Adminka

Takže je tu koniec prvej poviedky - 49. časť Epilóg - bola posledná časť. Dúfam, že sa vám moja prvá poviedka páčila a dúfam, že druhú budem písať ešte lepšie a bude sa vám páčiť ešte viac. O týždeň by tu mala byť prvá časť z druhej poviedky, možno aj trochu neskôr. S pozdravom Borie  Xx

49.časť Epilóg

O 1 a pol roka neskôr.

Vo chvíli ked som dočítala obsah obálky, ktorá mi došla, v klučke zaštrngotali klúče.

"Ahoj zlato," pozdravila som ho, no neodtŕhala oči od papiera.

"Ahoj miláčik, čo to tam máš?" Opýtal sa ma, zobral si z chladničky džús a objal ma zozadu okolo pása.

"Tomu neuveríš," usmievala som sa, "ponúkli mi prácu v Londýnskom baletnom divadle."

"Čože? To je skvelé!" Dal mi pusu na čelo, "čo presne tam budeš robiť? A vlastne kedy si išla na pohovor o pracovné miesto?" Povedal zmetene.

"Ja.. nemôžem tomu stále uveriť. Včera mi volal riaditeľ divadla a povedal mi, že mi príde obálka. Pochopíš tomu, že tam hrali aj hrajú najväčšie osobnosti baletu? Sen každej baletky je tancovať v nejakej hre v tom divadle. A pokial ide o to, čo by som tam robila, tak by som robila výberové konkurzy do hier a choreografie do nich. Videli moje maturitné skúšky a aj vystúpenia a povedali, že ma sledovali už nejaký čas."

"Práve si zmaturovala, ale aj tak myslíš, že budeš mať čas ešte na učenie detí?" Opýtal sa, no stále si pozeral papier v mojej ruke. Pred rokom som zobrala dobrovolnú prácu po škole a začala som učiť malé deti balet.

"Určite. Tri krát do týždňa si nájdem čas," odvetila som. Po tom, čo mi doktori povedali, že profesionálne tancovať už nebudem môcť, mi práca z tými deťmi veľmi pomohla. Tancovať nadalej aj môžem, no nemôžem si dlho a veľmi zaťažovať koleno.

"Super, tie malé kobylky mi už prirástli k srdcu," zasmial sa a ja tiež.

"Čo? Bol si somnou na hodine tri krát," podotkla som.

"To je pravda, ale tie zabijácke pohlady, ktoré mi vždy venovali, ked som vás vyrušil bol k nenahradeniu," uchechtol si a ja som mu jemne klepla po hlave.

"Inak volala som z otcom. Strávime leto tak ako aj minulé?" Otočila som sa na barovej stoličke tvárou k nemu a chytila ho okolo krku.

"Áno s tým som aj počítal. Vlastne dnes som sa dohodol s rodičmi, že prídeme na celý august do Škótska. Júl môžeme stráviť na Slovensku?"

"Áno, myslím, že to bude vyhovovať všetkým," odrazu som pokrčila nosom.

"Čo je?" Opýtal sa.

"Smrdíš milý muži! Chod do sprchy."

"Jasné, že smrdím, ved som bol cvičiť," dvihol si tričko a ovoňal si ho, "to je čistá mužská aróma."

Prehrabla som mu rukou vlasy a podotkla "radčej sa chod umyť než...," nestihla som dokončiť a už mi vlepil sladkú pusu na pery, "á," odtiahla som sa, "zmizni do kúpeľne," kričala som so smiechom.

"Čo si to povedala?" Zdvihol obočie.

"Zmizni do kúpeľne," prižmúrila som oči pripravená na všetky možné reakcie. Chytil ma na bokoch a začal ma štekliť až som sa zvýjala. Bol odomňa vyšší a omnho silnejší, takže moje pokusy o útek boli marné. Po chvíli kvílenia a prosenia ma schytil do náručia a niesol cez obývačku do kúpeľne.

"Zbláznil si sa!? Pusti ma, ja sa nechcem zamokriť," no nepočúval ma a dalej sa úškŕňal, "ved som oblečená!" povedala som mierne histerickým tónom na čo sa on zasmial.

"Ved ja ťa pekne vyzlečiem," lišiacky sa mu zdvihly kútiky úst.

"Thomas!" Vzdychla som a vzdala to. Niesol ma akoby som bola pierko. Ked sme prekročili prah dverí na kúpeľni, náruživo a hladne ma pobozkal. Zakvačila som sa mu o krk a dostala som sa do polohy zakliesneného malého dieťaťa. Nohy som mala omotané okolo jeho pása a on ma už nedržal pod stehnom a chrbátom, ale pod zadkom. Na okamih sa odtiahol a ja som spýtavo naňho pozrela.

"Čo je?" Opýtala som sa.

"Vieš, že si to najlepšie čo ma v živote stretlo?" Odvetil otázkou a usmial sa na mňa úsmevom z ktorého by každá padala na kolená, no ten úsmev bol už len môj.

"Viem, povedal si mi to už asi stí raz," zasmiala som sa.

"A poviem ti to aj dalších sto krát," široko sa usmial až mu nabehli na kútikoch úst jamky. Zatvorila som oči a nechala sa unášať jeho dotykmi a perami. Cítila som ako sa usmieva pomedzi bozky, ked otváral kohútik v sprche. Vedela som, že toto je jediné čo chcem. Čo potrebujem.  

48.časť

Ráno som sa zobudila na hlasné klopanie dverí. Ked som otvorila jedno oko, na budíku bolo 6 hodín ráno. Kto môže v túto nekresťanskú hodinu byť hore? Pomyslela som si. Dvere sa z vŕzganím pootvorili.

"Spíš?" Spýtala sa Anna.

"No čo myslíš?" Zahundrala som do vankúša.

"Horí alebo niečo?" Dvihla som hlavu a z prižmúrenými očami sa na ňu zahladela.

"Och nie, prišla som ti povedať novinku," zavrela dvere a skočila na postel, "ideme do mesta. Nie do tejto dediny, ale do nejakého mesta kde je supermarket a nie trhy," zasmiala sa.

"No a?" Stále som nechápala pointu.

"No ideme všetci. Vlastne urobila som ti službu. Starká s dedkom chceli ísť a naši sa ponúkli, že idú tiež. Nakoniec som povedala, že idem aj ja a Bels a potom som zariadila nech ide aj tvoj otec, ktorý zo začiatku protestoval," zasmiala sa, "takže máte s Tomym volný barák. Len ho nezbúrajte." Usmiala sa a vyšla z iby.

Nech som robila čokolvek alebo myslela na čokolvek, zaspať som už nevedela. Vdaka ti Any! Bolo 7 hodín.

Vymotala som sa z periny a vošla do kúpeľne. Dala som si teplú sprchu. Do izby som vošla len v uteráku. Zo skrine som si obliekla biely pletený sveter, čierne krátke teplákové šortky a huňaté papučky. Vlasy som si zapla do copu a vyšla z izby. Všade bol klud. Jemne som pootvorila dvere na Tomyho izbe. Spal na bruchu a predpokladala som, že mal oblečené len boxerky alebo pyžamové gate, kedže hore nič nemal. Prvý krát som ho videla vyzlečeného a vyzeral presne tak, ako som si ho predstavovala. Každé dievča by chcelo byť práve teraz na mojom mieste. Povzdychla som si a zišla som dole do kuchyne. Urobila som si omeletu, ku ktorej som si dala zeleninu, pečivo a vypila bylinkový čaj. Bolo 8:10 ked som prechádzala k mojej izbe. Mala som v pláne sa ísť prezliecť a ísť si trochu zajazdiť. No ked som počula jemné chrapkanie z vedlajšej izby, neodolala som. Potichu som vošla do izby a rozmíšlala, ako ho zobudiť. Tentokrát ležal na chrbte, rozvalený na celej dvojlôžkovej postely. Podišla som k postely a lahla si na brucho vedla neho. Neviem koľko minút som naňho hladela, no asi dosť nato aby sa zobudil.

"Prečo sa na mňa pozeráš?" Opýtal sa znenazdania a pritom sa usmieval.

"Pretože sa mi to páči," odvetila som koketne. Odrazu bol na mne a začal ma štekliť. Pritláčal ma telom k postely a ja som sa zvíjala od smiechu.

"Áá-á. Nie prosím! Neštikli ma, prosím!"   

"Čo zato?" Nadvihol obočie, no stále ma držal. Usmiala som sa a dala mu božtek. Mám pocit, že toho sa nikdy nenabažím. Pusu prehĺbil na bozk. Pobozkal ma jemne, no zároveň dráždivo. Na chvílu sa odtiahol a zahladel na moju tvár.

"Čo je?" Opýtala som sa.

"Nič. Milujem ťa," usmial sa a opäť si ma k sebe pritiahol.

47.časť

Potichu som otvorila dvere od stajne. Bol už podvečer a vonku bola takmer tma. V stajni svietli lampy a kone spokojne odfukovali. Aj napriek zimnej srsti, mali na sebe prehodené deky aby im bolo príjemne teplo. Mala som namierené k jednému konkrétnemu boxu. Tí väčší zvedavci vystrkovali z boxov hlavy. Tomy ma ticho nasledoval a obzeral si kone. Takmer som zvrieskla, ked mi popod nohy prebehlo malé chlpaté klbko.

"Bože! Tak som sa lakla," díval sa na mňa pár čokoládových očí, "takmer si mi prihodil mŕtvicu," zohla som sa a poškrabkala som ho za ušami. Bolo to malé šteňa. Tomy sa len na mne zasmial.

"Je..," hladal správne slovo, "huňatý," zasmial sa. Naozaj, Berny, ako mal napísané na štítku na obojku, mal dlhú a huňatú čiernu srsť a velké uši. Tomy sa mu asi zapáčil viac, kedže začal naňho skákať a olizovať ho.

"Takže takto," zasmiala som sa.

Zdvihla som sa a kráčala dalej. Ked som podišla bližšie k boxu, ležal a vyzeral presne tak, ako ked som naposledy odchádzala. Hrivu, chvost a deku mal od pilín v spokojne prežúval seno. Ked som otvárala dvere, pri tom nebadanom zvuku otvoril oči a zahľadel sa na mňa. Podišla som k nemu a kvokla si.

"No čo kamarát, chýbala som ti?" Usmiala som sa naňho a pohladila som ho. Spokojne privrel oči, zatial čo som ho škrabkala a rozprávala sa s ním. Ked prišiel Tomy a pri jeho nohách bol malý Berny, usmiala som sa ešte širšie. Oprel sa stojisko a hladel na nás.

"Zdá sa, že máš nového kamaráta," podotkla som a pozrela na psa.

"Asi hej," zasmial sa, "je naozaj krásny," odvetil na Carbina.

"Cudzích ludí nemá v láske. Vlastne nikoho okrem mňa a starkého ale pod to aspoň skúsiť, možno si ťa oblúbi," žmurkla som naňho. Carbin naňho hladel neutrálne a uši mal uvolnené, ked ho chcel ale poškrabkať po nose, zaškrípal zubami, uši sklopil dozadu a zahnal sa po jeho ruke. Malý Berny zaštekal tenkým hláskom a ja som sa zasmiala.

"Carbin, bud slušný," so smiechom som ho pokarhala, no dalej mal uši natiahnuté dozadu. To bol znak, že sa koni niečo nepáčilo.

"Čo už so všetkými kamarát asi nebudem," zasmial sa aj Tomy.

"Prídem ťa pozrieť zajtra," dala som Carbinovi pusu na čelo a zavrela dvere na jeho boxe.

Tomymu som ukázala všetky kone a dva tu pribudly odkedy som odišla. Najviac sa mu páčil tmavý hnedák, Anglický plnokrvník Nebris, ktorý bol jeden z nových koní.

"Je krásny. Pripomína mi môjho kôňa, ktorého som mal, ked som bol malý," usmial sa a hladil ho po nose.

"Ako sa volal?" Opýtala som sa.

"Nebudeš sa smiať ked ti to poviem?"

"No nič ti neslubujem."

"Green Monkey. Po jednom dostihovom koni, ktorého som náhodou videl v telke a okrem toho mal som desať rokov," zadržiaval smiech.

"Green Monkey? To myslíš vážne?" Zasmiala som sa.

"Nič originálnejšie ma nenapadlo," previnilo zdvihol ruky no zasmial sa tiež.

V tej chvíli vošla do stajne Bella.

"Hej vy dvaja, je už prestreté na večeru. Máte sa dostaviť do jedálne," zasalutovala a odišla.

"Okej podme," odvetil Tomy a chytil ma za ruku. Ešte naposledy sa zohol, poškrabkal Bernyho a vyšli sme do studeného vzdychu.

46.časť

Ked sme prišly, Tomy si zvedavo obzeral okolie. Boli sme na severe Toskánska a v okolí boli zasnežené kopce a hory. Zima tu bola neuveriteľne krásna.

"Pripravený na masaker?" Uškrnula som sa.

"Myslím, že hej," zasmial sa.

Vystúpili sme z auta a dvere sa na dome otvorili s takou rýchlosťou, až som mala pocit, že vyletia z pántov.

"Anna!" Zvolala som. Hned za ňou sa objavila Bella a z úsmevom kráčali k nám. No, Anna skôr bežala.  

"Nedýcham. Pomoc!" Odvetila som, ked ma Any zovrela v objatí.

"Ach," vydýchla som si, ked ma konečne pustili, "takže Any, Bel. Toto je Thomas," usmiala som sa na Tomyho. Prekvapilo ma, ked sa s nimi začal rozprávať po Taliansky. Ked sme kráčali do domu, Anna začala Tomyho hned zasipávať otázkami. Bella bola o niečo zdvorilejšia a sem tam niečo podotkla. Ked sme vošli do domu, starká sa na mňa hned vrhla a to isté urobila aj u Toma. Za ňou prišiel dedko a urobil to isté.

"Bels, kde máte rodičov?" Opýtala som sa.

"Oni sú,.." nemusela ani dokončiť a už schádzali dolu schodmi.

"Radi ťa spoznávame Thomas. Máš dobrú Taliančinu," podotkol strýko ked sa zvítali.

"Áno, tiež som si všimla. Som milo prekvapená," usmiala sa starká.

"Dakujem," usmial sa Thomas a videla som, že z neho prvotné rozpaky opadli.

"Je tu niekde moja dcéra?" "Zaftipkoval" otec ked prichádzal z kuchyne. Bola som taká rada, že ho po dlhej dobe počujem naživo a nie len cez internet.

"Tati!" Hodila som sa mu okolo krku.

"Moje dievčatko," zasmiala som sa na tom oslovení. Vzápetí si ma celú prezeral a zrakom zastavil pri mojom kolene kde som mala kolenačku.  

"Je to omnoho lepšie," podotkla som. S otcom sme sa samozrejme rozprávali po Slovensky a ostatní nás so záujmom sledovali, najmä Tomy. Ostatní už boli ale asoň zvyknutý.

"Tati toto je Thomas," podišla som k Tomymu a chytila ho okolo pása.

"Rád ťa spoznávam," povedal otec a vystrel k nemu ruku.

"Ja vás takisto pane," usmialy sa na seba a potriasli si rukami.

"Dobre, idem Tomymu ukázať hosťovskú izbu," povedala som.

"Výborne, Anna a Bella vy mi idete pomôcť do kuchyne," odvetila babka.

"Čo? Ja som chcela ísť s..," zaprotestovala Anna a teta významne nadvihla obočie akože "Ani neskús protestovať a poslúchni"

"Len pekne pod. Alebo nechceš čokoládový koláč?" Vydierala starká načo sa hned prebrala a utekala do kuchyne. Bella si len znudene vzdychla, pokrútila hlavou a nasledovala sestru.

Zasmiala som sa a s Tomym sme si zobrali tašky.

"Izby sú hore," usmiala som sa.

"Dobre, ved ma," odvetil a zobral mi z ruky môj velký kufor.

"Takže tu spávajú Anna a Bella," ukázala som na dvojité dvere do ich spoločnej izby, "tu otec," ukázala som na dvere oproti, "tu teta a strýko," ukázala som na dalšie, "a na konci chodby som ja," prešli sme dlhú chodbu.

"No a tvoja izba je hned oproti mojej," otvorila som dvere do jeho izby.

"Som nadmieru spokojný," zaškeril sa.

"Z čoho?" Lyšiacky som nadvihla obočie.

"Ale nič," položil tašky na zem a podišiel ku mne. Pritisol si ma k sebe a pobozkal ma. Spokojne som vydýchla a oprela sa oňho. Absolútne nič mi v tomto momente nechýbalo.

"Myslím, že to išlo celkom dobre nemyslíš?" Opýtala som sa ho.

"Jasné, všetci si ma tu zamilujú," zasmial sa a dal mi pusu na čelo.

"Uhm, tým som si istá. A prečo si mi nepovedal, že vieš tak dobre po Taliansky?" Nadvihla som obočie.

"Nepýtala si sa," usmial sa.

"Inak. Pod, chcem ti predstaviť ešte jedného dôležitého člena rodiny," chytila som ho za ruku a viedla von z dverí.

45.časť

V prvom rade ma trošku mrzelo, že ste nenapísali komentáre. Tak pekne ste sa rozpísali a dúfala som, že konečne to tu trošku ožije. Dominike chcem podakovať (Done), ty nikdy nesklameš a vždy dáš nejaký postreh :) Takže len tolko som chcela. Príjemné čítanie.

Prešli dva týždne za ktoré sa stalo vela vecí. Ked Harry prišiel z Nového Zélandu, povedala som mu ako som sa rozhodla. Akceptoval moje rozhodnutie a videl, že niečo zachraňovať z nášho vzťahu sa už nedá. S Danielle a aj s Eleanor sa stretávam aj napriek tomu, že s Harrym už nechodím. Niekedy sa k nám prídá Liam, Louis alebo aj Niall. Dokonca so Zaynom sme kamaráti zostali. Skvele som si s ním rozumela od večera, kedy som začala chodiť s Harrym aj ked bol vtedy mierne pripitý. Sem tam sme išli na kávu a len tak sa rozprávali, a predstavil mi aj Perrie. Za ten mesiac mi prirástly k srdcu.  

Boli tri dni pred Štedrým večerom. Sedela som v letiskovej hale a prezerala si Vianočné prianíčka v smskách. Carly išla s rodičmi na sviatky na vidiek za rodinou a Niki zase sviatky trávila s jej rodinou doma v Californií. Ked som si preklikávala správy, ohlásily náš let.  

"Tu máš vodu zlato," prišiel Tomy s dvomi flaškami minerálky.

"Dakujem," usmiala som sa a postavila. Zobrali sme si kufre a tašky a išli k terminálu.

                                                                     ...

Počas letu som Tomyho držala po celý čas za ruku. Bol taký unavený, že zaspal. Spal ako malé dieťa. Pri tom pohlade som sa naňho mohla pozerať celé hodiny. Rozmíšlala som, ako sa môj život otočil o stoosemdesiat stupňov. Ešte pred pol rokom som chodila na obyčajnú strednú školu, mala obyčajných kamarátov a zabehnutý život. Ani náhodou sa mi nezdalo, že budem bývať v Londýne a budem mať po boku takého úžasného človeka. Že spoznám toľko nových ľudí a budem mať toľko skúseností.

Ked sme pristáli v Taliansku, bol to úžasný pocit. Akoby som dýchala iný vzduch. Ked som sa prvý krát pýtala Tomyho, či by chcel ísť somnou za rodinou na sviatky, bol si trochu neistý. Predsa len sme chodili spolu len niekoľko dní, ale nakoniec súhlasil.

"Ty sa bojíš?" Opýtala som sa so smiechom, ked nakladal tašky do kufra požičaného auta a tváril sa akoby išiel na maturitu.

"Nesmej sa," zamračil sa na mňa a ja som sa rozosmiala ešte viac.

"Vlastne ako tak premýšlam, mal by si sa báť. Moje sesternice..," pokrútila som hlavou, "tak na tie by si si mal dávať rozhodne pozor." Ironicky sa usmial.

"Vieš, že som nervózny len z toho, že prvý krát spoznám celú rodinu svojej priateľky a mám trochu stres."

"Trochu?" Nadvihla som obočie.

"Trochu." Usmial sa a ked zatvoril kufor, chytil ma okolo pása a dal mi sladkú pusu.

"Pomohlo?" Usmiala som sa tiež.

"Ani nie, ale ked mi dáš ešte jednu, možno.." odvetil a hned nato sme sa zasmiali.

Adminka

Takže, mám tu viacej dotazov/oznamov. 1. je: Dnes časť už nebude. Za posledné dva dni som pridala 5.častí čo je dosť a mamina nebola dva krát nadšená, že som celé dni za notebookom. Tak trochu ma vyhnala von. Zajtra časť ale naisto pridám. :)              
                                                             2. je: Chcela by som sa vás opýtať na váš názor ohladom poviedky. Chceli by ste ešte aby sa tam udiala jedna vec ktorá bude mať ešte asi tých 5-6 častí (- možno o jednu alebo dve viac), alebo by ste chceli aby to skončilo už do nejakých 3 dlhších častí bez nejakej udalosti? Btw tá vec, ktorá by sa udiala by už nebola ohladom Thomasa a Harryho ale súviselo by to s Talianskom a Carbinom (dúfam že ste naňho nezabudli :).
                                                              3. je: Chcela by som pre zaujímavosť vedieť kolkí z vás by chceli v nasledujúcej poviedke niekoho z One Direction? (Napíšte aj konkrétne meno) Som zvedavá z toho dôvodu, či túto poviedku čítajú aj ludia, ktorý niesú ich fanúšikovia a nečítajú to len z toho dôvodu lebo tam je samotný Harry ale či to čítate pretože vás to baví a prečítali by ste si poviedku aj bez nich?

Takže? Prosím napíšte komentár, každý kto tieto moje fantasmagórie číta ;) Vopred dakujem.

44.časť

Prešli tri dni. Harry zostane na Novom Zélande ešte týždeň, ako mi povedal, ked sme spolu volali. Ked som išla v piatok k doktorovi, dali mi dole dlahu. Miesto nej mi dali len fixnú kolenačku, ktorú budem musieť neustále nosiť. Dnes som sa mala stretnúť s Danielle. Stála som pred skriňou a rozmíšlala, čo si oblečiem. Zobrala som bledo modré slim ryfle, bielu blúzku, čierny kašmírový šál a čierny dlhý kabát. Na ryfle som si dala čiernu kolenačku a obula som si ešte čierne šnurovacie čižmy.  

Vyšla som z internátu a mala som ešte dosť času. Rozhodla som sa ísť peši do kaviarne, kde sme sa mali stretnúť. Aj ked pri chôdzi ešte krívam, prospieva to kolenu. Po pol hodine ked som prišla, ma už Dan čakala za stolom.

"Ahoj, vyzeráš úžastne," odvetila a obajala ma.

"Ahoj. No to skôr ty," usmiala som sa a prisadla si.

"Tak povec mi čo máš nové,.." opýtala som sa. Objednali sme si kávu a rozprávali sme sa asi hodinu.  

"Si z Liamom omnoho dlhšie ako ja z Harrym. Teba tie dievčatá neosočujú a vela z nich ťa doslova miluje," povedala som po pravde.

"To čo hovoríš je z časti pravda, ale ja Liama milujem a predstavujem si s ním budúcnosť. To je malá obeta za to, že randím so známym človekom. Som si istá, že ak Harryho miluješ, tak to budeš rešpektovať a budeš s tým zmierená," usmiala sa.

"Aj ja Harryho mil..," tu som sa zastavila. Danielle na mňa hladela a čakala čo poviem. Uvedomila som si jednu zásadnú vec vdaka ktorej sa mi v hlave ujasnilo. Priznať si to bola pre mňa tá najväčšia úlava akú som mohla urobiť. Usmiala som sa, rozlúčila sa s Danielle, ktorá ešte stále na mňa pozerala a vyšla som na ulicu. Zastavila som taxík a šoférovi nadiktovala adresu.  

Ked som prišla na miesto taxikárovi som podala bankovku a šla tak rýchlo ako mi dovolovala noha. "Slečna, rád vás opäť vidím," usmial sa na mňa (tuším) Charlie.

"Zdravím," usmiala som sa a išla smerom k výťahom.

"Prepáčte ale musím vás ohlásiť osobe ku ktorej idete," zastavila ma recepčná. Než som stihla niečo povedať, na moje šťastie práve vychádzal z výťahu. Pozerala som na tú krásu. Kráčal tak ladne, tak bez námahy až som strácala dych. Oblečené mal len krátke šedé tričko na ktorom mal rozpnuté gombíky pri krku, béžové gate o číslo väčšie a posadené nižšie než sa nosí a čierne vysoké botasky. Na hlave mal čiernu šiltovku s rovným šiltom a niečo ťukal do telefónu. Nechápala som, prečo mi trvalo tak dlho než som pochopila takú samozrejmú vec. Zasmiala som sa sama na sebe a išla som mu naproti. Keby som mohla, najradčej by som sa na ním rozbehla. Ked si ma všimol, zastal a oči sa mu rozšírili od prekvapenia. Usmiala som sa naňho tým najkrajším úsmevom aký som mohla vyčariť a videla som, ako nechápavo sa usmial aj on. Upieral na mňa tie krásne čierne oči. Bol taký krásny a zároveň zlatý ako malé dieťa.  

"Čo tu robíš?" Nebadane sa opýtal ked som bola tri metre od neho.

"Prišla som ti niečo povedať," zasmiala som sa.

"A čo?" Nadvihol obočie.

Bez slova som k nemu prišla, postavila sa na špičky a pritiahla si ho k sebe. Cítila som prekvapenie no hned nato ma objal okolo pása a zdvihol do vzduchu. Cítila som ako sa usmieva, no neodtiahol sa odomňa. Cítila som len jeho pery. Tie plné, pre mňa najdôležitejšie pery ktoré som potrebovala. Nebozkával ma jemne tak ako po prvý krát, ale nástojčivo a náruživo tak, ako by sme sa mali lúčiť. Ani v najmenšom som ho nemala v pláne opustiť. Teraz už nie. Ked ma opäť položil na rovnú zem, ešte stále bol ku mne pritisnutý. Zapálil vo mne desiatky malých plameňov, ktoré mi horeli na každom mieste môjho tela. Z hlavy mi vyprchali všetky myšlienky. Mozog tento krát nereagoval, iba moje srdce plesalo pri jeho dotyku. Toto neboli motýle, toto bol raj, zakázané ovocie ktoré ochutnáte po prvý krát, bolo to nebo a on bol môj anjel.  

"Milujem ťa." Bolo to také prirodzené. Také samozrejmé vysloviť to nahlas. A patrilo to len jemu.

Adminka

V prvom rade vám chcem neskutočne podakovať za vyše 3000 kliknutí!

Po druhé, ako bonus za to, sem pridám ešte dve časti. Jedna tu bude do hodinky a druhá nejako poobede alebo podvečer.
Poviedka bude do 10 častí dopísaná (presne kolko ich bude ešte neviem). Nechcem to predlžovať, ale niektoré veci neurýchlym. Ked dopíšem túto, začnem písať druhú no medzi tým si dám pár dní (nanajvyš týždeň) pauzu na premyslenie deja.  

 - Príjemné čítanie  Xx

43.časť

Jediné slovo. Vau!

"Toto je tvoj byt?" Opýtala som sa, no Tomy sa len usmieval. Vošli sme do chodby, ktorá viedla do velkej haly. Na pravej strane bol barový pult a za ním priestranná kuchyňa zariadená do čierna. Oproti, celá jedna stena bola len zo skla. Podišla som k oknám a ten výhlad mi vyrazil dych. V pozadí sa črtala rieka Temža a okolo boli historické budovy v centre. Ked som sa pozrela smerom dole, mierne sa mi roztriasli nohy z tej výšky, ale tomu výhladu to čaro neubralo. Sneh, ktorý ešte vždy padal tomu dodával taktiež svoje. V rohu na lavej strane viedli točité schody smerom hore.

"Kolko izbový je tento byt?" Vyzvedala som.

"Dvoj. Tie schody vedú len do jednej miestnosti a to do spálne," odpovedal, ked si všimol na čo hladím. Pri schodoch boli tmavohnedé dvere. Boli otvorené a všimla som si, že to je kúpeľňa.

"Páni, ten byt ťa musel stáť celý majland," odvetila som.

"No, tento byt som dostal od rodičov," usmial sa, "dáš si niečo?"

"Čaj, dakujem," usmiala som sa tiež. Odišiel do kuchyne a ja som si zatial vyzliekla kabát.

"Urob si pohodlie," zakričal z kuchyne. Všimla som si jedny dvere, ktoré vychádzali s kuchyne smerom von. Boli presklené a dvojité. Ked som sa lepšie zadívala viedli na dosť velkú terasu. Nevedela som pochopiť ako dievča ako Susan mohla chlapca ako Toma odkopnúť kôli inému. Zarazila som sa. Nechápala som ako môžem nad niečím takým rozmíšlať. Posadila som sa na gauč, ked Tomy práve vychádzal z kuchyne. Položil predomňa šálku čaju a tú svoju si dal oproti mne. Zobral malý ovládač a zapal oheň v krbe. Sedačky boli z čiernej kože, taktiež aj kreslo oproti. Malý stolík a ostatný nábytok z dreva bol tmavohnedej farby. Všade vyseli krásne čierno-biele fotoobrazy. Steny boli bledo-hnedej farby a stena kde boli dvere do kúpeľne bola obložená z hladkého šedého kameňa. Síce to bol moderný byt, no bolo tu cítiť domov. Boli tu malé drobnosti, ktoré tu mal Tomy ako napríklad, otvorený fotoalbum alebo fotky s rodinou. Drobnosti, ktoré celej tej dokonalosti dodávali pocit domova.

Ked som skončila s prehliadkou bytu, pozrela som sa na Tomyho. Sedel oproti mne a hladel na mňa. Jeho pohlad ma vyvádzal z mieri. Radčej som sa zahladela na šálku. Odkašlal si a sadol si na malý kožený taburet vedla mňa.

"Chcel by som ti niečo povedať," odvetil. Stále som hľadela na šálku a hypnotizovala ju pohladom.

"Možeš sa na mňa pozrieť?" opýtal sa. Jemne ma potiahol za bradu a natočil mi tvár tak, aby som sa mu pozerala do očí.

"Áno? Čo mi chceš povedať?" Opýtala som sa.

"Chcem sa ti ospravedlniť," spýtavo som dvihla obočie, no pokračoval, "vyčítam si každý deň to, že som ťa vtedy nechal ísť a ani som sa ti neozval. Ked som ťa vtedy pobozkal, myslel som si, že to necítiš tak isto ako ja. Ked si sa odomňa odvrátila, nechal som to tak. Až ked som ťa uvidel vtedy na jeseň, som si niečo uvedomil," odmlčal sa.

"A čo?" Opýtala som sa. Neodpovedal, len ma chytil končekami prstov za bradu a približoval sa ku mne. Na ústach som cítila jeho dych a veľmi som ho chcela pobozkať. Tak veľmi! Ale nebolo to správne. Vlastne ked som sa pozerala do tých očí, nevedela som čo je správne a čo nie. Bola som taká zmetená. V poslednej chvíli som sa odtiahla. Pozrel sa na mňa a v očiach som mu videla túžbu aj sklamanie.

"Ja.., ja mala by som ísť," vysúkala som zo seba a postavila som sa. Obliekla som si kabát, zobrala barle a tak rýchlo ako sa to dalo, som krivkala k dverám.

"Počkaj, prepáč!" Zavolal za mnou. Polahky ma dobehol.

"Prosím ťa nechaj ma na pokoji. Chcem byť sama!"

"Dovol mi aspoň aby som ťa odviezol," no nepočúvala som ho a vyšla som von z dverí. Zavolala som si výťah a nastúpila. Ked som vyšla do tej zimy, neuvedomila som si aké je zlé to počasie. Velké vločky husto padali. Hned som sa striasla. Zrazu mi niekto vytrhol barle spod ramien. Než som sa mohla zvaliť do snehu, prudko ma schytili čiesi ruky do náručia.

