13.časť

Dalo by sa povedať, že toto je dosť podstatná časť a jedna z posledných. Veľmi by ma potešili komentáre zvlášť pri tejto časti ;) Príjemné čítanie xx

"Tak, hotovo?" opýtal sa ma Ren, keď som vyšla s auta, kde som si obliekala čierny neoprén. Otočila som k Renovi chrbát. Na krk mi dal jemnú pusu, až mi nabehli po holom chrbáte zimomriavky. Potiahol mi zips od bedier až po krk a ja som sa opäť otočila smerom k nemu. Chytila som ho okolo krku a zahľadela sa smerom za ním. Na pláž. Vlny. Dal mi na ústa sladkú pusu, no keď sa odtiahol, znova som pomyslela na váhy života. Odkedy som si to uvedomila, behalo mi to mysľou takmer stále. Všimol si môj neprítomný pohľad.

"Deje sa niečo?" opýtal sa. Len som pokrútila hlavou.

"Môžeme odísť ak sa necítiš dobre. Aspoň si predĺžime spoločný večer," v očiach mal šibalské iskričky. Zase som sa vrátila do prítomnosti a zasmiala som sa na ňom.

"Nič mi nie je. Naozaj," usmiala som sa.

"Naozaj? Môžeme sa tu len chvíľu zdržať. Pri ohni. Pozdravíme pár ľudí a pôjdeme," povedal.

"Nie to nechcem. Na vlny sa už teším," opäť sa mi zrýchlil pulz a mimovoľne som si precvičila krk a potiahla rukami.

"Ami, si si istá, že je bezpečné ísť v tento čas na more?" opýtal sa neisto. Ja som naňho nechápavo pozrela.

"O seba sa nebojím, ale o teba hej. Vlny sú dnes fakt silné a to nehovorím o tom, že vo vode nebudeme jediný len my a k tomu je večer," čelo mal napäté a ústa stiahnuté. Zadívala som sa naňho, no práve keď som išla odpovedať, prišla Bonie s Joshom.

"Hrdličky sú konečne tu! Mysleli sme, že ani neprídete," uškrnul sa Josh a zvítal sa s Renom chlapským gestom. Keď som sa objala na pozdrav s Bonie, vystriedal ju Josh.

"Nechaj ich," žmurkla na nás Bonie. "Veď si to musia vynahradzovať." Tayla práve išla okolo.

"Ahojte!" pristavila sa pri nás a tiež sa s nami zvítala. Mala na sebe neoprén tak ako aj Bonie a Josh.

"Aha tam je Nate s Leah!" zakričala som, aby ma aj oni dvaja počuli. Hneď sa otočili a tiež zamierili k nám.

"Kde je Chris?" opýtal sa Ren. To bola dobrá otázka. S Leah sa takmer nikdy od seba nepohnú. Bonie sa zasmiala lebo pochopila, no odpovedal Josh.

"Išiel na vecko. Troška to prehnal s mexickými tortilami," opäť sa uškrnul. Keď sme sa zvítali aj s Leah a Nateom, zamierili sme medzi ostatným pri vatru. Vrhala príjemné teplo na niekoľko metrov a bola naozaj obrovská. Na jej udržanie do nej hádzali rôzne zošity, písomky či domáce úlohy. Pri vatre sedelo niekoľko skupiniek ľudí. Dvaja z nich mali so sebou gitaru a brnkali melódie, ktoré sa neskôr menili na pesničky. Veľa ľudí sa k nim pridalo a nakoniec s toho bol aj skupinový spev, čo znel naozaj krásne. Väčšina buď postávala s nejakým pohárom alebo ležali na piesku s cigaretou v ruke a užívali si pohodu pri ohni. Práve vyšli z mora dvaja chalani. Boli vysmiaty, takže s vlnami boli zrejme spokojní.

"Už by som išla," povedala som Renovi a ukázala na vodu.

"Neviem, ja by som chvíľku počkal. Teraz sa mi ešte nechce ísť," povedal.

"Ja idem s tebou," pridala sa ku mne Bonie. Spolu s ňou sa pripojila aj Tayla. Leah zamierila ku Chrisovi, či nepotrebuje pomoc, no pridal sa k nám aj Nate. Josh zostal tiež pri Renovi na suchu. Dala som mu krátku pusu a ľahkým behom sme sa pustili k vode.

 Bola úplná tma a obloha bola čistá, takže na nás svietili tisíce hviezd. Tento moment sa mi z akéhosi dôvodu zdal absolútne dokonalý. Usmiala som sa a štuchla do Natea, ktorý sa tiež na chvíľu zadíval k oblohe. Zasmial sa a o meter odstúpil. Vbehli sme do mora a prerazili vodu, ktorá vyplavovala chaluhy a vodné rastliny. Položila som sa na dosku a zaberala rukami naproti vlnám. Mierili sme čoraz ďalej od pláže. Hlasy čím ďalej, tým slabli a veľkosť vatry sa zmenšovala. Keď sme doplávali asi 60 metrov, posadili sme sa na dosky a čakali na väčšie vlny. More bolo od pláže pokojnejšie, teraz bolo vlastne úplné pokojné. Vietor sa ustálil a hladina zostala ako bez dychu. V diaľke som videla prichádzajúce vlny a tak som vyplávala od ostatných bližšie smerom k nim. Nikto ma nesledoval. Bonie s Taylou viedli pokojný rozhovor, aby zahnali čas a Nate len sedel na doske a počúval o čom sa bavia. Bola som od nich nejakých 10 metrov. Čakala som na vlny, no prišlo niečo celkom iné. Niečo horšie. Bol to len nebadaný pohyb pod vodou, čo by si obyčajný človek ľahko nevšimol, ale ja som mala dosť skúseností na to, aby som vedela, že to nebola len ryba. Teda neškodná malá ryba. Snažila som sa upokojiť dych a srdce, čo mi začala divo búšiť. Nohy som si pre istotu vyložila na dosku pod seba. Sedela som strnulo. Moment sa nič nedialo a už som si pomaly vydychovala. V podstate odplávajú skoro vždy. V Kalifornií to nebolo nič nezvyčajné. No keď hladinu prerazila ostrá chrbtová plutva, srdce mi jeden úder vynechalo. Začal krúžiť okolo mňa. Toto nebolo dobré, povedala som si, keď som narátala jeden, druhý až piaty okruh, ktorí preplával okolo mňa. Už som sa nesnažila upokojiť. Vedela som totiž, že by to ani nepomohlo.

"Shit,.." vyprskala som všetky nadávky aké poznám. Pár som ich dokonca aj vymyslela. Trpko som sa zasmiala a morbídne zavtipkovala. "Keď prežijem nasledujúcu hodinu, veľmi rada sa s nimi s niekým podelím." Do riti, spomenula som si, že som tu neni sama.

"Vypadnite z vody všetci!" kričala som. Keď sa na mňa sústredila všetká pozornosť, opäť som zvolala. "Je tu žralok. Vypadnite rýchlo z vody!" horúčkovito som hovorila. Hlas sa mi triasol a začínalo už aj telo. Bonie zvrieskla, no nehýbala sa. Tayla sa okamžite pustila ku brehu.

"Bonie choď za Taylou. Ty Ami plávaj na breh! Počuješ ma? Plávaj k ostatným!" kričal a v tvári som mu videla strach.

