O 1 rok neskôr.
„Vidíš?“ ukázal na
priestor pred nami.
„Nie! Žiadna vločka
tam nieje. Som si tým istá,“ protestovala som.
„Nechceš to priznať,
ale veľmi dobre vidíš tie poletujúce vločky zlatko.“
„Dobre, no poletovať
začali až teraz a nie pred desiatimi minútami, ako si tvrdil,“
podpichovala som.
„No tak to teda...“
chcel sa ďalej dohadovať, ale keď videl môj úsmev, zbadal, že
si z neho robím len srandu.
„Ty jedna...“ pohrozil
mi so smiechom. Naklonil sa ku mne a pery mi už ovanul jeho teplý
dych. Samozrejme v poslednej chvíli sa uškrnul, zohol sa k snehu a
než som si to stihla uvedomiť, moju čiapku zdobil sneh z rozbitej
gule.
„To nieje fér!“
Protestovala som opäť. „Bola som rozptýlená.“ Zložila som si
ruky na hrudi.
„A s čím som ťa tak
rozptýlil, honey?“ Nevinne ku mne pristúpil a ruky mi
položil na boky.
„Ty hnusoba,“ dala som
mu buchnát do ramena. „Dobre to vieš. Veľmi dobre to vieš.“
Len sa zasmial a znovu sa ku mne sklonil, tentoraz zmýšľajúc
určite mi dať pusu.
„Mm-m,“ vyšmykla som
sa z jeho objatia, keď som zacítila vo vrecku vyzváňajúci mobil.
Vystriedala som úškrn. „Otec,“ oznámila som.
„Áno?“ ozvala som sa
do telefónu.
„Večera už je hotová.“
„Okej, tak ideme. Maj
sa.“ Zložila som.
„Musíme sa vrátiť,“
otočila som sa k Ethanovi.
„Okej,“ dal mi pusu na
nos, preplietli sme si prsty a vykročili naspäť po ulici domov.
„Pozri na tie vločky!“
Nadchýnala som sa. Za tú chvíľu začali padať vločky s
priemerom jedného centimetra. Pouličné lampy vrhali na ulice
oranžové svetlo a domy osvetľovali vianočné svetielka. Bolo to
čarovné.
„Hovoril som, že začne
husto snežiť,“ naparoval sa Ethan.
„Poďme radšej domov,
som už hladná,“ pokrútila som nad ním hlavou a oprela sa oňho.
„Dobrý nápad. Umieram
od hladu!“
Tohtoročné sviatky boli
jedny z najkrajších aké som si pamätala. K otcovi a Kate prišli
všetci. Bola som tam ja s Ethanom. Jeremy s Lucy, dokonca aj mama s
Billym prišli z Kanady. Boli tu aj starkí z otcovej strany a
doobeda, keď priniesol Lucy a Ethana ich otec, zdržal sa tu hodinku
pri čaji, ktorí mu Jeremyho mama doslova nakázala vypiť.
Sladká vôňa jablkového
koláča a škorice ma ovanuli, keď sme prišli z vonku. V dome bolo
rušno. Panovala tu príjemná, rodinná atmosféra. Priateľským
hašterením sa tu častovali asi všetci. Prešla mnou spokojnosť.
Jeremy vykukol z jedálne na chodbu.
„No konečne! Čakáme
len na vás, vážení.“ Dramaticky sa chytil za brucho. „Som
taký hladný a vy ma ešte trápite tým, že oddalujete večeru.“
„Nemôžem zato, že
tvoja sestra sa rada háda,“ odpovedal nevinne Ethan.
„Tak sa zdá, že s
tvojím darčekom na Vianoce sa niečo stane,“ znovu som ho buchla
do ramena. Jeremy sa schuti zasmial a objavila sa pri ňom Lucy.
„Och,“ chytil sa za
koleno a oprel o rímsu na dverách.
„Čo sa stalo Jer?“
pohotovo ho chytila okolo pása.
„To nič. Len menší
kŕč. Dnes som si nohy dosť zaťažil. Ved vieš, že sa ešte
musím šetriť po tých rehabilitáciách,“ dal jej vďačnú pusu
na líce.
„Pod si radšej sadnúť.“
„Áno, áno. Večer
musím byť fit,“ žmurkol na ňu, až sa začervenala od korienkov
vlasov po palce na nohách.
„Jeremy!“ zahriakla
ho.
„No čo?“ odvetil
nevinne.
Ethan sa len zaškeril a
chlapsky si ma pritiahol k sebe.
„Bože, to chlapské
ego,“ buchla som ho už po tretí krát, tentoraz do brucha.
„Tá ťa mláti od rána
do večera čo?“ zaujímal sa Jeremy. „Ešteže si si ju zobral
na ten intrák.“
„Nebývame na intráku,“
zaškúlila som naňho. „Je to univerzitný bytík.“
„Mne nevadia jej bitky,
hlavne v posteli nie,“ usmial sa Ethan. Tentoraz som sa začervenala
ja.
„Aby si vedel, dnes
budeš spať na zemi miláčik,“ cmukla som.
„Ved ty ma ešte budeš
prosiť, aby som ti išiel zohriať postel,“ prenikavo mi pozrel
tými svojimi tmavými očami do tváre. Zase som sa roztápala.