"Do čerta čo to robíš!?" Kričala som na Thomasa. Pohlad mal neutrálny a niesol ma smerom do vnútra.

"Idem ťa odviesť, nemožeš chodiť sama v tomto počasí," povedal. Všimla som si, že za ním stojí muž v čiernom kabáte, elegantne oblečený.

"To je kto? A prečo drží moje barle?" neodpovedal, "čo, to je tvoj sluha?" odvetila som rozhorčeným hlasom. Nervy som mala na prasknutie.

"Zdravím slečna," odvetil a tváril sa pobavene. Zrejme mu to pripadalo ako milenecká hádka.

"To je náš vrátnik, a už sa nemykaj," dodal rozkazovačným tónom. Odniesol ma k jeho autu a posadil na sedadlo. Zobral si barle od vrátnika a dal ich na zadné sedadlá.

"Vdaka Charlie," odvetil mu.

"Nie je začo pane."

Cesta domov prebiehala v tichosti. Ked zastavil pred internátom, vystúpila som a bez jeho pomoci som odskackala k zadným dverám a vytiahla si moje barle. Tašku som si prehodila cez plece a ked som sa narovnala díval sa na mňa.

"Prepáč mi to, nemohli by sme sa porozprávať?" Opýtal sa.

"Ja," začala som, "..musím ísť." Otočila som sa a krivkala som do internátu.

42.časť

Takže na dnes posledná! Zajtra pridám opäť. Dúfam, že sa bude páčiť. Xx

Ked som vychádzala spolu z taškou na ulicu s kliniky, len tak tak som nespadla. Pod rukami som mala barle a velká koženná taška ma prevažovala na jednu stranu. Chcela som si odchytiť taxík, no vo chvíli kedy by som asi veľmi nepekne niekomu narazila do auta, ma podopreli čiesi ruky.

"Op, pozor," zasmial sa Tomy a postavil ma rovno. Tašku si zobral z môjho ramena.

"Čo tu robíš preboha?"

"Idem ťa odviesť na internát. Čo iné?" Nechápavo sa na mňa pozrel.

"Ako si vedel kedy ma púšťajú? A ja nepotrebujem odvoz, ved som chcela ísť taxíkom," odvetila som.

"Zavolal som sem. A myslím, že potrebuješ. Pod," chytil ma okolo bokov a viedol k autu. Jeho Range Rover stál len pár metrov od nás. Posadil ma na sedadlo spolujazdca. Tašku a barle hodil na zadné sedadlá.

"Prečo to robíš?" Opýtala som sa otázku ktorá mi behala po hlave odkedy ma prvý krát navštívil v nemocnici.

"Čo presne máš na mysli?"

"To, že sa tak o mňa staráš. Že si chodil za mnou na návštevy a teraz, že ma chceš odviesť. Vieš, že keby to Harry zistí..." nenechal ma ani dohovoriť.

"Keby to Harry zistí, je mi to úplne jedno. Nech si myslí čo chce. Ja ťa poznám aj tak dlhšie. Záleží mi na tebe a on nemá čo hovoriť do toho, či sa idem na teba pozrieť alebo ťa odveziem, ked tu nie je," odpovedal, "stačí ti táto odpoved?" Civela som naňho. Záleží mu na mne? A kedy mu na mne začalo záležať? Pred tým než sa dal dokopy so Susan alebo potom?! Mala som chuť mu niečo odvrknúť, no v poslednej chvíli som sa zháčila. Napriek tomu, ma tie slová príjemne zahriali. Nechcela som sa s ním hádať a tak som radčej na to neodpovedala nič. Len som mu nadiktovala adresu internátu a naštartoval. V Meste boli zápchy, zatiaľ čo sme sa pomaly posúvali som sa na neho kradmo pozerala. Bledo hnedé vlasy mal navrchu mierne rozcuchané a zalakované. Podobné aké nosí Zayn len kratšie. Napriek zime a snehu ktorá bola v Londýne, mal na sebe len tmavo-modrý sveter. Oblečené mal tmavé džínsy a čierne vysoké koženné tenisky. Na ruke mal hodinky s čiernym remienkom a na krku tenkú, takmer nebadatelnú strebornú retiazku. Zatial čo trúbil na ostatné autá a nadával na zlý systém dopravy vo velkomestách, som sa naňho dívala. Usmievala som sa, no po chvíli mi začalo byť zima a všimol si, ked som sa striasla.

"Och, prepáč. Zabudol som zapať kúrenie," ked nastavil kúrenie, ovial ma teplý vzduch. Studené ruky som mala skrehnuté a trela som si ich o seba. Zrazu mi vzal pravú ruku do dlane a tá jeho príjemne hriala. Bola som prekvapená aké mi je to príjemné. To nemôžeš. Nemôže ti to byť príjemné! Máš chlapca ktorý nesedí v tomto aute! Neustále som si opakovala. Z veľkou nevôlou som sa odtiahla a zvyšok cesty pozerala von oknom.

Po pár minútach začalo neuveritelne husto snežiť. Stierače s velkou rýchlosoťou kmitaly zo strany na stranu, no aj tak bolo len ťažko vidieť.

"Asi 5-10 minút odtialto mám byt. K internátu je to ešte takú hodinu s touto kalamitou a zápchami. Pokým prestane snežiť, môžeme ísť ku mne?" Otočil sa na mňa Thomas.

"No, ja..." trochu som koktala. Nevdela som či súhlasiť alebo radčej nie.

"No tak. Ja nehryziem," pobavene sa na mňa díval.

"Tak fajn," vzdala som sa.

V tom momente odbočil do menšej ulice. Po pár metroch a stojacich autách odbočil opäť. Asi o 10 minút zastavil v centre mesta.

"Tu bývaš?" Bola to moderná budova, ktorá bola takmer celá presklená. Zabočil smerom k nej a ocitli sme sa v podzemnej garáži.

Ked zaparkoval, zo zadných sedadiel mi podal barle. Vyšli sme výťahom na 11 poschodie a ked sme vyšli na chodbu, len tá sa mi zdala drahá. Boli tu dvoje dvere. Jedny na pravej strane, ku ktorej sme vykročili a druhé na lavej. Ked odomkol dvere, prekvapene som sa naňho pozrela.

41.časť

"Zajtra odchádzame na týždeň na Nový Zéland," povedal Harry. 

Sedel na stoličke. Sotva som ho počúvala. Stále som myslela na to, čo mi povedal Thomas pred tým než prišiel Harry. Prechádzali sme sa mlčky. No nebolo to nepríjemné ticho. Každý uvažoval nad svojimi myšlienkami. Sem tam niekto niečo poznamenal. Rozmíšlala som, čo to všetko znamená.

"Haló? Zlato si v pohode?" Opýtal sa Harry a položil mi svoju ruku na dlaň.

"Jasné, prepáč," odtiahla som si od neho ruku, "kedy odchádzate?"

"Zajtra večer, čo nepočuješ?" odpovedal.

"Počkať. Zajtra? To si musel vedieť dopredu,prečo si mi to nepovedal skôr?" Zamračila som sa.

"Áno, samozrejme, že vedel. Ved som ti to hovoril ešte pred mesiacom."

"Aha, zrejme som na to musela zabudnúť," riekla som.

"Áno, ale mám aj dobrú správu. Zrejme sa uvidíme ešte pred sviatkami," povedal veselo. Nahol sa a pobozkal ma. Bolo to.. zvláštne. Spomenula som si na naše prvé pozkávanie, kedy mi telom prebehla triaška a v bruchu som mala stovky motýlov. Teraz, akoby som zamrzla. Zrejme nevytušil moje pocity a ked sa odtiahol, široko sa usmieval. Pokým bude preč, v hlave si musím dať všetko dokopy.  

Ked prišiel doktor so sestričkou, Harry sa rozlúčil a odišiel. Skontrolovali mi koleno. Všetko sa v ňom vyvíja tak ako má a to je dobrá správa. Netreba žiadnu operáciu.

"Mám dobré správy. Zajtra vás pustíme domov," usmial sa doktor.

"To rada počujem."

"Všetko sa lieči tak ako má. Zajtra vám nohu ešte raz zkontrolujem a dám vám rehabilitačnú knižku. Každý mesiac budete chodiť na kontroly, kde sa bude zhodnocovať stav vášho kolena. Podla toho usúdim, či budete môcť pokračovať v tancovaní," odvetil.

"Áno. V poriadku," odpovedala som.

Večer som volala s ocinom na skype. Ukázala som mu dlahu a moju nemocničnú izbu. Rozprávali sme sa hádam tri hodiny. Volal z riaditeľkou školy a dohodli sa, že do sviatkov do školy ísť nemusím. Po prázdninách mi zostavia špeciálny študijný plán. Zo školy ma nevylúčia, no ked nebudem môcť tancovať, môžem sa zbaliť a ísť opäť na Slovensko. Tanec je predsa môj študijný odbor. Riaditeľka to síce nepovedala, ale som si istá, že by som do tej školy už viac chodiť nemohla.

Ked sme ukončili hovor, pár minút na to mi volala Nina. Hned ma ubezpečila, že sa to nikdy nestane. Budem tancovať. No na to, aby som bola až taký optimista, som vieru nemala. Jediný kto to vie je boh a s tým komunikovať cez internet bohužial nedokážem. Môžem sa len modliť, že sa touto hlúpu chybou nezničí všetko, za čo som celé roky drela.

40.časť

Trochu dlhšia časť. Dnes pridám ešte asi dve časti o pár hodín. Pekné čítanie  prajem :) X 

 Dalšiu noc sa mi spalo o niečo lepšie. Ráno som sa zobudila svieža a vyspatá aj ked bolo len sedem hodín ráno.

Včera, ked ma Tomy domasíroval, vystrel sa na postely hned vedla mňa. Nemocničná postel je dosť úzka, a pre dvoch je ešte užšia. Boli sme na sebe tak nalepený, že som jeho vôňu mala stále pri nose. Pozerali sme telku a ked nás to prestalo baviť, vytiahol dvdčka ktoré mi priniesol, aby som sa nenudila. Pozerali sme Johnnyho Englisha 2 a náš smiech musel byť počuť až na druhé oddelenie. Ked mi začalo škvŕkať v bruchu, vykradol sa do bufetu a doniesol mi zemiakové lupienky a sladkosti. K tomu nám priniesol plechovky coly a spoločne sme pozerali filmy. Dlho mi s nikým nebolo tak dobre. Mám dojem, že takto mi bolo posledne s Ninou. Za ten čas čo bol pri mne, prišiel aj doktor. Povedal mi, že ma za 3 dni pustia, ak mi bude dobre. Sestrička mi priniesla barle, ktoré budem potrebovať prvé týždne k chôdzi. Tomy ma nahovoril, nech sa idem trochu poprechádzať. Zo začiatku som si nebola istá a Tomy ma pridržial za pás, zatial čo ja som zápasila s barlami. Po pár minútach som si musela dávať prestávky. No nakoniec sme obehli celú nemocničnú budovu.