"Nate, vypadni odtiaľto!" bola som nazlostená, že ma nepočúval. Mohlo ich tu byť viacej. Nebrala som seba ako obetu, no keď sa mám pokúsiť odtiaľto dostať, nemôžem pomáhať aj niekomu ďalšiemu. Po pár sekundách prikývol a plával na breh. Vydýchla som si. Tam už bol celkom rozruch. Počula som krik a pár hysterických hlasov. Vypustila som ich z hlavy. Mala som pocit, že srdce mi vyskočí z hrude a žalúdok mám niekde v krku. Prebral ma až náraz na dosku. Bol to skúšobný, overovací pokus. Po ňom nasledoval oveľa tvrdší náraz. S doskou budem pomalšia. Odopínala som si suchý zips na nohe ku ktorej som mala pripevnenú dosku. Ruka sa mi triasla nie len od zimy ale najmä od strachu. Bola som presne v jej strede. Vo chvíli, keď som si ho odopla od členku a skočila do vody, žralok sa vynoril z vody ochutnal z mojej dosky. Kúsok od miesta, kde som sedela. Pocítila som tlak na nohe, no ten mi hneď zmizol z mysle. Potláčaný adrenalín som pustila naplno v sebe a dovolila mu, aby ma hnal rýchlejšie na pláž. Za ostatnými. Za ním. Niekde na pol ucha som počula zúfalé výkriky a kopu hlasov prekrikujúcich sa cez seba. Plávala som kraulom. Za sebou som sa neotáčala, no počula som zápas s vodou a ťažkú silu. Nepoľavila som, súmerne som vydychovala a zaberala. Počula som zúfalé vzdychy, no bola som si takmer istá, že vyšli zo mňa. Okolo seba som nič necítila, no ani nevidela. Voda bola čierna. Ako nikdy a nikde nekončiaca hlbina. Odrazu som si pripadala hrozne maličká, bezbranná. Ako návnada v rybníku plnom veľkých rýb. Studená voda mi už nerobila problém. Prestala som sa triasť po pár metroch plávania. Svaly som mala zahriate, pružné a stále v pohybe. Ani raz som sa nezastavila vydýchať. Radšej som to neskúšala. Bola som už len pár metrov od brehu, no nepoľavila som aj tak. Stále mi pripadalo, akoby sa žralok mohol vynoriť od hocikade a stiahnuť ma pod vodu. Prinajlepšom obrať ma o končatinu. Žraloky z Tichého oceána, ktoré plávali až na brehy Kanady boli omnoho agresívnejšie a väčšie ako inde. Ako som mohla zabudnúť? Ako som mohla byť taká hlúpa a nezodpovedná? Jasné, že žraloky sú po zotmení na love. No času na výčitky bude dosť. Keď som už špičkami dosahovala na dno mora, ľudia mi pribehli pomôcť.

"Panebože!" riekol Ren histericky. Zosipala som sa naňho a úplne sa oňho oprela. Verila som, že ma chytí a nemýlila som sa. Ren ma schytil do náručia. Sypali sa na mňa otázky odvšadiaľ. Ja som vnímala len jeho teplé a suché telo. Pevné ruky a pocit, že si konečne môžem vydýchnuť.

"Prežila som to," sucho som sa zasmiala. 

"Nie si zranená? Si v poriadku?" Ren ma položil blízko ohňa na deku a v tvári mal šialený strach so zmesou úľavy. Okolo mňa sa postavili ľudia, no len Ren pri mne kľačal. Niekto zakričal, aby zavolali sanitku, no vnímala som len jeho. Po líci mu začali stekať slzy. Ja som sa cítila ako troska. Unavená, celkom určite biela od ľadovej vody ledva popadajúc dych.

"Prečo plačeš?" šepla som slabým hlasom a zdvihla ruku k jeho tvári. Zobral si ju do teplých rúk, ktoré ma až pálili. Mierne pokrútil hlavou a nič nepovedal. Len mi zdvihol trup na jeho hruď. Lícom som mu bola opretá o prsia. Cítila som jeho strhaný dych. Jednou rukou si pritiahol moju tvár a druhou ma podržiaval pri sebe za bok. Nepočula som nikoho okrej neho. Necítila som nič okrem neho. Pobozkal ma tak vrúcne a tak žiadajúco až sa mi zatočila hlava. Do toho bozku dal všetko.

"Ľúbim ťa." Povedal sekundu pred tým než, si položil pery na moje.

12.časť

"Mami?" opýtala som sa, keď som prechádzala popri obývačke von za Renom.

"Čo je Ami?" odpovedala, no nezdvihla zrak od kopy fotografií. Tašku s vecami som si položila, podišla som k nej a kľakla si pri ňu.

Práve držala jednu s tých, pri ktorým sa vám na tvári objaví úsmev. Mala som na nej päť rokov a bola som celá od čokoládovej zmrzliny.

"To bola super dovolenka," odvetila som.

"Áno, Santa Fe Nové Mexico. Najživšie sa mi vybavuje spomienka, ako tam otec dostal črevnú chrípku," zasmiala sa.

"Prečo si pozeráš všetky tie fotografie?" porozhliadla som sa okolo nás. Boli naozaj všade.

"Len tak. Rada sa na ne pozerám," usmiala sa na mňa. Napriek úsmevu som si všimla jej pochmúrnu náladu.

"Mami, čo sa deje?" opýtala som sa úprimne. "Myslím naozaj," povedala som bez okolkov.

"Naozaj nič Noami. Len niekedy premýšľam, či sme ti dali dobré detstvo, keď sme sa stále sťahovali. Nikdy si nemala pevné zázemie a veľa krát mi bolo ľúto sťahovať sa najmä kvôli tebe." Naozaj som toto nečakala. Všimla som si jej zaslzené oči.

"Mami,.." začala som trošku prekvapená. "Mami, pozri na mňa," pokračovala som, až keď sa na mňa opäť pozrela.

"Dali ste mi to najlepšie detstvo. Vždy som sa zabývala na novom mieste, nikdy som s tým nemala problém. Spoznala som veľa ľudí a bola som na takých miestach, kde sa nie každý človek za celý život dostane. Zázemie je tam, kde mám rodinu nie? A to ste vy s otcom," chytila som ju za ruku. "Som rada, že ste mi nedovolili zostať na internáte v Los Angeles. Veľmi by ste mi chýbali a to nehovorím o tom, že tu sa cítim naozaj ako doma. V Kanade," dodala som.

"Zlatko," smutne sa usmiala, ale videla som, ako sa jej uľavilo. To, čo som povedala som myslela úprimne. Nemohla som byť spokojnejšia tam, kde som. Rozmýšľala som či pri toľkom šťastí, má prísť aj nešťastie. Vyrovnanie váh života. Moje myšlienky zahnala mama.

"Naozaj si myslíš toto?" chytila ma aj za druhú ruku.

"Mami, vieš veľmi dobre, že som ti nikdy v takýchto veciach neklamala," odvetila som.

"V takýchto veciach? Noami Ettová, ty si niekedy klamala svojej matke?" prižmúrila oči a stisla ústa v prehnane prísnom geste. Videla som, ako jej myká kútikom úst, no snažila sa zostať v rodičovskej maske.

"Nie, nie. Jasné, že nie," zasmiala som sa a zdvihla ruky, akože sa vzdávam. Napokon sa zasmiala aj ona.

"Idete niekam dnes s Renom?" opýtala sa ma a odpila si z čaju, čo mala položený na stolíku.

"Na pláži je pálenie vatry. Bude tam štvrtý ročník," odpovedala som.

"Kedy prídeš domov?" už to bola zase stará dobrá mama.

"Vlastne som premýšľala, či by som mohla prespať u Rena?" opýtala som sa neisto.

"Myslím, že nebude problém, ale opýtaj sa aj otca. Zachviľu by mal prísť domov," žmurkla na mňa.

"Bože, mami! Prídeme domov unavený, pozrieme si film a pôjdeme spať," zasmiala som sa a práve, keď som sa chystala vstať, začula som smiech a kľúče v zámke. Do obývačky vošiel otec a Ren. Šokovane som vstala a pozerala na otca. Nikdy sa s nikým tak uvoľnene nesmeje okrem mňa a mami. Na nových ľudí je zvlášť nepríjemný, aby si rozmyslel, či sa s nimi baviť alebo ich ignorovať.

"Ren?" na nič iné som sa nezmohla. Ešte stále sa s otcom pochechtávali. Vstala som a podišla k nemu. Keď sa ukľudnil, podišiel ku mne, dal mi pusu na čelo a chytil ma okolo pása.

"Oci, môžem dnes prespať u Rena?" opýtala som sa. Odtiahol sa od mami a pozrel na nás.

"Myslím, že v tom nebude problém," povedal.

"Môžeme ísť však?" opýtal sa Ren.

"Áno, všetky veci už mám zbalené," odvetila som. Otec s mamou nás išli vyprevadiť pri dvere. Mama Rena objala a povedala mu, že je milý chlapec a teší sa na zajtrajšiu večeru. Otec mu podal ruku. "Rád som ťa spoznal Ren. Si príjemný mladý muž, myslel som, že budeš ako väčšina tých debilov čo s nimi Ami chodila," zasmial sa, no mama ho udrela do ramena.

"Ďakujem pane," zasmial sa aj Ren. Zdá sa, že majú s otcom osobitý druh humoru, pretože aj ja som mala chuť otca udrieť. Vďaka za takú úžasnú mamu. Tašku s vecami som si hodila na zadné sedadlo a nasadla som do Renovho nablýskaného Cherokee.

"Prečo už nechodíš na motorke?" opýtala som sa Rena, keď som si spomenula na naše prvé stretnutie. Pokrčil ramenami.

"Na motorke chodím, len keď sa mi chce. A toto auto, mi dá otec po maturite ako darček, takže s ním pôjdeme aj na vysokú zlato," široko sa na mňa usmial.

"Keď pôjdeme. Dúfam, že nás obidvoch prijmú."

"Bez teba ja nikam nepôjdem," len mi stisol ruku a nepustil mi ju. Obloha už celkom čierna. Po večeri sme sa ešte zastavili u mňa doma, aby sme naložili dosku na auto a tak sme mali trocha sklz. Išli sme popri pláži a videla som, že vlny sú dnes naozaj veľké. V krvi mi stúpol adrenalín a nevedela som sa dočkať na vlny.

11.časť

Taká pohodová časť :) Dúfam, že sa bude páčiť ;)).. zajtra tu bude ďalšia a znova sa ospravedlňujem za týždňovú absenciu, píšte komentáre a pekné čítanie xxx

Podráždene som si skovala hlavu pod vankúš, keď ma v sobotu ráno zobudil vyzváňací mobil. Po hodnej chvíli ticha, kedy som už opäť zadriemala, mobil začal opäť vybrovať a hrať. To už som stratila nervy a bola som dokonale prebudená.

"Čo je?" vyšťekla som do telefónu.

"Deje sa niečo miláčik?" ozval sa Renov vytešený hlas.

"Si normálny? Vieš koľko je hodín?!" hovorila som stále podráždene.

"Je osem hodín miláčik," uchechtával sa. "Práve som prišiel domov a ty si ešte nevstala ani z postele?"

"Kde si stihol ísť preboha?" čudovala som sa.

"Bol som si zabehať, ako každé ráno ty hlupáčik. A prečo si vlastne taká podráždená? Nemala si toľko včera kecať s mojou mamou a bola by si skorej doma, a to znamená, že by si bola hore už aj o ôsmej a vyspatá," takmer som to cítila ako sa vyškiera v mobile. Mala som chuť ho udrieť.

"S nikým som nevykecávala," obraňovala som sa, no musela som sa usmiať. "Ty si ma po desiatich minútach stiahol k sebe do izby a tam si ma držal až do večera ty hlupáčik," opätovala som mu prezývku a zasmiala som sa. Počula som ako do mobilu niečo zafrflal.

"Ale čo? Kde je tá dobrá nálada?" pre zmenu som sa vyškierala ja. "Vymenili sme si to?" podpichovala som ďalej.

"Veď ty počkaj!" vyhrážal sa.

"Čo, ubozkávaš ma k smrti?" zasmiala som sa a on tiež.

"Niečo horšie," povedal potulne až mi naskočili zimomriavky.

"Okej, no a aký je dôvod tvojho skorého telefonátu? Dúfam, že si ma nechcel len zobudiť," povedala som a vyšuchtala sa z periny. V izbe bola takmer úplná tma kôli tmavo fialovým závesom. Jednou rukou som potiahla najskôr jednu polovicu a potom druhú.

"Och, moje oči!" sťažovala som sa na slnko a Ren sa smial.

"Nie len kôli tomu. Volám ti, aby sme sa dohodli na večer." Takmer som zabudla na pálenie vatry.

"Aha. No a ako znie plán?" nazula som si papuče a mierila do kúpeľne. Rena som si dala na reproduktor a začala si umývať zuby.

"Prídem pre teba a naložíme veci. Prídem okolo pol šiestej a môžme sa ísť pred tým aj najesť," odvetil.

"Šože?" ofrkala som si od pasty displej na mobile. "Sakra," vypľula som pastu a utrela ho.

"Prosím? Nechceš sa ísť najesť?" Na druhej strane hovoru som počula nejaký buchot.

"Nie, nie. Prepáč, môže byť tak, ako si povedal. O koľkej sme dohodnutí s ostatnými?" opýtala som sa.

"Okolo siedmej, len Nate a Tayla prídu o niečo neskôr," povedal.

"Ozaj, dnes bola Tayla už v pohode aj na Natea, len Daxa som nikde nevidela. Čo je s ním?" zaujímala som sa.

"Nebol ani na tréningu, takže neviem," znova buchot. "Zlato prepáč, ale musím končiť."

"Čo stváraš?" Vypla som si vlasy do gumičky, zobrala mobil a vošla do izby.

"Idem sa osprchovať. Som celý vyzlečený," nahodil zmyselný tón a zasmial sa.

"Odfoť sa," zavtipkovala som. "Zatiaľ som ťa videla náheho len do polovice."

"Veď ti hovorím, počkaj dnes večer," opäť ten tón.

"Radšej choď, nech mi pekne voniaš," zasmiala som sa.

"Milá," ironizoval.

"Pa, miláčik," rozlúčila som sa a nevšímala si ho.

"Pa, zlato." Zložili sme.

Do večera som využila volný čas za notebookom. Pod dlhšom čase, som si urobila filmový deň a popri tom poodpisovala na správy na twitteri a facebooku. Z LA mi písalo dosť veľa ľudí, na moje prekvapenie. Keď bolo pred piatou, stopla som si film a išla pod sprchu. Popri tom som si pospevovala pesničku. Takmer som odpadla keď som sa skrútila do uteráka a niekto ma chytil za pás a dýchol mi na krk. Otočila som sa tak rýchlo, až mi seklo v krčnej chrbtici.

"Ren, bože!" šúchala som si stuhnutý krk.

"Prepáč, chcel som ťa prekvapiť," milo sa na mňa usmial a dal mi pusu na priehlbinku medzi plecom a a krkom. "Krásne voňiaš," zamrmlal mi do vlasov a stále ma nepúšťal.

"Vyšla som práve zo sprchy, ale to si určite postrehol," pohladkala som ho po líci a dala mu pusu.

"To dostanem na privítanie len toto?" zašomral a ja som sa zasmiala.

"Nuž..," krivo som sa uškrnula a ona ma capol po zadku, keď som zamierila do izby.

"Mám návrh. Rodičia sú dnes preč a prídu až v noci. Nechceš u mňa prespať?" povedal a rozvalil sa na posteli. "Ty pozeráš Nema?" vytiahol obočie a začal sa smiať. Prepichla som ho pohladom a vyberala s komody spodné prádlo.

"To je pekné," zamrmlal, keď si všimol čo držím.

"Som rada, že sa páči," uškrnula som sa a vyplazila mu jazyk. "Okej, len sa opýtam mami, predsa ťa len, ešte čaká "pohovor" s nimi. Zajtra, nezabudni."

"Tvoja mama má má už teraz rada," samoľúbo sa usmial.

"Áno, veď kto iný by ťa pustil dnu. Otec asi nie," našpúlila som ústa. Otočila som sa k šatníku a vytiahla biele tričko, rifle a hnedú koženú bundu.

"Kam ideš?" opýtal sa ma, keď som mierila do kúpeľne.

"Prezliecť sa?" zdvihla som veci v rukách, aby si ich lepšie všimol.

"Predo mnou sa hanbiť nemusíš," široko sa usmial. Poslala som mu vzdušnú pusu a zamkla sa v kúpeľni. Keď som vyšla, niečo si pozeral na notebooku. Zvalila som sa pri ňom na postel a pozerala naňho.

"Hotová?" opýtal sa bez toho aby na mňa pozrel.

"Uhm," zamrmlala som.

"Um," zatiahol.

"Umm," zasmiala som sa. Pozrel na mňa a v očiach mu nebezpečne zasvietilo. Notebook položil vedľa seba, ja som sa ocitla pod ním a nemohla sa hýbať. Prisal sa mi na pery a vychutnávala som si ten jemný dotyk. Dotýkal sa ma všade a opäť som dostala chuť zostať doma.

"Ren?" mrmlala som pomedzi bozky.

"Áno?" zamrmlal aj on.

"Nechce sa mi nikde ísť," obkrútila som si nohy okolo jeho pása. Nadvihol sa na rukách a pozrel na mňa.

"Takmer by som aj zabudol," dal mi rýchlu pusu. "Pod, žubrienka."

"Prestaneš ma konečne oslovovať tými hroznými presladenými prezývkami?" prižmúrila som oči.

"Nikdy, miláčik," dal mi pusu na čelo a usmial sa.

Oznam

Další oznam.. no cez výkend mi nešlo pridať časť bohužial lebo som mala teploty a ledva som vnímala seba ;) dúfam, že to chápete. Už mi je fajn, takže zajtra sem pravdepodobne pribudne časť, najneskor v stredu. :)

10.časť

Takže nová časť :) Dúfam, že sa bude páčiť. Možno sem pridám aj večer alebo poobede dalšiu časť. Nebudem totiž doma, takže to závisí aj od toho, či budem mať čas. Píšte komentáre a hlasujte v ankete ak ste to ešte neurobili ;) xx

Veľmi dlhú dobu som sa nezobúdzala ráno do školy s takým úsmevom na tvári, aký mi svietil na perách teraz. Zobudila som sa pár minút pred budíkom, tak som ho vypla. Bolo krásne ráno, teplomer ukazoval na stupnici 20 stupňov. Ranné slenčné lúče mi hrali farby na bielom nábytku. Povystierala som si stuhnuté telo a vyliezla z postele. Vykonala som rannú hygienu a s papučami na nohách som doslova vplávala do kuchyne. Otec ako každé ráno čítal noviny za stolom a popri tom chlipkal kávu a mama robila raňajky. Asi po chvíli, keď som na sebe cítila pohlady som sa k nim otočila. Úsmev mi z tváre aj tak nezmizol.

"Zlatko si v poriadku?" Opýtal sa ma otec a divne na mňa pozeral. Mama sa k nemu pridala.

"Dnes ráno si nejaká iná," všimla si.

"Nuž, áno. V podstate aj som," odvetila som záhadne a naliala si mlieko do cereálií.

"Čože?" Otec hneď odložil noviny a venoval mi plnú pozornosť. Opäť som sa na nich pozrela. Mama sa tvárila zhrozene a otec, no to radšej ani nechcem identifikovať.

"Bože," zasmiala som sa. "Nič hrozné. Celkom prirodzená vec pre babu v mojom veku."

"Ty máš tetovanie?" Hlesla mama zhrozene. Otec už začínal byť červený.

"Preboha mami! Jasné, že nie," pokrútila som hlavou.

"Dobre. Dobre, tak nám to teda už povedz," hovoril zase (vždy) pokojný otec.

"Mám chlapca," odvetila som natešene. Ocinko sa zatváril najskôr ostražito, no nakoniec mu myklo kútikami úst a viditeľne si vydýchol. Mama sa na mňa usmiala a potešene prikyvovala hlavou.

"Dúfam, že nám ho donesieš predstaviť," otočila sa opäť ku krájaniu zeleniny.

"Mami, chodím s ním len jeden deň," zasmiala som sa. Typická reakcia. Chcú všetko a všetkých poznať, kto sa mihne v mojom okruhu.

"Aj tak by sme ho radi spoznali, priveď ho v nedeľu na večeru," odvetil otec a vrátil sa k čítaniu novín.

"Fajn," súhlasila som.

Po raňajkách som sa opäť zavrela v mojej malej kúpeľni. Na tvár som si dala len tenkú vrstvu krycieho krému, korektoru a špirálu. Prečesala som si vlasy a zapla ich do chvosta. Zo skrine som vytiahla úzke bledé džínsy, tmavo modrý volenejší sveter a moje obľúbené čierne topánky. Posledný krát som sa skontrolovala v zrkadle, rozlúčila s rodičmi a nasadla do auta. Po pár minútach som zatáčala na školské parkovisko. Vždy som parkovala na tom istom mieste. Vlastne každý. Ako keby si tu každý rezervoval to svoje. Keď som už vybrala kľúče zo zapaľovania, uvidela som v spätnom zrkadielku ísť Rena mojim smerom. Kráčal od svojho auta. Veľkého čierneho Cherokee. 

Vystúpila som a mimovoľne vzdychla. Vyzeral presne tak, ako vždy. Dokonalo úžasne. Keď sa usmial, moje kútiky ho presne napodobnili.

"Ahoj," pozdravila som ho, keď bol len pár metrov odo mňa.

"Ahoj zlato," pristúpil ku mne, objal ma okolo bedier a pred všetkými na parkovisku ma pobozkal. Vedel, že každé ráno stoja pri bráne Bonie s Joshom, Chris s Leah aj Tayla a Nate. A to nerátam ostatnú školu. Decká, ktoré okolo prechádzali. Pár ľudí našim smerom zapískalo, iný si neodpustili nejakú poznámku. No, všetko to bolo len zo žartu.

"Takže je to oficiálne?" Usmiala som sa, keď som sa do neho na moment odtiahla.

"Oficiálne to bolo už včera večer. Bože, myslel som, že ťa prídem v noci navštíviť," lišiacky sa usmial ako malý nezbedný chlapec.

"No. Asi by si mal najskôr prísť k nám v nedeľu," povedala som, keď sme už kráčali k ostatným.

"V nedeľu? Čo je v nedeľu?" Opýtal sa a pri tom rozkošne nadvihol obočie.

"V nedeľu k nám ideš na večeru. Rodičia ťa chcú spoznať," uškrnula som sa. Zrejme som čakala reakciu typu "No do riti", ale bola presne opačná.

"Vážne? Veľmi rád ich spoznám," usmial sa.

"Ren. Môj otec pracuje v armáde a presne tak aj vyzerá. Nieje to žiadny pupkáč na dôchodku. No a moja mama, tá je síce neškodná, ale aj tak si nie som istá či..," nedokončila som.

"Zlato, ja to zvládnem. Budú ma milovať!" Žmurkol na mňa a obmäkčil ma. No kto by ho nemiloval? Prišli sme k našej skupinke. Nate to samozrejme videl už včera večer, tak nám len zagratuloval. A ostatní, no najskôr prišiel šok, potom si neodpustili uštipačné poznámky a nakoniec nám tiež popriali. Nemohla som byť šťastnejšia.

Oznam

Prepáčte dnes už príspevok nebude.. mám pocit, že ma každú chvílu chytí mikrospánok -.- prosím hlasujte v ankete ak ste ešte nekliklu v odpovedi a zajtra by sem mala pribudnúť dalšia časť, dám sem dopredu vedieť xx

9.časť

Prenikla mnou taká vlna žiarlivosti, až som seba samú prekvapila. Stalo sa to niekde medzi tým, ako ju chytal za zadok a ako som zatvorila ústa.

