ma okolo drieku a viedol k jeho autu.

„Dúfam, že budeš rada aj za mňa,“ prekypoval šťastím.

„Jer, naozaj to nemohlo počkať do zajtra? Alebo pozajtra? ...Alebo po-po-pozajtra?“ lenivo som odvetila a on sa hlasno zasmial. Hlboko som povzdychla.

„Lia?“ zvolal na mňa piskľavý, natešený hlas. Všetky črevá vo mne zamrzli. Vystúpila z auta a s úsmevom na mňa kývala. Otočila som sa na Jeremyho. 

„Jeremy myslela som, že mi predstavíš svoje dievča, prečo tu je Lucy?“ Široko sa na ňu usmieval a pohľad mal len na nej. Nahla som sa k nemu a videla som mu to na očiach. Bol beznádejne a bezpodmienečne zaľúbený.

Dúfam, že sa časť páčila. Komentár by potešil :)