Ked mi priniesli do izby obed, Tomy mi zašepkal do ucha.

"Keby niečo, v šuflíku máš čokoládu," zasmial sa.

"Okej, chod už, určite máš prácu," ani som si na to nespomenula, "ešte ťa kôli mne vyhodia, že sa ulievaš."

"O to sa neboj, zajtra ťa prídem znovu pozreť dobre?" Usmial sa.

"Fajn, pa."

"Ahoj," naklonil sa a dal mi pusu na čelo. Než som stihla niečo povedať, obliekol si kabát a vychádzať z dverí.

Asi okolo jednej sa tu zastavila Danielle s Eleanor a Louisom. Bola som prekapená, že Harry neprišiel s nimi, no nepýtal som sa. Louis mi dal ružové balóniky a El a Danielle plyšového malého medvedíka. Okolo štvrtej tesne potom, čo odišli, prišiel Harry.

"Ahoj, zlato," chcel mi dať pusu na ústa, no v poslednej chvíli som sa odtiahla a dal mi ju na líce.

"Ahoj, čo ti tak trvalo?" Chcela som zmeniť tému. O Thomasovy som mu radčej hovoriť nechcela, ani o tom čo mi hovoril.

"Asi o jednej sme skončili s tou schôdzkou. Louis s Eleanor a Danielle mi povedali, že idú za tebou. Bol som im vdačný, pretože som si musel ísť vybaviť niečo do mesta a aspoň si tu nebola sama. Aby som nezabudol, Liam, Zayn aj Niall ti odkazujú skore uzdravenie."

"Aha," odvetila som.

"Stalo sa niečo?" Opýtal sa a sadol si na postel.

"Nie, vobec," zaklamala som, "Harry môžem sa ťa na niečo spýtať?"

"Jasné, na čokolvek."

"Pamatáš si ma z toho večera v lietadle? 28.júla let z Mníchova do Londýna. Ako som ti padla na nohy?" Trochu som sa zasmiala. Lišiacky sa usmial a naskočili mu jamky na ústach.

"Jasné, že som si ťa pamatal," usmial sa, "najskôr som si myslel, že to je nejaká fanúšička, no bolo mi to v podstate aj jedno. Do tých očí som sa mohol pozerať aj zbytok letu."

"Ále, klamár! Hned si zalahol," zasmiala som sa.

"To je pravda, bol som velmi unavený," zasmial sa aj on.

"Prečo si mi to pri skúškach nepovedal?"

"Čo ako?" Opýtal sa.

"No, že ma poznáš. Mne to bolo blbé hovoriť."

"Aha. Neviem, tiež mi to bolo blbé len tak k tebe prísť a povedať ti to," odvetil.

"Fajn, už si jedol?" Opýtala som sa ho, pretože som bola dosť hladná aj napriek obedu.

"Nie," odmlčal sa, "mám pre teba prekvapenie," usmial sa a z tašky vytahol McDonald.

"Hí," môj žalúdokm zaplesal.

Dnes, za mnou doobeda prišla Carly spolu s Niki a doniesli mi čisté veci a môj notebook. Akoby vedeli, priniesli mi pár čokolád a keksov. Dnes bol sviatok a do školy sa nešlo. Takže nepríjemnosti s neospravedlnenými hodinami mať nebudú. Kecali sme o všeličom možnom aj nemožnom. Ked mi priniesla sestrička obed, vychádzali už z dverí, kde sa zrazili s Tomym. Spýtavo sa na mňa zahladeli a Carly nezabudla lišiacky zdvyhnúť obočie a Niki sa úšŕňala cez celú tvár.

"Zdravím," pozdravil ich Thomas.

"Ahoj, sme práve na odchode," odvetila Carly.

"Ahoj," zavrel na nimi dvere a usmial sa, "ako sa má pacientka?"

"O dosť lepšie, ked viem, že toto nebudem musieť ziesť od hladu všetko," zasmiala som sa. Naozaj to nevyzeralo najlepšie, no aby sestrička nerozprávala, že nič nejem aspoň časť zjesť musím.

"Prečo?" Opýtal sa na tvári mal divný úsmev.

"No, pred tým než ste mi sem nosili jedlo, som bola taká hladná, že mi chutilo aj toto tu," ukázala som na divnú zeleninovú kašu farby hovienka.

"Aha," zasmial sa, "chápem. Niečo som ti priniesol." Až teraz som si všimla, že v ruke drží papierovú tácku s dvoma umelohmotnými pohármi.

"Och," slastne som si vzdychla, "Starbucks," usmiala som sa.

"Ako si vedel, že práve to teraz potrebujem?" Od kedy som prišla do Londýna, na kávu zo Starbucksu som si zvykla každý deň.

"Tipol som si," žmurkol a podal mi pohár. Sadol si na stoličku ktorá bola pri postely.

Carly a Nik mi spolu s čistým oblečením doniesly aj pyžamo. Ešte vždy som mala to nemocničné. Nechápala som, prečo mi nepriniesly klasické flanelové s dlhými nohavicami a košelou. No celkom som sa nepotešila, ked mi priniešli krátku nočnú čiernu košielku zo saténu. K nemu mi zabalili čierny krátky župan tej istej látky.

"To ako vážne si mám toto obliecť v nemocnici?" Zasmiala som sa ked mi pomáhali sa obliecť.

"Ved si to mala medzi vecami," odvetila previnilo Niki no videla som, ako sa Carly uchechtáva. Dobre sa zabávali.

"Fajn, ale ešte som to nemala ani na intráku nieto ešte v nemocnici," odvetila som cez zaťaté zuby.

"Dobre, chceš toto pyžamo alebo si necháš to čo máš na sebe?" Opýtala sa Carly. Zahľadela som sa na moje "sexi" pyžamo ktoré som mala až po kolená.

A tak. Teraz ked som bola v čiernom saténe a srkala kávu cez slamku, sa na mňa Thomas díval. Perinu som mala zošuchnutú po pás. Vôbec sa nesnažil uhýbať očami inak, akoby len náhodou o mňa zavadil pohladom. Ale díval sa so záujmom a pomaly. Prezeral si každý milimeter. Naňho sa tiež nepozeralo zle. Mal čierny kašmírový sveter, ktorý mu obopínal trup, béžové nohavice, ktoré mal nižšie ako sa zvyčajne nosí, čierne vysoké tenisky a čierny koženný opasok.

"Uhm," odkašlala som si. Oči mu vystrelili späť na moju tvár.

"Nové pyžamo?" Nadvihol obočie.

"Ani nie," trochu som očervenela.

"Páči sa mi," žmurkol na mňa a odpil si z kávy. Moje slabé červenanie prešlo do purpurového odtieňa.

"Nejdeme sa prejsť?" Opýtal sa odrazu.

"Jasné," zavolala som sestričku, ktorá mi zložila nohu so sádrou. Obliekla som si čierny krátky župan a po celý ten čas na mňa hladel. Bili sa vo mne zvýrené pocity. Ked som sa oprela o barle, zdvyhla som zrak a pohlady sa nám stretli. Upieral na mňa čierne oči. S toho uhrančivého pohladu sa mi podlamovali nohy. Podišiel ku mne a zo zadu ma chytil za pás. Pokožka sa mi pod jeho dotykom zachvela a po rukách aj nohách mi prešli zomomriavky.

"Si krásna," potichu zamrmlal do ucha. Než som stihla niečo povedať, odvetil, "podme."

39.časť

Pomaly som otvorila rozospaté oči. V noci som sa často budila a tak som nebola dva krát vyspatá. Včera večer som nemala moc možnosť vidieť všetky veci okolo seba. Teraz, ked bolo sedem hodín ráno, ako som videla na hodinách oproti sebe na stene, som si všimla kvety. Jedny boli na nočnom stolíku vedľa postele, dalšie na malom stolíku oproti postely. Jedna bola naaranžovaná z pivoniek, dalšia s bielych lalií. Dalej som si všimla, že izba je len jednolôžková. Na stolíku som mala položený mobil. Vytočila som otcinovo číšlo.

Volala som s ním asi pol hodinu. Napriek vysokému účtu za telefón, ktorý som mu pripomínala, ktorý mu bol úplne jedno, bol dosť vystrašený. Najskôr chcel okamžite prísť, no ubezpečila som ho, že sa tu má kto o mňa postarať. Vedel aj o Harrym a tak bol o niečo pokojnejší. Ked prišla do izby sestrička s raňajkami, rozlúčila som sa s ním a slúbila mu, že čoskoro budeme volať na skype.

Na raňajky som dostala pečivo, malý jahodový džem, ovocie a čaj. Moc mi to hlad neutíšilo a musela som si zapamätať, že musím Carly poprosiť, aby mi priniesla niečo na jedenie. Ked bolo pol deviatej a s pomocou sestričky, ktorá mi musela "zvesiť" nohu, som sa s barlami trochu nemotorne došuchtala do kúpeľne a vykonala rannú hygienu, mi bolo o niečo lepšie. Pokým som si dočesávala zvlnené vlasy z drdola, ktorý som mala ešte od tréningu, zapla som si TV a pozerala seriál iCarly. Niekto odrazu zaklopal a najskôr som si myslela, že je to Harry, no uvedomila som si, že bolo ešte príliš skoro na obed. Dvere sa trochu odchýlili a následne vstúpil do izby človek, ktorého by som tu čakala zo všetkých najmenej. Nebola by som taká prekvapená keby sem príde Nicole Scherzinger.

"Ahoj, môžem?" Opýtal sa, no už stál pri mojej postely. Hrebeň mi zamrel v obviazanej ruke.

"Načo sa už pýtaš?" odvrkla som, "čo tu robíš Thomas?" opýtala som sa odmerane.

"Prišiel som ťa pozrieť," odvetil pokojne, "to je pre teba," zdvyhol kyticu kvetov. Boli to moje obľúbené ruže a orchideye. Tá kytica bola nádherná, no pokúšala som sa tváriť bez záujmu.

"Dakujem," povedala som sucho, "prišla aj Susan?" dala som si záležať na prehnane milom a ironickom tóne hlasu. Hned nato som vyčarila ten najlepší falošný úsmev, aký sa mi podaril.

"Nie, už s ňou nechodím. Nemá dôvod sem chodiť," všimla som si ako zaťal zuby.

"Och som si istá, že čoskoro budeš mať opäť po boku takú úžasnú partnerku ako bola ona," zasmiala som sa, no znelo to viac ako dve písmenka h-h než smiech.

"Nemohol som si v tvojom správaní všimnúť zmenu. Prepáč ale urobil som niečo, prečo sa ku mne takto chováš?" Prižmúril na mňa oči. Zmenil sa mu tón hlasu a bola som si viac než istá, že sa tu chystá k hádke.

"Prosím?!" Bola som zaskočená. To je naozaj taký nevšímavý alebo je to ten najväčší idiot akého som doteraz stretla?