"Ahoj zlatíčko, nejdeš si zatancovať?" Pristúpil ku mne asi o päť rokov starší chlap, slušne stavaný z vyholenou hlavou a potetovanými rukami. Najprv som mala chuť odvrknúť, že nie a Nate to aj povedal miesto mňa.

"Vypadni, nikde s tebou nejde," povedal. Pozrela som znovu na Rena, ktorý "náhodou" zavadil pohľadom na našu malú skupinku.
"No tak, chcem si len zatancovať. Ideš?" Ignoroval Nateov zamračený pohľad a vystrel ku mne ruku. Keď som ju s úsmevom prijala, potešený sa široko usmial. Nate na mňa prekvapene pozrel, no len som mu s úsmevom kývla a kráčala medzi tancujúce telá. Pritiahol si ma k sebe a zľahka ma chytil zozadu za boky. Nech mi rýchle tempo hudby vytisne z mysle všetko ostatné.

Miestnosť zaplnili kúdoly dymu. Stúpali nám od nôh a vinuli sa okolo tiel, odrážajúc celé škály farieb. Dym mal sladkastý vôňu, pripomínajúcu sladké ovocie a orgován. Telom sa mi rozlial príjemný pocit. Zachytila som melodický smiech a zahľadela sa na tanečnice na stupienkoch, čo sa krútili čoraz rýchlejšie, zakláňali hlavy a vydychovali cez načerveno namaľované pery. Tempo sa spomalilo, zazneli temnejšie rozvibrované tóny. Dala som sa ovládať vibráciami, čo mi stúpali z podlahy od nôh, do bokov.

"Tancuješ neskutočne," zamrmlal ten chlap a objal ma okolo pása. Obaja sme sa pohybovali do rytmu, pritískal si ma k panve. Pritiahol si ma bližšie a prešiel mi prstami po bokoch. Otvorila som ústa a vdýchla začadený vzduch. Na jazyku som zacítila chuť jahôd. Mala som pocit, akoby to ani nebolo moje telo. Bola som celá rozpálená. Sklonil sa a pobozkal ma na krk. Spanikovala som, zažmurkala a usilovala sa sústrediť, hoci sa na mňa zo všetkých strán tlačilo dusivé teplo. Skôr, než som stihla čokoľvek urobiť, odrazu si zo mňa strhol ruky. Niekto ma schytil za plecia a prudko otočil.

 

"Ren?" Zamračila som sa a chcela sa vytrhnúť z jeho zovretia, no stisol ma ešte silnejšie. Chlapík sa najprv naňho zmetene pozeral, potom hodil pohľad aj na mňa a nakoniec mávol rukou a odišiel.

"Čo to robíš dočerta?" Zatínal zuby. "Ten chlap ťa obchytkával!"
"Čo sa staráš?" Nával zúrivosti prišiel veľmi rýchlo. "Pusti ma, bolí ma to!" Povolil svoj stisk, no stále ma držal.
"Nebudem sa len tak pozerať nato, ako ťa nejaký chlap obchytkáva," zopakoval.
"Čo si o sebe myslíš dočerta?" Kričala som. "Čo sa vôbec staráš, že s niekým tancujem alebo nie? Ty si chcel aby sme boli len kamaráti," môj hlas naberal na závratných výškach.
"A ty si to nechcela? Keď som sa o niečo pokúšal odtiahla si sa," zúril už aj on. "Nate ti nestačí, hm?"
"Čože?" Nechápala som.
"Čuduješ sa, že to viem?" Odvrkol. "Vonku ste si strkali jazyky do úst." Neveriacky som sa naňho pozrela. Nemala som najmenšiu chuť mu niečo vysvetľovať.
"Kto ti to povedal? S nikým som si nič nikde nestrkala," vyprskla som. Na počudovanie zmĺkol a len na mňa hľadel. Tak som pokračovala. "Prečo ti to vlastne aj vysvetľujem?! Si kus idiota. Nechápem čo som na tebe videla." Vytrhla som sa mu z rúk, otočila sa a mierila k východu.

Asi po dvoch metroch, ma dobehol, otočil k sebe a pobozkal. Zažmurkala som a opäť sa snažila sústrediť. Chytil ma okolo pása a prirazil si ma k sebe. Od prekvapenia som zmeravela, no bozkával ma ďalej, nežne, rozvážne, ale naliehavo. Zaťala som mu prsty do pleca a pod mojimi dlaňami som cítila jeho tep. Poddala som sa a vychutnávala som si jeho teplo. Vzdychla som a v hrudi sa mi rozliala horúčava. Mala som pocit, že sa v nej utopím. Bola som mu vďačná. Keby ma nedržal, z najväčšou pravdepodobnosťou by som sa zosypala na zem.
Bozkával ma zľahka, dráždivo. Jemné dotyky jeho pier vo mne vyvolávali túžbu, hlad. Zovrela som mu vlasy a pritisla sa k nemu, aby ma pobozkal tuhšie. Vydal slastný povzdych a pobozkal ma silnejšie. Potom sa všetky súvislé myšlienky rozleteli a čas sa zastavil.
Všetky neuróny v mozgu sa mi naraz porozoberali, rozhádzali môj systém a vyradili ho z prevádzky. Netušila som, čo so mnou môže urobiť bozk. Bol to nápor na moje city. Všade, kde sa ma dotkol, som sa rozochvela a prebudila. Vduchu som zaúpela. Je ako... James Bond, Antonio Banderas a Brad Pitt v jednom tele. Ako som mu mohla odolať? Ako som vôbec dýchala?

 

Oznam

Takže, opäť som zmenila vzhľad blogu. Áno ..:D viem, často ho mením, no vždy po niekoľkých týždňoch som neni spokojná a tak mám proste potrebu ho zmeniť. :) Jeho vzhľad skôr odosobňuje (dá sa povedať) tak ako sa cítim, no možno je to blbosť, ale napríklad obrázok zimný, ktorý je teraz na pozadí, vyjadruje to, že sa teším na Vianoce a celkovo na zimu. :D Ale aj celkovo zimu mám strašne rada. :) Prosím píšte komentáre - dodatky, výhrady (keď sa vám niečo nepáči), nápady.. všetko čo vás napadne pr. môžte okomentovať aj tento príspevok a moju blížiacu eufóriu zo zimy. :D Budem len rada, lebo komentáre ma vždy potešia - aj jedno/dvoj slovné. ;) PS ďalšia časť tu bude dnes niekedy neskoršie poobede. xx

8.časť

Pred tým, než začnete čítať, prosím zahlasujte v novej ankete. Chcem vedieť váš názor. :) - Ďakujem xx

Aj keď bol síce štvrtok, Bonie ma vytiahla do mesta. Mama sa síce netvárila najšťastnejšie, kvôli zajtrajšej škole, no jej časový limit v prípade dochádzky domov posunula na jedu ráno. Či vstanem alebo nie, to nech už je môj problém. Natiahla som na seba čierne úzke obyčajné mini šaty, koženú čiernu bundu a po prehováraní Bonie som si obula čierne lodičky. Jediná výrazná vec bol na mne make-up a to červené ústa. Na oči som si spravila čiernu linku, na krk pripla zlatú retiazku a kľúče od auta a drobnosti som dala do čiernej malej tašky do ruky. Rozlúčila som sa s rodičmi a naštartovala auto. Asi po desiatich minútach som sa dostala pred klub, kde stálo nemálo ľudí. Zaparkovala som neďaleko, pred nejakým obchodom z knihami. Prešla som cez cestu a keď už som bola takmer pri zástupe ľudí, v tmavej uličke som zachytila pohyb. Keď som počula dôverne známi smiech a hneď nato aj tváre, telo sa mi uvoľnilo. Naproti mi išla Bonie, Nate, Ren a Josh.

"Čo robíte tu?" Opýtala som sa prvé, čo mi zišlo na um.

"Poď, mi nečakáme," zaškeril sa Ren a ťahal ma cez bočné dvere.
"Môj bratranec," povedal Nate, keď som sa na nich zmätene pozerala. "Robí tu za barom."
"Aha," len som zamrmlala. Hudba mi udierala do uší a pocítila som nával vzrušenia v podbrušku. No hlava si potrebovala najprv niečo vypiť, aby sa nohy viac odviazali. Bonie ma chytila za ruku a ťahala cez tancujúce telá. Išli sme do jedného z rezervovaných boxov, kde sedel Chris s Leah. Do sedadiel pri nich sa zviezoli chalani. Obidvoch som ich ozdravila a snažila sa prekričať hudbu.
"Bonie, donesieme niečo na pitie?" Len prikývla a ostatným ukázala smerom na bar. Taylu a Daxa som nikde nevidela, no bolo tu veľa známych tvári zo školy. Práve keď som uvažovala, že sa opýtam Bonie kde sú, zbadala som divo gestikulujúcu Taylu v uličke, kde sa ide na WC. Boli sme už skoro pri bare, no potiahla som Bonie za ruku a kráčala smerom k Tayle.

"Ty ***!" kričala. Keď sme prišli bližšie, osoba na ktorú hovorila bol Dax.

"Deje sa niečo?" Pristúpila Bonie. O sekundu neskôr som si všimla nejaké dievča, ktoré stálo za Daxom a vystrašene sa pozeralo na Taylu. Tá vyzerala ako pred zrútením nervov. Sácala do Daxa, ktorého to mohlo len ťažko bolieť, no v tvári bol celý červený a vlasy, ktoré nosil úhľadne zagélované, mal strapaté.  
"Ty sa do toho nepleť!" Zrúkol na Bonie. Na moje prekvapenie mi na rameno dopadla čiasi ruka. Bol to Ren a za ním stál Josh, ktorý sa postavil pred Bonie, keď videl ako sa s Daxom prepaľujú pohľadmi. Nate prišiel hneď za nimi. Rýchlo si domyslel čo sa deje, keď uvidel druhé dievča pri Daxovi. Mal na sebe obtiahnuté čierne tričko, pod ktorým bol vidieť každý napätí sval na rukách a ramenách. Postavil sa pred Daxa s bielymi hánkami. Aj keď bol Dax svalovo objemnejší, Nate bol značne vyšší.  Dievča vedľa Daxa preľakane vykríklo, keď ho Nate sotil o stenu a potom zhodil na zem. Neveriacky som pozrela na Rena.
"Robte s nimi niečo!" Zakvílila som, keď sa naňho Dax prevalil a uvidela červené fľaky pri ich ústach a nosoch. Zakiaľ ich Ren spolu s Joshom od seba ťahali, pohla som sa k Tayle, ktorá už plakala. Objala som ju a mrmlala jej do ucha upokojujúce veci. Zachytávala som len útržky rozhovoru Natea a Daxa, ktorí boli každý na opačnej strane chodby. Ren oprel Daxa o stenu a niečo sa mu pokúšal dohovoriť, no ten ho len ťažko teraz počúval. Nate stále prskal a Josh mal čo robiť, aby ho udržal.
"Neviem prečo tak vyvádzaš. Pred pár dňami si sa o to ledva zaujímal, ale teraz keď je tu aj Tayla sa chceš hrať na pána nahnevaného čo?!" Vychrstol Dax.
"Zavri hubu!" Zahriakol ho Nate.
"Ale čo? Veď nech sa dozvie aký si kamarát," zaškľabil sa a v tú chvíli mi bolo Josha úprimne ľúto. Ten musel vynaložiť veľké úsilie aby Natea udržal.
"Ty si ich videl už predtým a nič si mi nepovedal?" Obrátila sa Tayla, ktorá to počula.
"Tayla to..," pokúšala sa zasiahnuť Bonie, no len ju odbila rukou.
"Tak?" Naliehala.
"Ja," zlomil sa mu hlas.
"Bože..," domyslela si to a opäť si skovala tvár do dlaní. "Najviac zo všetkých som si myslela, že práve ty by si mi to povedal Nate. Sklamal si ma viac ako tento tu," fľochla pohľadom o Daxa, ktorý sa škeril tej malej scénke.
"Tayla, chcel ti to povedať zajtra," chytila ju Bonie za ruku, no vytrhla si ju.
"Odchádzam," ticho ukončila hádku, posledný krát pozrela na Natea a zamierila k východu. Ten chcel ísť za ňou, no Bonie ho zastavila.
"Teraz ju už nechaj tak, zajtra sa s ňou porozprávaš," povedala. Nate vybehol opačným smerom k bočnému vchodu. No čo mi pritiahlo pozornosť bol škľabiaci Dax. Podišla som k nemu a strelila mu facku. Od prekvapenia otvoril ústa, ale rýchlo sa spamätal a zrejme ma mal v pláne udrieť, ale Ren ho sotil naspäť o stenu.
"Ani na to nemysli," vyštekol naňho Ren. Josh prišiel so zavalitým chlapíkom, ktorý bol zrejme SBS-kar a vyviedol Daxa von. Vyrazila som tým smerom, ktorým išiel Nate. Keď som vrazila do dverí a prešla pár krokov smerom k ulici, uvidela som ho opretého o budovu s cigaretou v ruke. Keď ma zbadal ponúkol mi, no hlavou som odmietla.
"Nate, ona sa na teba nebude dlho hnevať. Uvidíš, že keď si to všetko urovná, tak to bude okej."
"Ďakujem. Ale radšej by som sa už o tom nebavil," posledný krát si potiahol z cigarety a topánkou ju na zemi zahasil. Odrazu ma tuho objal a dal mi pusu na líce. Usmial sa s tým jeho typickým chlapčenským úsmevom a pustil ma.
"Pripomínaš mi moju staršiu sestru," uškrnul sa. "Ona vie vždy čo má povedať, presne ako ty."
Len som sa usmiala a objal ma okolo pliec. Keď sme sa tlačili naspäť smerom k nášmu boxu, nikto tam nesedel. Zrejme sú všetci na parkete alebo pri bare, usúdila som. Išla som najprv pri bar. Uvidela som tam len Rena. Keď som sa k nemu vybrala, zarazila som sa. Pri ňom bolo tesne nalepené nejaké dievča. Niečo mu šepkala do ucha a rukami mu bola zavesená o krk. Pocítila som taký príval žiarlivosti až ma to prekvapilo. Pokračovala som ďalej, pričom som Natea ťahala so sebou. Keď som už zastavila pri nich, musela som Renovi poklepať po ramene aby si ma všimol. Otočil sa smerom ku mne, no tvár mal ako vytesanú z kameňa.

"Ahoj, kde sú ostatní?" Opýtala som sa. Najprv pozrel na mňa, potom na Natea. Neodpovedal mi, len ma odignoroval, pritiahol si dievča za pás k sebe a potiahol ju na parket, kde sa tancovalo. O malý moment som si všimla, že to je Sara. Otočila som sa k Nateovi, ktorý vyzeral tiež zmätene a len som tam stála a prizerala sa, ako si ju priťahuje k sebe a chytá ju za boky.  

 

7.časť

Časť je tu o deň neskôr ako som sľúbila. Včera som sa snažila celý deň, aby mi naskočil notebook, no márne. Pokúsim sa sem pridávať časť každý deň, no nesľubujem. Dlhšie odstávky, ako som už sľúbila nebudú, ale môže sa stať, že jeden deň sem nič nepridám. Naozaj ma to mrzí, ale notebook mi odišiel, takže nemôžem nič robiť. Teraz to bude nestálé. Dúfam, že môj bráško niečo vymyslí, predsa je len v tomto lepší ako ja x) (PC). No teraz pekné čítanie, dúfam, že sa časť bude páčiť. xx

Pred tým, na iných školách som sa snažila len zapadnúť. Splynúť s davom. Keď ste nováčik, veľké prejavovanie názorov či zastávanie niekoho alebo niečoho, alebo dokonca vyskakovanie sa vám neoplatí. Zakaždým som si veľa spomienok na spolužiakov alebo so spoločných zážitkov strávených s nimi neodniesla. Samozrejme Kalifornia bola výnimka. No hoci to bolo úžasné miesto, našla som lepšie. Ukázalo sa totiž, že príležitostí na spomienky bude dosť. Čoskoro totiž neprešiel ani jeden deň, ktorý by som prežila bez Rena. Vždy, keď sme mali aspoň chvíľku voľného času, tak sme sa stretli v škole. Občas sme stihli len krátky rozhovor pri skrinkách alebo na obede. Pozorne som sledovala okolie a dúfala, že ho niekde zazriem. Nie raz sa stalo, že som na neho mávala z tribúny počas futbalového tréningu.

Popoludní ma Ren odprevádzal aspoň k autu, pričom trval na tom, že mi odnesie tašku.

Niekedy sme si vyrozprávali, čo všetko sme za deň zažili, inokedy sme potichu vedľa seba sedeli alebo len mlčky šli. Nevedela som sa nasýtiť pohľadov na Rena. Pokojne ma mohol hypnotizovať svojimi vlasmi, očami a spôsobom ako dvýhal obočie. Jeho tvár bola skutočne umelecké dielo. Naučila som sa ho spoznávať podľa jeho typickej vône. Pižmo, pačuli a koža.

Vďaka Renovi som sa stala aj obľúbenejšou na škole. Vzťah s ním, mi ukázal, že sympatie sa prenášajú z jednej osoby na druhú. Dobrí priatelia vám otvoria dvere k mnohým miestam, ktoré by inak ostali pre vás zatvorené. V podstate som sa zaradila zo dňa na deň do bežného života iba tým, že som sa pohybovala v Renovej blízkosti.

Študenti nás oboch zdravili, ale rozdiel v ich správaní som vnímala i vtedy, keď som bola práve osamote. Spolužiaci sa ku mne správali srdečnejšie a nikdy sa nezabudli pristaviť na malý rozhovor. Niekedy sa stačilo opýtať na posledný test či domácu úlohu.

V stredu, pár dní pred spomínanou sobotou sme sedeli na obede. Bola to téma číslo jeden, hlavne pri našom stole. Po mojej pravici sedel Ren, oproti nemu bol Nate, ktorý prepaľoval sendvič vo svojej ruke pohľadom. Hneď vedľa neho sedela Tayla a vedľa nej Dax, ktorý sa tvárili ako najzamilovanejší pár na škole. Dax akého som poznala sa vôbec nepodobal na toho dnešného. Žeby výčitky svedomia? S Renom sme nadhadzovali rôzne témy, aby sme zabili ticho. Práve keď som si otvárala šalát, na konci jedálne som uvidela Bonie s Joshom vysmiatych ako mierili k nášmu stolu. No než stihli prejsť pár metrov, zrazu sa pri nás zastavili dve dievčatá a ostro si ma premerali. Vyššia z nich Rena pozdravila mávnutím ruky. Dokonca aj Nate zdvihol pohľad a nadvihol obočie.

"Ahoj, Ren," začala sladkým hlasom.

"Ahoj, Sara," odzdravil sa vecne a nijak neprejavil záujem o rozhovor, čo si Sara zrejme nevšimla.

"Ako si dopadol na teste z matiky?" pokračovala. "Mne sa zdalo, že tentoraz to bolo naozaj ťažké. Tuším potrebujem doučovanie."

Sara sa pred Renom všemožne vykrúcala, aby vynikla jej pekná postava. Každý iný chlapec by takej postave venoval uznanlivý pohľad, ale Ren nespúšťal oči zo Sarinej tváre.

"Dúfam, že test som napísal dobre. Ak potrebuješ doučovanie, skús Marcusa Mitchella. Niekoľkých študentov doučuje." Sara sa namrzene zadívala, ako jej obrovská námaha vychádza nazmar.

"Tak to ti pekne ďakujem," s prskaním odišla rýchlo preč.

Ren sa príhodou ďalej nezaťažoval a otočil sa opäť ku mne. Samozrejme, že som si všimla ako sa správal k Sare. Bonie si sadla vedľa mňa a Josh si prisunul stoličku medzi Rena a Natea za vrch stola.

Po škole sme sa dohodli, že si pôjdeme sadnúť do jednej malej kaviarne. Pridali sa k nám aj Leah a Chris, naopak Dax odišiel za svojimi spoluhráčmi. Tayla sa netvárila dva krát šťastne, zato Nate mal viditeľne lepšiu náladu. Keď sme si všetci ôsmi posadali do boxu a mladá sympatická čašníčka nám priniesla kávu, Leah vytiahla hrubý zväzok nejakých papierov.

"Čo to máš?" Opýtal sa Josh, no odpovedal mu Chris.

"To je zoznam vysokých škôl," odvetil a pozrel na Leah. "Plánujeme si vybrať tú istú." Dal jej pusu na čelo.

"Fajn nápad. Ja som sa do toho ešte nestihla pozrieť," povedala Bonie a tiež si vytiahla tú istú knihu.

"Zato ja už školu vybratú mám," zatiahol Nate. Prekvapene som sa naňho obrátila.

"Nepozeraj tak na mňa," zasmial sa. "Ja už mám v podstate vybraté od narodenia. Rodičia chcú aby som pokračoval v ich šľapajách. Chcú mať zo mňa doktora," zaškeril sa.

"A chceš to aj ty?" Opýtala som sa.

"Nemám na výber, ale hej myslím, že ma to bude baviť," usmial sa a potiahol si kávu cez slamku.

Sedela som medzi Bonie a Renom, ktorý tiež vytiahol knihu a začal listovať. Pritiahol ju smerom ku mne.

"Môžeme listovať spolu," usmial sa. Vytiahla som si notes, aby som si vybraté mohla zapisovať.

"Fajn," usmiala som sa tiež. "Čo táto?" Ukázala som na Vanderbilt.

"Mississippská univerzita?" Povytiahol obočie. "To neznie zle. Zapíšem si ju tiež." Bonie nás počula a pridala sa k rozhovoru.

"Tam si dáva veľa deciek prihlášku. Tiež som o nej uvažovala."

"Mňa tiež celkom zaujala," pridal sa Josh a zaškeril sa na Bonie. "Budem ťa otravovať ešte aj na výške, čo povieš?" Od Bonie si zaslúžil štuchanec a vyplazený jazyk. Leah bola opretá o Chrisa, trkotali spolu a smiali sa. Takmer som pocítila trochu žiarlivosti. Boli naozaj zaľúbený. Tayla sedela v rohu sedačky a skľúčene pozerala pred seba. Nate jej položil ruku na dlaň, načo sa strhla od prekvapenia, ale neodtiahla.

"Deje sa niečo?" Opýtal sa jej.

"S Daxom máme trochu iný názor na vysokú," nenútene sa usmiala, aby to zatiahla a viac sa o tom nebavili.

"Hej, Daxa a väčšinu chalanov z družstva prijali na športové štipendium do Oregonu," poznamenal Ren.

"Aj tebe ho ponúkli?" Ozvala som sa.

"Áno, ale nezobral som ho," usmial sa a pocítila som nával uvoľnenia. Mierne som sa roztriasla a Ren si to vysvetlil ako fakt, že mi je zima. Aj proti mojim protestom, mi dal okolo pliec svoju mikinu, na ktorej bolo cítiť jeho vôňu.

