Nič viac, nič menej v nej nestálo a
povedala som si, že už ma nič nerozhodí. No často počas
prehliadok a nakupovania som naňho myslela a na dôvod prečo to
zrušil, ktorý som nepoznala. Ani ho nezaujímalo či sem vôbec
nastúpim v septembri.
Vo veľkých centrách a aj na uliciach
v meste som videla plagáty skupiny One Direction, dokonca aj na
londýnskych červených autobusoch boli veľké plagáty s ich
tvárami. V jednom nákupnom centre s ich obchodom som si na pamiatku
kúpila červený hrnček s názvom ich skupiny a tvárami. Otec na
mňa prekvapene pozrel.
"Ty si ich fanúšik alebo čo?"
Čudoval sa.
"To nie, ale pre mňa vlastne oni
predstavujú Londýn. Pozri všade na tie plagáty. Keď sa pozriem na
tento hrnček, hneď sa mi vybaví toto mesto, a to by mal pripomínať
suvenír nie?" Odpovedala som popravde. Keď som videla, že otec
si berie tiež hrnček s ich podobizňami, len s iným motívom,
zdvihla som obočie a zasmiala sa.
"No čo?" Ohradil sa aj on so
smiechom. Zdvihla som ruky akože sa vzdávam a išli sme ďalej,
spolu s našimi naozaj originálnymi suvenírmi. Nine som kúpila
vysoké conversky s motívom anglickej vlajky. Vybozkáva mi za ne aj
nohy. Keď sme bývali spolu, často na internete hľadala práve
tieto a keď som ich zbadala vo výklade, musela som jej ich
zobrať. Na ulici bol stánok s ďalšími vecami pre turistov s
motívmi anglickej kráľovskej rodiny. Obyčajné lacné biele
tričko s podobizňou anglickej kráľovnej so svojimi psami som
kúpila aj sebe aj Nine. Bolo to celkom vtipné. Do hotela sme prišli
asi o šiestej večer. Hladná som nebola, pretože sme sa boli aj
najesť a otec ma zobral aj do cukrárne, kde sme mali malú tortičku.
Dala som si sprchu a zapla notebook. Prihlásila som sa na twitter aj
na facebook. Chvíľku som si písala aj s Ninou a prezradila jej, že
mám pre ňu prekvapenie. Napísala mi aj Vik, Adam a aj Nik. Po asi
dvoch hodinách na internete som sa odhlásila. Z dnešného dňa som
bola dosť unavená a tak som si zapla film Popoluška, kde hrá
Selena Gomez. Bol to krásny film, ktorý poukazoval na to, že nikdy
neviete s kým skončíte svoj život. No po filme, asi okolo
desiatej večer keď som vypla notebook, z toľkej únavy som zaspala
takmer okamžite.
...
...
Na druhý deň som sa zobudila na zvuk
otcovho budíka z vedľajšej izby. Pozrela som na hodinky vedľa
postele a bolo pol deviatej. Vstala som a išla do kúpeľne, kde som
si umyla zuby a vykonala rannú hygienu. Keď som vychádzala, otec už
sedel za notebookom.
"Čo to robíš?" Opýtala
som sa ho a nazrela mu ponad plece.
"Kontrolujem let, pôjdeme sa
najesť a potom ideme baliť veci dobre?"
"Okej, idem sa obliecť a môžme
ísť," odvetila som.
Obliekla som si úzke slim rifle, jemný
volný biely sveter a členkové topánky. Vlasy som si stiahla
gumičkou do chvosta a vyšla z izby. Otec práve vychádzal z kúpeľne a bral si zo skrine veci.
Lietadlo nám letí o tretej poobede.
Po raňajkách sme si išli zbaliť veci. Mne to trvalo o trochu
dlhšie, ako vždy. No o pol druhej sme už vychádzali z výťahu
a mierili k recepčnej. Otec jej podával kreditnú kartu a podpísal
nejaké papiere. Vrátili sme kľúče od izby a naložili svoje veci
do kufra taxíka. Počas cesty autom som sa lúčila s mestom a
nevedela sa dočkaj dňa, kedy sem priletím opäť. Už teraz mi
chýbalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára