10.časť

Edmund mal chuť rozbíjať a ničiť všetko, čo bolo v jeho dosahu. Zaklial. Odkedy sa naučil, že ženy mu do postele chodia samé, nestaral sa takmer o nič. Do smrti jeho otca. Ale nijaká sa mu nedostala pod kožu ako ona. Spoznal krajšie ženy, obdivuhodnejšie.. dokonca poddajnejšie. Ani to nieje žena, iba dievča. Znovu zaklial. Kašlať na to, čo chce jeho matka. Mal chuť schytiť ju do náručia a bozkávať a robiť ďalšie veci na ktorých sa vždy smial. Smial sa priateľom, ktorý boli závislí len na jednej žene. Boli zamilovaný. A on tiež. Vybehol z miestnosti a rozbehol sa po chodbe. Kráčala svižne a bola pred ním o niekoľko dobrých desiatok metrov.

Len dôstojnosť jej nedovolila bežať. Zmizla za rohom dverí, ktoré viedli na záhradu. Edmund sa rozbehol smerom ktorým sa vydala, aby mu neušla.

„Dočerta stoj!“ Edmund bol celý bez seba. Chytil ju za lakeť a otočil k sebe. Bella pozerala do zeme a prudko dýchala.

Po dlhej chvíli naňho zdvihla zrak a odhodlane sa vystrela. „Myslím, že by ste nemali...“

„Prestaň s tým!“ Tváril sa ako nepríčetný. Od zlosti bol celý bez seba. Prekvapene cúvla, no Edmund k nej spravil krok. Medzi nimi bola len nepatrná medzera.

„Chcem...“ uprene jej pozeral do očí. Bella si pomyslela, že krajšieho muža ešte nevidela. Pod jeho upretým pohľadom cítila, ako sa jej hrnie do tváre krv.

„Čo chceš Edmund?“ zmätene naňho pozrela. Jeho meno vyznelo z jej úst tak prirodzene. Prvý krát ho oslovila priamo. Dlho sa ňu pozeral, rozhodoval sa.

„Chcem byť s tebou,“ odvetil napokon. „Chcem o tebe vedieť všetko. A chcem urobiť jednu vec.“

„Čo je to?“ nepatrne vydýchla. Nebola si istá či ju vôbec počul. Akoby to chcelo vedieť aj samé slnko. Po zamračenom dni vykuklo spoza mrakov. Pozeral na jej pery. Hruď sa mu prudko dvíhala. Sklonil sa k nej a jednou rukou si vplietol prsty do jej jemných kučier. Boli presne také, aké si Edmund predstavoval. Ako hodváb. Odchýlila pery a aj keď to čakala, totálne ju ohromilo keď ju bez váhania objal. A potom sa jeho ústa spojili s jej perami. Pristihla sa, že namiesto toho, aby sa bránila, sa k nemu pritíska. Znovu a znovu ju bozkával, od ľahučkých dotykov pier po prechádzal k naliehavejším bozkom. Pozrela naňho, Edmund mal oči zatvorené a tvár mu tienili husté čierne mihalnice. Bol krásny.

„Chceš byť so mnou?“ vecne poznamenala keď sa od seba odtiahli. Ešte stále ju držal okolo bokov. Usmial sa na ňu tým spôsobom, pri ktorom bola Bella rada, že ju drží.

„A chcem ťa spoznať,“ doplnil ju.

Keď zdvihla zrak, uvidel v jej očiach šibalské ohníky, ktoré mala aj pri ich prvom stretnutí.

„Tak poďme.“ Vložila si ruku do jeho dlane a potiahla ho smerom od domu.