9.časť

Po škole sme sa dohodli, že pôjdeme ešte do mesta. Len ja, Nina a Viki. Tomáš s chalanmi mali svoj program. Domov som prišla až večer, celá uťahaná a nohy som mala ako vo zveráku z opätkov. Stihla som sa odmaľovať, prezliecť do pyžama, umyť zuby a zaželať dobrú noc ocinovi.

Hneď ako som ráno vstala, išla som si dať dlhú sprchu, ktorú som nestihla ešte včera večer. Na raňajky otec urobil praženicu, k tomu pečivo a zeleninu.

"Dobré ráno," pozdravil ma, keď som vošla do kuchyne.

"Dobré, oci," usmiala som sa a dal mi pusu na líce.

"Sadni si za stôl, už naberám na taniere."

"Dobre, ale rýchlo, som už strašne hladná," a na dôkaz toho mi zaškŕkalo v bruchu, čo musel počuť aj on. Predo mňa položil tanier s vajíčkom a šálku zo zeleným čajom.

"Dobrú chuť," povedal a sadol pri oproti mne. Pustila som sa do jedla naozaj rýchlo a otec sa na mňa len usmieval a bol zrejme rád, že mi chutí.

"Mala by si sa už pomaly baliť, zajtra je štvrtok a z domu vyrážame o siedmej večer a do Viedne prídeme okolo desiatej, budeš mať dve hodiny čas pred odletom," povedal mi.

"Dobre a kedy asi priletím?" Opýtala som sa.

"Bez meškania lietadla o tretej ráno, budú ťa tam čakať už starkí."

"Fajn."

Prázdny tanier som dala do drezu a dopila čaj v šálke. Vyšla som po schodoch rovno do mojej izby a vytiahla dva veľké kufre. Zbalila som si oblečenie a kozmetiku a len tak tak som zatvorila napchaté kufre. Veľa vecí by som si potrebovala ešte zobrať keby idem na obyčajnú dovolenku, ale skoro všetko čo mám doma, mám aj tam, vo svojej vlastnej izbe. Do príručnej batožiny som si dala drobnosti a medzi nimi boli aj knihy, ktoré si nemám čas prečítať cez školský rok. Balenie ma zamestnalo na 3 hodiny. Behala som po dome, vyberala veci z práčky, žehlila suché prádlo a dookola som si premietala v hlave zoznam vecí, ktoré si ešte nesmiem zabudnúť zabaliť. Ďalšie dve hodiny som upratovala dom, aby otec nemusel tak skoro upratovať. Poutierala som okná, povysávala a z mopom utrela dlážku, utrela prach na poličkách, dala vyprať všetky ocinove špinavé veci, vyžehlila mu košele do práce a pri všetkých veciach som si nestihla dať ani obed. Kedže som hlad ani nepociťovala, pokračovala som v upratovaní. Dohodla som sa z ocinom, že pôjdeme do obchodu na väčší nákup potravín, pretože keby išiel sám, kúpil by samé nezdravé hlúposti.  

S plnými taškami sme domov prišli o 19:00. Nákup som poukladala do skriniek, špajzy a chladničky a po celom dni nejedenia som si spravila obložené chlebíky, ktoré si dal aj otec. Po večeri som vyšla do kúpeľne, osprchovala som sa a ľahla do postele s popkornom s maslovou príchuťou. Na notebooku som si pustila romantickú komédiu "Pod Toskánskym slnkom" a na zajtrajší deň som sa tešila ešte väčšmi.

Ráno som vstala pomerne skoro od nedočkavosti. Zubnú kefku, pyžamo, hrebeň na vlasy, notebook a ostatné veci, ktoré som si ešte nemohla zabaliť mi stáli vedľa postele, aby som si ich nezabudla zobrať.  

Vošla som do kúpeľne, dala si sprchu a umyla zuby. Keď som zišla dolu do kuchyne, z vlasov mi ešte kvapkala voda. Bolo už síce 9:00 ráno ale za ocinovou spálňou som počula ako spí. Urobila som si teda omeletu a bylinkový čaj. Nine som napísala smsku nech príde, aby sme mohli byť ešte pár hodín spolu. Keď mi odpísala že príde na obed, bola som rada. Vlasy som si nechala volne vyschnúť a vyžehlila si ich. Pokým som ju čakala, ľahla som si na postel a zapla notebook. Prihlásila som sa na twitter a facebook a popri písaní s kamarátmi som pustila pesničky. Na skype som volala s Didou, s kamarátkou z Bratislavy, kde sa odsťahovala po základnej škole a rozprávali sme si novinky.

Keď bolo okolo 12:00, zazvonil zvonček pri dverách. Počula som ako sa Nina zdravý s ocinom a o pár sekúnd na to už vchádzala do mojej izby. Chvíľku som sa ešte spolu s Ninou na skype rozprávala s Didou a o pár minút sme skončili hovor.

"No čo, nervózna?" Opýtala sa ma a ľahla si vedľa mňa na postel.

"Skôr sa neviem dočkať," odpovedala som z úsmevom.

"Aj ja sa už teším na dovolenku, medzi našimi sa to už dalo do poriadku takže tento rok ideme k moru," povedala. Bola to pre mňa novinka.

"Prečo mi to hovoríš až teraz?" opýtala som sa s prekvapenou tvárou.

"Zariaďovali sme ju narýchlo len pred pár týždňami ale ten hotel kde ideme stojí zato, neviem sa dočkať," odpovedala so širokým úsmevom.

"A kde to idete?"

"Niekde na nejaký Španielsky ostrovček," zachechtala sa.

"A kedy vlastne?" Opýtala som sa z nadvihnutým obočím, zatiaľ čo som si preklikávala pesničky na notebooku.

"O dva dni, mama už teraz balí a má hysterické stavy s toho, že nič nestíha," zasmiali sme sa.

"A na koľko tam idete?"

"Na tri týždne." Videla som sa nej aká je nadšená.

"Takže to prídeš len pár dní pred tým, než ja z Talianska," počítala som v hlave.

"Áno, vieš si predstaviť, ako by som sa tu bez teba nudila?" usmiala sa.

Bola u mňa až do 18:00 večer. Za hodinu som si stihla zabaliť notebook, slúchatká, mobil do príručnej batožiny, aj keď si myslím, že väčšinu času v lietadle prespím, kedže idem v noci. Obliekla som si béžové tenké legíny, biele tielko, ryflovú bundičku a biele conversky. Do vlasov som si dala len čelenku a na ruku som si dala ešte hodinky. Skontrolovala som si nabíjačku do notebooku, slúchatká, mobil a notebook či ich mám zabalené a mohla som ísť. Kufre som už mala v aute. Máme dosť veľké auto, keby bolo menšie neviem, kde by sa aj všetky tie veci zmestili. Otec mal na sebe pohodlné ryfle, tričko s krátkym rukávom a topánky. Keď už štartoval, posledný krát som si obzrela dom do ktorého sa vrátim až o mesiac.