Vedel ma obmäkčiť.
„Uvidíme,“ koketne
som okolo neho prešla do jedálne.
Počas večere ma pod
stolom chytal za stehno, za koleno. Jemne ma hladkal a pomaly,
takticky mi rozpaľoval malé plamienky v bruchu. Keď si ani po
piatom buchnutí ruku neodsunul, vzdala som to.
„Neznášam ťa,“
slabo som zastonala, keď sa dostal na vnútornú stranu stehna.
„Ja viem,“ šepol mi
do ucha a dal mi malý boštek pri ucho.
Ten neodolateľný chlap
vedel, ako ma rozčúliť.
Po nekonečne dlhej večeri
a ešte dlhšom večernom programe, kde sme si spievali vianočné
pesničky, hrali spoločenské hry a Lucy nám zahrala na klavíri, sa konečne všetci začali zberať do postele. Jeremymu pomohla do
izby Lucy. Svoj skorý odchod odôvodnil tým, že jeho nohy
potrebujú oddych. To určite. Potom sa pobrali do hosťovských
izieb aj starkí, mama s Billym a nakoniec do spálne odvliekla otca
aj Kate. Oheň v krbe tancoval vo vysokých plameňoch. Svetlá boli
pozhasínané. Horeli len sviečky. Farba svetiel bola krásna.
„Zdá sa, že sme
konečne sami,“ Ethan mi pošepkal pri uchu a začal mi prechádzať
perami po krku.
„Mhm,“ s príjemným
pocitom som zatiahla. „Vieš, že sa už celkom teším do školy?“
„Prečo ťa práve teraz
napadá škola?“ nechápavo sa odtiahol a začal si namotávať na
prst moje vlnky, ktoré sa mi uvoľnili.
„Chýba mi naše
súkromie,“ zívla som a pritiahla si teplú deku vyššie k brade.
„U teba v izbe máme
súkromia dosť Lili,“ jemne mi hryzkal ucho až mi prešli po krku
zimomriavky.
„Neblázni Ethan,“
chcela som ho odtiahnuť, ale nejako to nešlo. Bola som ako
huspenina. „Celé horné poschodie je plné ľudí.“
„Tak zostaňme tu dole,“
usmial sa. V očiach mu zaiskrili šibalské ohníčky. Neveriacky
som naňho pozrela.
„Ani náhodou,“
zamietla som.
„Tak potom nemáš na
výber,“ dodal nekompromisne.
„Prosím?“
„Budem ťa musieť
odniesť hore do tvojej postele.“ Ticho som zvýskla keď ma
schytil do náručia ako malé dieťa. Obmotala som si nohy okolo
jeho bokov a cestou cez schody do izby sme sa venovali našim ústam.
Sekundu po tom, čo ma
zvalil na mäkký matrac sa na mňa zadíval. A sekundu predtým, než
sme sa stihli venovať vyzliekaniu nášho oblečenia, mi povedal dve
krásne slová, ktoré som počúvala každý deň od minulého roka.
„Milujem ťa.“
„Aj ja ťa milujem.“
Jeho úsmev ma prepaľoval.
„Áno,“ zašepkala
som, keď mi začal posielať malé božteky od krku ku kľúčnej
kosti.
„Čo áno?“ zamrmlal.
„Zohrej mi posteľ
Ethan.“ Vplietla som si prsty do jeho vlasov. „Prosím,“ pípla
som.
„Vždy láska moja,“
zasmial sa.
Veselé Vianoce! X
som rada že si nespravila žiadne žári mári s tým jerremym a nenapísala že po týždni sa zotavil :).. ( kruté ja viem :D )
OdpovedaťOdstrániťtá skladba od louisa armstronga je dokonalá :)... (ja zbožňujem od neho -what a wonderful world :) )
niet čo dodať na poviedku, ja by som si dokázala predstaviť koniec aj pri slovách milujem ťa, ale to za tým je tiež krásne ukončenie!! :) a mňa by to nenapadlo/ nespomenula by som si na to s tou posteľou :).. takže ťa chválim :P.. lebo si mi dala taký menší dôvod na úsmev... a samozrejme obrovský dôvod s obrovským úsmevom za poviedku- jej ukončenie a vôbec písanie :)
jéj síce si píšeme na skype ( :D ) ale odpíšem sem.. tú pesničku si idem pustiť a dakujem za komentár no a budem sa opakovať ale: tie tvoje dlhočízne komentáre ma vždy potešia :))
Odstrániťach, úžasné :) som rada, že to takto skončilo, ale som zároveň aj smutná, že táto úžasná poviedka končí, ale ty určite vymyslíš dačo nové :) :) teším sa a ešte raz bolo to úžasné :) ;)... Mirka
OdpovedaťOdstrániťjéj dakujem! :)) krásny komentár, hádam nesklamem novým príbehom a bude sa páčiť tak ako tento :)
OdstrániťTrošku neskoro, ale keďže som sa tu skôr nedostala... Bola to úžasná story, fakt podarená a ja som rada, že mi o tebe niekto povedal, pretože tvoje diela sa čítajú veľmi dobre... :)
OdpovedaťOdstrániť