"Dobre si počula."

"Ty mi máš čo vyčítať! Ked si nevieš spočítať 1 plus 1 a nevieš si to sám domyslieť tak radčej vypadni!" Dá sa povedať, že som mierne kričala a popri tom som si udrela zranenú nohu.

"Do riti!" Prskala som od bolesti.

"Klud, neprišiel som sa hádať. Viem, mal som ti zavolať. No, neviem prečo som urobil to, čo som urobil. So Susan som sa rozišiel deň po tom, čo sme znovu stretli. Ked som ťa zbadal," zasmial sa akoby sám pre seba, "už som s ňou nevedel viac byť," zmĺkol a zahladel sa na mňa.

"To mi je lúto, že ja som bola príčina vášho rozchodu, ale už som s niekým druhým a mám ho rada."

"Máš ho rada?! To sú fakt silné slová na vzťah," pokrútil hlavou, "som prekvapený, že je ešte stále s tebou. Obvykle má dievčatá len na jednu noc."

"To hovorí ten pravý. Najskôr sa pozri na seba, až potom súd niekoho druhého," zamračila som sa naňho.

"Hovorím ti tak ako to je. Pravdu. Nie som prekvapený, že ti o mne narozprával samé "dobré" veci," zatínal zuby.

"Povedal mi pravdu. A tvoje chovanie to celé podčiarkuje. Nemám dôvod neveriť mu," odvrkla som.

"A povedal ti aj to, že sme kedysi boli dobrí kamaráti?" Ked som sa zatvárila zmetene pokračoval.

"Ešte pred Susan som chodil s iným dievčaťom. Jednu noc sme boli v bare. Ja, Harry, ona a ešte pár kamarátov. Dosť sme pili, bolo mi zle a povedal som im, že potrebujem ísť na vzduch. Ked som sa vrátil, môj "kamarát" mal jazyk z hrdle mojej priateľky a kráčali k zadným boxom, kde sa určite nepopíjalo mochito. Harry sa mi ani nepriznal, len to zbabelo popieral. No ona mi aspoň povedala pravdu."

"Boli opití," povedala som na jeho obranu. No vedela som, že to ho nemôže ospravedlniť. Bola som sklamaná.

"Aj ked si opitá, vieš čo robíš," zamračil sa neveriacky krútil hlavou, "vtedy sme sa pohádali a ja som mu povedal, že som s ním skončil." Mlčky som sklopila oči.

"Nič mi na to nepovieš?" Opýtal sa po chvíli.

"Nemám ti k tomu čo povedať," zamrmlala som. Zrak som upierala na hrebeň vo svojej ruke.

"Len,.. mal by si odísť," povedala som. Po líci mi prešla nechcená slza. Rýchlo som si ju zotrela, no aj tak ju zbadal. Bez slova si vedľa mňa sadol a objal ma. Voňal po pižme a mandarinke. Musím priznať, že Harry voňia úžastne. Ale táto vôňa vyjadruje typickú mužnosť. Voňal priam božsky.

"Pozri, môžeme začať odznova?" Po chvíli sa odtiahol a opäť som nadobudla normálny rozum.

"Dobre, ale prosím rešpektuj to, že chodím s Harrym," odpovedala som.

"Dobre," odvetil a nachvílu zmĺkol. Zrazu mi zobral z ruky hrebeň, ktorý som ešte vždy držala a postavil sa.

"Čo robíš?" Zasmiala som sa. Vyzliekol si kabát, šál a naskytol sa mi pohlad na stíhlu vysokú svalnatú postavu. Bože, Barbora spametaj sa! Máš chlapca! Zakričala som si v duchu. Mal oblečenú bordovo-čiernu károvanú košelu. Vyhrnul si rukávy a posadil sa vedla mňa. Nadalej som naňho spýtavo hladela. Nadvihol hrebeň, ktorý držal a začal mi česať vlasy, ktoré som si nedočiahla jednou rukou.

"Blázniš?" zasmiala som sa.

"Vôbec," odpovedal vážnym tónom, "jednu ruku nemôžeš zohnúť a druhú nemáš zdravú, tak mi dovol, aby som ti pomohol."

"Tak dobre," no ako prechádzal s kefou s jemnými štetinami po vlasoch, aj tak som sa nemohla uvolniť.

"Bože, Barbi uvolni sa. Si celá napetá," vlasy mi odhrnul na jeden bok a začal mi masírovať plecia, potom krk až sa premiestnil opät na plecia. Bolo to neskutočne príjemné. Jemné. Zavrela som oči a vychutnávala si masáž. Bola som ako omámená. Pri nose ma ešte vždy šteklila jeho vôňa.

38.časť

"Nehýb sa. Len zostaň ležať." Vravel niekto. "Dáme ti niečo proti bolesti." Odvetil opät mne neznámi hlas. "Maj oči otvorené, počuješ?" Niekto ma jemne potlapkal po líci. Za nimi v pozadí bolo veľa hlasov, ktoré sa prekrývali. Zdali sa mi ako hlasitý šum.  

A potom prišla tá ostrá bolesť. Zmohla som sa len na výkrik. Niekto mi zvieral ramená a telo aby som sa nehýbala. Zahmlilo sa mi pred očami a upadla som do spánku.

Ležala som na postely v polohe z ktorej ma chytali kŕče do chrbtice. To bol zrejme dôvod, prečo som sa zobudila. Otvorila som oči a udrelo mi do nich ostré svetlo z lampy. Zdvyhla som lavú ruku, aby som si zatienila oči, no niečo ma v nej pichlo. Ihla a na nej napojená hadička.  

"Au," zmohla som sa len nato. Niekto sa postavil zo sedačky a chytil ma za ruku.

"Dávajú ti infúziu, zlato. Ako sa cítiš?" opýtal sa ma Harry.

"Dosť nanič," poobzerala som sa po nemocničnej izbe, "a čo tu robíš?" Vybavil sa mi dôvod, prečo som sa sem dostala a v duchu som si nadávala.

"Ked som prišiel pre teba do školy, videl som ako záchranári niekoho nesú zo školy smerom do sanitky," odmlčal sa, "zavolal som ti a chcel sa ťa opýtať čo sa stalo. No a práve ked som ti volal už druhý krát, pretože na ten prvý si nezdvíhala, pribehla Lili k môjmu autu a povedala mi, čo sa stalo. Išiel som hned za sanitkou a čakal som, pokým ťa ošetrili a pozreli. Od kedy ťa priviezli do izby som čakal, až sa zobudíš."

"Aha, a kolko tu už ležím?" Opýtala som sa.

"Od poobedia a teraz je pol deviatej večer," usmial sa.

"Do čerta, učitel ma prinajmenej zabije," vzdychla som si, "ako som mohla byť taká hlúpa?" Tú otázku som adresovala sebe.

"Čo sa stalo, sa už stalo. Hlavne, že to neni nič vážne," odvetil. Prvý krát som zaregistrovala nohu v dlahe zavesenú mierne nad úrovňou postele.

"Čo mám z nohou?" Opýtala som sa z obavami.

"Počkaj, idem po doktora. Bude lepšie ak ti to on vysvetlí, ja som s toho zachytil len útržky," povedal a zmizol za dverami. Ked sa dvere opäť otvorili prvý vošiel Harry a za ním vysoký muž, so šedivejúcimi vlasmi a dlhým bielym plášťom.

"Zdravím slečna, som váš ošetrujúci doktor. Ako sa cítite?"

"No to bude záležať od toho, čo sa dozviem."

"Iste. No, ked vás priviezli, mali ste postrauamtický šok zo zranenia do ktorého ste upadli, ked vám museli priamo na mieste nehody zasunúť kĺb do správnej polohy. Mali ste totiž vykĺbené koleno. Bohužial koleno nie je jediné, ktoré utrpelo." Z námahou som prehltla suché hrdlo a počúvala.

"Poškodil sa zadný krížový kolenný väz. Väzy kolena zabezpečujú spolu so svalmi jeho stabilitu a správnu biomechaniku. Koleno má z vystretia do ohnutia zložitý valivo-kĺzavý pohyb a správnosť tohto pohybu práve zabezpečujú skrížené väzy. Pri poškodení niektorého z väzov, dochádza k narušeniu stability kolena. Okrem toho ľudia s poškodenými väzmi kolena nie sú schopní plnej záťaže a športu," prerušil sa a pozrel na moju reakciu.

"Čo tým myslíte? Že už žiadne tancovanie?" Skoro som dostala další šok. To musí byť zlý sen.

"Vo vašom prípade to možné bude. Z najväčšou pravdepodobnosťou," dodal.

"S pravdepodobnosťou?" Zvýšila som hlas. Harry ma chytil za ruku.

"Závisí to od toho ako sa bude vášmu kolenu dariť po rehabilitáciách. Všetko závisí od času. Okrem nohy máte menšiu popáleninu na pravej ruke, ktorá sa vám zahojí za pár dní." Všimla som si zafačované zápestie.

"Teraz odychujte, zajtra sa prídem na vás pozrieť a o pár dní vás budeme môcť pustiť domov." Kývol smerom k Harrymu a odišiel.

Oči sa mi zaslzili.

"Otec," utrela som si oči, "otec to už vie?"

"Neviem, zlato. Mala by si mu zavolať, ale to počká do rána. Teraz sa vyspi, dobre?"

"Uhm," prikývla som, "a Harry?"

"Áno?"

"Kde mám veci? Zostali v škole?" Opýtala som sa.

"Nie. Bola tu Lili s nejakou Carly a Niki a doniesli ich sem. Plus ti priniesli aj čistú bielizeň, kefku a podobne," usmial sa. Odlahlo mi.

"Dobre, mal by si ísť už aj ty. Chod sa vyspať tiež," zdvyhla som kútiky úst. No šťastný úsmev to rozhodne nebol.

"Si si istá? Môžem sa vystrieť tu na sedačke."

"Určite nie. Nebudem mať na svedomí tvoj chrbát," zasmiala som sa, "ja to tu zvládnem, nemusíš tu byť. Keby niečo, stlačím tlačítko a zavolám sestričku," žmurkla som naňho.

"Dobre, zajtra prídem tak okolo obeda. Máme schôdzku s manažmentom a ked tam skončíme, tak prídem," nahol sa nado mňa, "dobrú noc," povedal a dal mi pusu na čelo.

"Dobrú," zamrmlala som a pokúšala som sa pohodlnejšie vystrieť na postely. Moc sa mi to nedarilo podla možnej situácie, kedy som bola v podstate v jednej polohe. Trvalo dlho pokým som zaspala.