6.časť

Áno, kto chce, pokojne ma zaškrťte a zakopte. :D Prepáčte, že som sem dlho nepridala nič ani oznam. Ja by som bola ako sopka a prepalovala blog očami aj blogerku, prečo nepridáva časti. Od konca prázdnin čas veľmi rýchlo ubehol. Teraz ho konečne mám a aj to vďaka tomu, že som chorá. Takže bez dalších dlhých kecov, pekné čítanie a dnes sem pribudne ešte možno jedna časť. Ak nie nová tu bude určite zajtra. Už som konečne rozbehnutá, takže takáto odstávka sa konať už nebude. ;) xx

V sobotu ráno, deň po mojom "úteku" z párty, som sa rozhodla trochu odreagovať. Na vlnách som nebola niekoľko týždňov a už mi to chýbalo. Neďaleko bola benzínka. Rozoznávala som pach benzínu a spálených toastov zmiešaných z vôňou borovíc a oceánu. V hlave mi hučali vlny narážajúce o skaly. Bonie mi ráno písala aby sme sa tu stretli. Na parkovisku hneď vedľa pláže som ju ešte nevidela. Na zadnom sedadle môjho auta som si obliekla čierny neoprén. Aby som zapla zips na chrbte, potrebovala som rovno stáť a tak som sa opäť postavila vedľa auta. Niekto si za mnou taktne odkašlal aby upútal moju pozornosť, no nemusela som tri krát hádať kto to bol. Otočila som sa a predo mnou sa vynímal o hlavu vyšší polonahý Ren. Neoprén mal tiež, no oblečený len do pása a rukávy z neho mal volne spustené popri bokoch. Pod ramenom držal dosku a okolo krku mal prevesenú osušku. Jeho postava bola.. no presne taká, akú som si predstavovala. Potiahla som si zips až ku krku a v duchu zaúpela, že som ráno nevenovala výzoru trochu viac času. Bol dokonalý ako vždy a ja radšej ani nechcem vedieť, ako museli vyzerať moje vlasy a opuchnutá tvár zo včera večera.

"Ahoj," pozdravil ma.

"Ahoj," odzdravila som ho a stiahla si vlasy do drdola. Očami som ho vyzvala aby spustil.

"Pozri, chcem sa ti ospravedlniť. Choval som sa ako idiot."

"Ale to vôbec nie. Vieš čo? Zabudnime nato a tvárme sa, že sa to nestalo," nahodila som úsmev a on sa na mňa díval najprv zmätene, potom mierne prižmúril očami a nakoniec sa usmial tiež.

"Kamaráti?" Ešte stále sa usmieval a podal mi ruku.

"Kamaráti," povedala som rozhodne a prijala ruku. Na moje prekvapenie sa rozrehotal, odstrčil mi ruku a trochu nešikovne (kôli doske, ktorú držal) ma objal.

"Dnes sú super vlny. Ideš?" Opýtal sa z otázkou v očiach a čakal, kým sa k nemu nepridám.

"Jasné." Bonie práve prechádzala cez asfaltové parkovisko rovno ku mne, už s doskou. Pozdravila sa s Renom a všetci traja sme vyrazili po malej kľukatej cestičke na pláž. Dnes sa počasie naozaj vydarilo. Svietilo slnko, aj keď nie teplé a obloha bola bez oblakov. Na vlnách sme stretli aj pár ľudí zo školy. Bol tam aj Nate s Joshom a Chrisom a Leah a Tayla boli vyvalené na pláži a rozprávali sa.

"Ide sa ešte niekto so mnou a Ami najesť?" Opýtala sa Bonie okolo obeda. Ren s Joshom zmizli za bar, ktorý patril k pláži a Chris a Leah spokojne ležali na pláži vedľa seba. Tí len pokývali hlavou, akože nie, ale Nate a Tayla sa k nám pripojili. Keď sme už prechádzali cez parkovisko, oproti ktorému bol malý bufet, pred nami išla skupinka chlapcov. Tayla sa zvrtla a hodila sa okolo krku Daxovi, ktorý ju chytil za zadok a chlapsky sa vystatoval pred kamarátmi. Zdalo sa mi, alebo Nate naozaj zaťal čeľusť pri tom, ako sa na nich díval?  

"Prepáčte, choďte bezo mňa," odvetila Tayla, ktorá k nám prišla s Daxom. Ten ju držal okolo pása a nespúšťal oči s Natea. Zízali na seba s neskrývanými bleskami v očiach. Všimla som si, ako Nate zaťal päste až mu obeleli hánky. Bonie si to zrejme všimla tiež, tak podotkla.

"Jasné. V pohode. Poďme," kývla na na mňa s Nateom a kráčala ďalej. Nate sa nehýbal, tak som mu položila ruku na rameno a chytila ho za zápästie. Pokúšať sa ťahať nasilu 90 kg svalovej hmoty pričom ja som mala o 40 kg menej, mi aj tak nemohlo k ničomu pomôcť, no našťastie sa nebránil, chvíľku ešte stál a nakoniec sa vykrútil s môjho zovretia a potiahol ma sám preč. Dobehli sme Bonie a usadili sa za stolom.

"Nate?" Opýtala som sa ho, no uprene zízal do jedálneho lístka. S Bonie sme sa pozreli na seba a vymenili si zamračené pohlady. Napokon vzdychol a zase to bol ten pohoďák, ktorý sa mi ponúkol ako odvoz. Teda aspoň na pár sekúnd.

"Nenávidím ho," zamrmlal cez zaťaté zuby. Nemusela som dva krát hádať o kom hovorí.

"Stalo sa niečo?" Opýtala sa prakticky Bonie.

"Minulý týždeň som ho videl s jednou prváčkou."

"A?" Bonie sa tvárila pokojne a trochu nezaujato.

"Aké "A?"," rozhodil rukami. "Jazyky si strkali až do krku. Keď som naňho nahučal, že čo si o sebe myslí, tak len mávol rukou a odišiel."

"Tayla o tom zrejme nevie," hádala som.

"Keby hej, poslala by ho do riti," povedal Nate a zaklial.

"To nemôžeš vedieť," zdvihla obočie Bonie. "Možno by mu to odpustila. Tayla je na ňom dosť namotaná."

"Nie je až taká sprostá, aby si nechala skákať po hlave. Veď uvidíme..," pohrozil.

"Nate nehovor jej to," položila mu dlaň na jeho ruku.

"Prečo by som nemal?" ozval sa o čosi menej podráždene.

"Pretože by ti neverila," ozvala som sa. "Ak na ňom tak vysí, povie ti, že im len závidíš ich krásny vzťah a podobné keci. Ver mi, keď sú baby do niekoho buchnuté, oči im otvorí len máločo."

"Tak tak," usmiala sa Bonie a zahľadela sa von oknom. Nechápavo som na ňu pozrela, ale neriešila som to.

"Nebude trvať dlho a zistí, ako sa veci majú," žmurkla som na Natea a ten si len strčil hlavu do dlaní.

"Páči sa ti?" Opýtala som sa ho a on trochu stuhol. Pozrel na mňa a mierne prikývol hlavou.

"Mám nápad, ak sa do pálenia vatry nič nezmení, povedz jej to. Ak budem na tvojej strane aj ja a Ami, myslím, že si dá dokopy dva a dva a uverí ti," odvetila Bonie.

"Aké pálenie vatry?" Zamračila som sa.

"V sobotu večer bude na pláži pálenie vatry. Budú tam len maturanti," ozval sa Nate prezerajúc jedálny lístok, tentokrát s vážnym záujmom niečo si objednať.

"Večer sa pôjde na surfy. Bude to fajn, dúfam, že pôjdeš?" Opýtala sa Bonie. Prikývla som. Ďalej sme už Taylu nerozoberali a Bonie s Nateom sa zápalisto rozprávali o sobote. Mňa to ani tak nezaujímalo, no rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo s Renom. Kamarátstvo s ním, je to najlepšie. Pobláznenie vyprchá. Uisťovala som sa.