37.časť

Dni plynuli neskutočnou rýchlosťou. Ani som sa nenazdala a bol december. Darčeky som už pomaly kupovala a sneh sa dostavil s tou istou rýchlosťou. Aj ked boli kalamity a všade padalo kopu snehu, zimu som milovala. Obzvlášť zima v Anglicku bola krásna. Na sviatky priletím do Talianska. S otcom som sa dohodla, že nemá význam aby som letela na Slovensko a odtial znovu letela s ním. Pôjdem rovno z Londýna. Nine som poslala balíček prvou triedou aby sa jej dostavil čo najskôr. Bol tam darček na Vianoce pre ňu a suveníri spolu s nejakými vecami na oblečenie. Ona mi ten svoj pošle po otcinovi. Každý druhý-tretí deň sme si skypovali a rozprávali novinky. Hovorila mi, že o Harrym sa tie novinky dostali hned k nim a v škole ju všetci otravujú a pýtajú sa na mňa.

Pred mesiacom, po tom, čo Harry zverejnil fotku na twitteri, mi prichádzalo neskutočné množstvo správ, najmä na twitteri ale aj na facebooku. Počet follownutí sa mi zvýšil na niekolko tisíc, ale starosti mi robili nielej pribúdzajúce články a fotky v časopisoch ale aj nenávistné správy od fanúšičiek. Niektoré ma nazývali zlatokopkou a tvrdili, že som s ním len pre peniaze a slávu. Danielle mi poradila ako len mohla, najmä ona mi bola v tomto oporou a radila mi, aby som sa tým moc nezaoberala a odpisovala haterom z úsmevom. No prichádzali mi aj milé správy z ktorých sa mi na tvári urobil úsmev. Harry pravidelne pridával naše fotky na internet a tie dievčatá, ktoré ma nenávideli si nevšímal. Zo začiatku som bola naštvaná, že mu to je jedno, no povedal mi, že by sa tým nič nevyriešilo. "Ich to prejde" opakoval mi stále. Na spoločenské akcie som chodila nie z veľmi velkou chuťou no robila som to pre Harryho. Na škole sa toho moc nezmenilo, pretože aj pred tým sa tam so mnou bavili takmer všetci. Dakovala som, že chodím práve do tejto školy, pretože ludia tam, boli zvyknutý na mediálne populárnejšie decká. Nebola som tam jediná, čo ma zo začiatku prekvapilo, lebo som to predtým nevedela. Ked som išla po ulici, už som si zvykla dávať okuliare, no pár dievčať ma aj tak zastavovalo alebo fotilo.

Končil sa prvý decembrový týždeň. Bol piatok a po škole pre mňa mal prísť Harry. Poslednú hodinu som mala akrobatiku. Nie tak celkom nový predmet. Zaviedol sa do výučby pred dvoma mesiacmi na skúšku. Nechápala som na čo nám bude, no celkom ma bavilo naň chodiť.

Spolu s Nik sme sa prezliekali v šatni. Čierne cvičky som už mala obuté a preto som si už len pripínala drdol sponkami. Mala som čierne elastické gate, čierne tielko a navrchu čierny takmer priehladný svetrík. Vedla nás sa prezliekala Lili a zamilovane sa dívala na mobil.

"Haló? Lils?" Zamávala som jej pred nosom.

"Hmm?" Odpovedala no ani na mňa nepozrela.

"Zrejme dalšia smska od Chrisa," zasmiala sa Niki. Pozrela som sa do mobilu a musela som jej dať za pravdu. Od tej párty kde jej Chris robil doprovod sa k sebe mali viac a chodiť začali pred troma týždňami, teda o týždeň neskôr ako ja s Harrym. Boli spolu v jednom kuse. Pred školou, počas hodín, ktoré mali spolu, cez prestávky a potom znova po škole. Bola som prekvapená, že ju to ešte nezunovalo a tiež aj Chrisa. Na chlapca bol zalúbený až po uši. Ale boli naozaj krásny párik.

"Čo sa smeješ? Pochop, že niekto je tu zaľúbený," mračila sa Lili na Nik.

"Okej, okej," zdvihla ruky v obrannej póze, "len je na teba zábavný pohlad," zasmiala sa opäť. Musela som s ňou súhlasiť a pridala som sa k smiechu. Po chvíli, ked sme sa prehíňali v chrbtoch sa na nás Lili pozerala ako na bláznov a krútila hlavou.

"Podme radčej na hodinu," potiahla nás za ruky smerom k dverám.

Ked sme prišli do telocvične, pár študentov sa už rozcvičovalo. Po pol hodine boli už všetci pripravený na cvičenie. Učiteľ prišiel k pol metra hrubej vystuženej žinienke. Dnes si budeme opakovať premety vzad. Všetci to na žinenke už vedeli, no tí odvážlivci, ktorý budú chcieť, môžu ísť už aj na tvrdú rovnú zem. Na rozohriatie každý išiel klasický premet na žinienke. Niektorí potrebovali ešte pomáhať, no väčšina to už zvládala sama. Potom sme spojili tri žinienky dokopy, pričom jedna mala dĺžku 3,5 metra. Každý sa opäť vystriedal, no tentoraz sa robili premety vzad po sebe 4 krát v jednom časovom úseku. Kto si netrúfal, išiel dvojitý. Viacnásobný premet som si vyskúšala niekoľkokrát. Zvládla som to bez pomoci, takže som si trúfla ísť prvý krát aj na normálnu podlahu, kde bola len nešmyklavá 2-cm gumová podložka. Celkom som si verila a chcela som sa aj predviesť. Čo by som nebola ja, keby nevymislím nejakú poriadnu sprostosť. Odhadla som, že zlvádnem dlhší premet – 5 násobný. Ostatní boli ešte na hrubej žinienke spolu s učiteľom. Bez neho sme nesmeli robiť nič sami. No postavila som sa chrbtom k čiernemu gumolínu a zhlboka sa nadýchla. Ako som zaklonila ruky a pevne nimi švihla do zadu, počula som nejaké hlasy čo volajú moje meno, no už som sa nezastavila. Vyšvihla som chrbticu spolu s rukami smerom dozadu a v presných líniách som urobila jeden, druhý, tretí a potom aj štvrtý premet. Všetky som robila jeden za druhým, napínala som a uvoľňovala svaly a šlachy, po štvrtom som sa vyšvihla do piateho. Priveľmi neskoro som si uvedomila, že gumolín nieje taký dlhý. Pravdaže ani nemal byť, iba v mojej chatrnej, hlúpej hlave som si myslela, že to bude stačiť. Ked som dopadla rukami do mostíka a vyšvihla nohy smerom dozadu, spotené dlane na ktorých mali byť bandáže, presne pre takéto situácie, zaprotestovali a šmykli sa mi ruky smerom dopredu. Dopadla som velmi škaredo a mala som pocit akoby som mala celé telo dolámané a tvár mi horela. V pravej nohe mi pulzovala bolesť, z ktorej sa mi zahmlil zrak. Videla som len siluety postáv nadomnou.

36.časť

Sobota ráno. Bola som prekvapená, že som vstala tak zavčasu. Vošla som do sprchy a vychutnávala si jemnú arómu ruží a santalového dreva z telového šampónu. Ked som vyšla, zabalila som sa do teplého flanelového županu, a vlasy som si omotala do uteráka. Carly sa pomaly zobúdzala, ked som vošla do izby.

"Dobré ráno, čo si tak skoro hore?" Zamrmlala a pretierala si rozospaté oči.

"Aj tebe, neviem nejako mi pár hodín spánku stačilo," zasmiala som sa.

"Fajn, mohly by sme sa ísť niekam naraňajkovať?" Opýtala sa ma a mierila do kúpeľne.

"Jasné," otvorila som šatník. Obliekla som si bledo-hnedý volnejší sveter, svetlé tyrkysové džínsy, hnedé čižmy a vytiahla som čiernu kabelku. Vlasy som si išla vyfénovať a s kulmou som si ich mierne natočila. Na tvár som si naniesla len jemný make-up. Na pravú ruku som si dala zlatý náramok, na lavú hodinky a drobnú bižutériu. Vlasy som si ešte zalakovala a do tašky som si dala mobil, kozmetickú taštičku, vreckovky, doklady a peniaze, klúče a ostatné drobnosti. Obliekla som si tmavo hnedý kabát a v tej istej farbe aj dlhý hodvábny šál, ktorý som si požičala od Carly. Bežne sme si vymieňali veci. A tak, ked ja som si zobrala šál, Carly si požičala čierne čižmy na opätku. Bola zladená celá do čierna okrem modrých džínsov a červených pier, ktoré tak rada nosí.

Ked sme išli ulicou a rozprávali sme sa, prešli sme okolo novinového stánku. Carly odrazu zastala a nebyť jej, ani by som si to nevšimla. O Harrym som jej povedala a brala to normálne. Zmätene som sa za ňou otočila, čo ju tak zdržalo a pozerala sa raz na mňa, potom na stánok a opäť na mňa. Podišla som k nej a uvedomila si načo sa pozerá. Najviac ma zaujal Daily Mail, kde sme boli na titulnej stránke. Na ostatných časopisoch sme boli na nemalých fotkách na titulnej strane. Rýchlo som týždenník schmatla a prelistovala sa na dvojstránku kde bol článok. Titulok znel: "Dalšia zo zástupu Harryho obdivovateliek?" Písal sa tam takmer celý môj životopis od krajiny s ktorej som, až po školu na ktorú sem chodím. Nemala som záujem čítať celý článok, len som ho prebehla očami. Čakala som v pár časopisoch o Harryho novej priateľke v krátkych odstavcoch no vôbec nie o tom, že sa o mňe bude písať po celých dvojstránkach. Ved som predsa vôbec neni slávna. Prešla som další časopis, kde stálo:

"Harry Styles, spevák zo skupiny One Direction sa včera večer na gala párty ukázal s novou priteľkou. Niet divu, že mu počarovala hviezda prestížnej tanečej školy s talianskymi koreňami. Podla našich informácií sa s exotickou hnedovláskou spoznali, ked tancovala na akcií po boku známej skupiny."

Exotická?! Bola som mierne rozhorčená. Boli tam fotky z akcie o ktorej sa tam písalo a naše fotky ako nastupujeme do auta zo včera večera.

"No, ja si myslím že to vystihli," podotkla z úsmevom Carly, ktorá mi stála pri ramene a čítala spolu so mnou.

"Čo ako?" Nechápala som.

"Celý ten článok, myslím, že to mohlo byť aj ovela horšie."

"V niektorých to aj horšie je, ale máš pravdu, asi si na to budem len musieť zvyknúť," vyslovila som Danieline slová.

Zaplatila som za časopis, ktorý som mala v pláne ukázať Harrymu. Práve ked som naňho myslela mi odneho blikla smska: "Dobré ránko zlato, prídem po teba o hodinu súhlasíš?"

Odpísala som mu a mobil vložila naspäť do tašky. Vošli sme do malej reštaurácie a objednali si.

Po asi hodine sme dorazili pred internát, kde už Harry čakal vo svojom čiernom aute značky Range Rover. Rozlúčila som sa z Carly a nastúpila do auta.

"Ahoj, honey," usmial sa a natiahol sa poza volant po pusu.

"Ahoj," odpovedala som mu z úsmevom, "videl si už najnovšie novinky?"

"Nie," zamračil sa, "prečo?" Podala som mu časopis a zo záujom si nalistoval článok o nás.

"Fú," zasmial sa, "to o tej exotickej kráske je dobré. Všetci mi ťa budú závidieť," podpichoval ma z úškrnom.

"Čo si tým chcel naznačiť?" Zdvihla som napodobňujúc urazenie obočie.

"Len to, že mám najkrajšie dievča v celom Londýne," zasmial sa a dal mi letmý boštek na pusu.

"To aby som na ulicu nevyšla nenamalovaná," zašomrala som.

"Si velmi zlatá ked to robíš," zabával sa na mne.

"Čo ako?"

"Ked sa urážaš," usmial sa a naštartoval auto, "si krásna aj bez toho, že by si bola vymalovaná."

"Šetri si lichôtkami Harold," zasmiala som sa na tom ako sa zamračil pri tom škaredom oslovení.

"Pre zmenu si teraz urazený ty?" opýtala som sa so smiechom.

"Nuž, poznám niečo po čom by som sa možno odurazil," zaklipkal očami a šibalsky sa usmial. Nahol sa ku mne a zatlačil ma do sedadla. Jednu ruku si vplietol do mojich vlasov a pobozkal ma.

"Krásne voňiaš," zamrmlal z úsmevom ked sa odťahoval.

"Ehm," trochu som za zasmiala, "kde ma to chceš zobrať?"

"Na prechádzku," usmial sa a konečne sme sa pohli z parkoviska.

Ruka v ruke sme sa prechádzali popri rieke Temža, presne tam, kde som bola aj s Thomasom. Spomienky naňho som radčej hned zahnala. Po ceste nás zastavilo pár dievčať, ktoré si od Harryho prosili podpisy a niektoré aj fotku. Trpezlivo som vždy počkala. Niektoré sa zvedavo otáčali a hladeli s neskrývaným prekvapením, ked si Harry so mnou preplietol prsty. Vonku bol studený vietor a preto Harryho teplo bolo o to príjemnejšie. Presvedčil ma, aby sme si urobili pár fotiek. Plánoval to už skorej a tak si doniesol aj svoj Nikon. Fotenie mám rada, aj ked radčej fotím všetko ostatné ako seba, ale súhlasila som. Väčšinu času chcel, aby som mu pózovala a ked mi ukazoval fotky, neboli také hrozné ako som si myslela. No s radosťou sa so mnou odfotil aj on a na väšine ma bozkával.

"Dúfam, že tieto fotky sú čisto súkromné," prižmúrila som naňho oči a namierila ukazovák.

"Výlučne len do mojej osobnej zbierky," zasmial sa. Odrazu vytiahol mobil a pritisol sa ku mne.

"Pod, chcem mať aj v mobile," usmial sa.

Ked sme sa odfotili, niečo začal do mobilu ťukať a na tvári mal zvláštny usmievavý úšklabok.

"Čo to robíš?" Objala som ho zozadu okolo pása a postavila som sa na špičky aby som videla ponad jeho plece. Bol prihlásený na twitteri a videla som ako pridáva našu fotku.

"Nebude ti to vadiť však zlato?" Otočil hlavu a dal mi pusu na čelo.

"To naozaj všetci musia vedieť, že s niekým chodíš?" Odpovedala som otázkou.

"Uhm, chcem aby ťa fanúšičky videli, a aj tak to už vedia. Nech to je oficiálne," s úsmevom sa vymanil z môjho objatia a chytil ma okolo pása.

"Fajn, tá fotka je v pohode," odpovedala som a dal mi dakovnú pusu.

Išli sme sa naobedovať a Harry potom musel ísť do štúdia.

"Ešte ti dnes zavolám, dobre?"

"Okej, maj sa." Dal mi dlhú pusu až som sa musela odtiahnúť.

"Tiger, ešte musím aj dýchať," zasmiala som sa.

"To aby mi vystačilo do zajtra," usmial sa a pri vchode do internátu som mu ešte zakývala.

Zbytok poobedia som volala s An a Bel. Rozprávali mi, že starký prerábajú staré izby pri dome. Vraj tam budú hosťovské izby. No urobili mi prekvapenie a povedali mi, že ked sa mi bude páčiť, prerobili jednu izbu pre mňa a nasťahovali doň aj nábytok zo starej izby. Z fotiek, ktoré mi poslali, som bola unesená. Hlavne z mojej izby.

                                                                       Nová izba

35.časť

Nohy som mala ako dva velké, opuchnuté balvany. No predsa som sa zvalila na svoju internátnu postel s úsmevom. Premíšlala som odkedy som sa s ním rozlúčila. V podbrušku som cítila jemné šteklenie a pripadala som si ako idiot, kedže som mala ústa ešte vždy roztiahnuté v širokom úsmeve.

Ked sme sa od seba odtrhli, bola som aj rada aj nie. Bol to celkom nový pocit čo som zažívala. Taký, ktorý sa nedal s časti opísať ani pochopiť. K Harrymu ma niečo tiahlo, no presne neviem čo. Vedela som len, že ma veľmi priťahuje. Jedna známa varieté speváčka raz povedala "bozk od muža je jeho podpisom". Ak to bola pravda, potom sa Harry podpisoval ako Pán Bozkov. Ked sme sa od seba vzdialili, nevedela som čo povedať. Harry sa mierne zasmial a ulavilo sa mi ako situáciu odlahčil.  

"Prečo sa smeješ?" Opýtala som sa z úsmevom.

"Pretože som to chcel urobiť už dlhšie, a teraz. No.. neviem čo mám povedať," stále mal úsmev na perách.

"Ach. Som rada, že sa ti to splnilo," povedala som trochu dotknuto ani neviem prečo. Otočila som sa a chcela odísť.

"Počkaj, prepáč. Nechcel som aby si sa urazila."

"Neni som urazená," zamračila som sa. Lišiacky sa na mňa usmial a opäť priložil svoje ústa k mojim. Chvílu som ich mala zaťato zavreté a nemienila som mu len tak urobiť po vôli. Jemne mi hryzol spodnú veru, načo som mierne vzdychla. Ako inak, viac nepotreboval. Takto postupoval takmer celý večer. Ked sme prišli k ostatyným, chytil mi ruku a privinul si ma k sebe. Bola som prekvapená ale príjemne. Potom mi pred všetkými dal pusu a úškŕňal sa ako výherca, ktorý vyhral loto. Alebo ako naparený kohút ktorý sa predvádza pred sliepkami.

"Správaj sa slušne," napomenula som ho a slabo buchla lakťom do boku.

"Dobre, dobre. Rád sa predvádzam, prepáč," povedal so smiechom.

Väčšina sa úškŕňala od ucha k uchu a ten zbytok nám zagratuloval a povedal lichôtky ako "Nech vám to vydrží", "Ste pekná dvojica" a podobne. Zayn ktorý spolu s Niallom už čo to vypili, sa tvárili naoko pobúrene. Zayn mi na gratuláciu chcel dať pusu na líce, no v poslednej chvíli zamieril na ústa a s našpúlenou pusou mi nemotorne dal mlaskavú pusu.

"Och Zayn! To bolo nechutné," povedal znechutene Louis a ešte bližšie si pritiahol Eleanor.

"Ja ťa zabijem, okamžite od nej vypadni!" Odsotil ho Harry a zamračil sa naňho. No Zayn sa nadalej tváril spokojne a smial sa na Harryho mrzutosti. Nakoniec vybuchli do smiechu všetci.

Asi okolo pol jednej ráno sme sa už zberali na odchod. Aj preto, že Zayn spolu s Niallom už mali v sebe dosť alkoholu no hlavne aj od únavy. Harrymu som dala pusu a popriala som mu dobrú noc. Ked som sa otočila a chcela nasledovať Lili spolu s chlapcami, chytil ma za ruku.

"Počkaj pod s nami, chcem aby všetci vedeli, že mám, dievča," široko sa usmieval. Bola som trochu znepokojená. "Harry, nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ved sme spolu len pár hodín. Myslím, že by bolo omnoho lepšie nechať to na prirodzený vývoj udalostí. Nech sa to dozvedia nenútene, okrem toho.." Priložil mi prst na ústa a ťahal ma zo sebou. Rýchlo som zakývala Lili na pozdrav a bezmocne sa vliekla za Harrym. Nemala som z toho dobrý pocit. Kabát, ktorý som mala v ruke som si obliekla a pevnejšie som zvierala kabelku. Pri presklených točitých dverách som išla s Harrym posledná a srdce mi išlo vyskočiť. Ked fotografi pozreli kto vychádza okamžite zbistrili pozornosť. Chcela som sa tváriť nenápadne, no to že som išla s Harrym po boku a išli sme posledný na nenápadnosti nepridalo. Okázalo mi chytil ruku tak, aby to bolo vidieť a pri blesku foťákov som sa musela Harryho chytiť aj druhou rukou ako by to bola moja kotva. Moje oči doslova žiadali aby prestali tie blesky kmitať pred mojimi zreničkami. Ako sme kráčali oslepujúcim svetlom, novinári sa prekrikovali v kladaní otázok. Nikto im nevenoval pozornosť a všetci nastupovali do pristaveného auta. Konkrétnejšie, bola to čierna dlhá limuzína. Ked sme nastúpili už aj ja a Harry ako posledný a zavreli sa dvere na aute, odlahlo mi. Po pravej strane sedela Danielle a po lavej Harry. Blesy neprestávali a pár odvážlivcov prišlo až k autu a pokúšali sa dostať fotku z vnútra auta. Obočie som mala zachmúrené a dýchala som trochu prerývane. Dlane sa mi potili, no aspoň vnútri auta bolo len príkre svetlo a blesky fotoaparátov neboli také silné cez čierne sklá. Dan mi jemne priložila svoju dlaň na moju.

"Na to si zvykneš," povedala chlácholivo. Poobzerala som sa po ostatných ako sa tvária. Liam ktorý sedel z druhej strany vedla Danielle a objímal ju okolo ramien sa na mňa pokojne usmial. Zayn spolu s Niallom oproti nám po pravej strane zaspali vedla seba. Louis ktorý sedel pred nami na lavej strane si niečo vyťukával do mobilu a Eleanor vedla neho sa na mňa pokojne usmiala.

"Premiéru máme za sebou," povedal Harry a preplietol si so mnou prsty.

"To dúfam," zamrmlala som.

Mala som rozporuplné pocity. No bola som si istá tým, čo mi Danielle povedala a zároveň som sa utešovala tým, že to už nebude také hrozné.

Okrem tohto incidentu som nemohla byť šťastenjšia. Po dlhom dni a ešte dlhšom večeri som polahky zaspala.