nedeľa 27. januára 2013

15.časť

„Zajtra ráno sa môžeme vrátiť,“ oznámil v ten deň Edmund pri večeri. Sedeli za jedným stolom, ale ani jeden z nich nebol šťastný. Bella rozmýšľala prečo sa jej Edmund celý deň vyhýbal. „Počasie sa ukludnilo.“
„To je dobre,“ pozrela naňho, ale Edmund zízal do taniera. „Stalo sa niečo?“
„Nemal by som sa to skôr opýtať ja?“ zdvihol pohľad.
„Prečo?“ nechápala Bella.
Po krátkej odmlke ľahostajne mykol ramenami. „Nič.“ S hrmotom vstal od stola až sa stolička zviezla na zem. Rýchlim krokom vyšiel s miestnosti a Bella počula len buchnutie dverí. Čoraz viac sa v ňom nevyznala.
Keď asi hodinu nechodil, takmer už otvárala dvere, aby sa išla za ním pozrieť. Vonku bola tma a mrzlo. Schytila kľučku, ktorá sa otvorila pomocou inej sily.
„Kde si bol?“ neovládla zvýšený hlas, keď sa pred ňou zjavil Edmund.
Nechápavo zvraštil obočie. „Bol som pri koňoch. Aj oni musia žrať, či nie?“ Tentoraz ho zdvihol a arogantným úškrnom na ňu pozeral.
„Mohol si mi aspoň niečo povedať, ja...“
„Prečo?“ vyzval ju. Tieto ich konverzácie jej začínali liezť na nervy. S rozhorčeným vydýchnutím sa mu otočila chrbtom a odišla do spálne.



Arogantný...arogantný...krásny. Dočerta. Nemohla poprieť to, že sa jej páči. Keď si obliekla veci na spanie a vlasy prečesala rukou, vliezla do postele. Rozmýšľala, či sa Edmund radšej nevyspí na zemi pri krbe a v druhej izbe, než pri nej. Takmer tomu už uverila, keď sa o pár minút otvorili dvere v izbe.
Prudko sa posadila na posteľ. Pozeral na ňu pár modrých očí. „Myslela som, že si sa rozhodol nocovať v stajni,“ odvetila ironicky.
„Zvažoval som to,“ kútiky úst mu mykali do úsmevu. „Prepáč,“ odvetil napokon.
„Prijíma sa,“ naklonila hlavu na bok. „Ideš si ľahnúť?“ poklepala prázdne miesto na posteli.
Prikývol a keď si začal vyzliekať košeľu, opäť si ľahla a prikrývku vytiahla až po bradu. Posteľ sa pod jeho váhou trochu prehĺbila. Prikryl sa len po brucho a ľavou rukou si podoprel hlavu. Napriek jeho uvoľnenej polohe z neho cítila napätie. Pod perinou sa ho nechtiac dotkla pravej dlane a na jej prekvapenie si s ňou preplietol prsty. Otočila hlavu na bok a zistila, že Edmund na ňu uprene pozerá. Očami zablúdila na jeho pery a vzápätí na to, pomaly, trhane vydýchol vzduch z pľúc.
„Nevydržím to,“ zachrípnutým hlasom povedal do tmavej izby. Jeho teplý dych ju ovanul pri ústach.
„Čo?“ ledva prehovorila. Nebola si istá, či to povedala nahlas. Prekonal tých pár centimetrov od nej a priložil pery na jej. Po celý čas jej pozeral do očí. Hľadal náznak strachu, hrôzy... čohokoľvek, čo by ho donútilo prestať. Pri tom letmom spojení sa jej zavreli oči a vyzerala tak nevinne. Jej prítomnosť bytostne cítil. Jazykom jej prešiel po spodnej pere a tichučkým vzdychnutím do jeho úst potvrdila súhlas. Pretočila sa na bok a voľnou rukou mu zabehla na nahé brucho.
„Nemala by si mi toto dovoľovať. Mala by si ma vyhodil z izby,“ usmial sa. Pokrútila hlavou. Vedela čo chcel, aj čo chce ona. Možno si nie sú sľúbení ako partneri, ale túto noc chce byť jeho.
„Nie,“ vydýchla. Zdvihla sa na jednom lakti a pokojne mu pozerala do tváre.
„Láska moja,“ odhrnul jej z tváre pramienky hnedých kučier. Videl ako si hryzie spodnú peru. Bola nervózna, ale snažila sa tváriť odhodlane. V krátkej chvíli sa ocitla pod ním. Prsty si vplietla do jeho krátkych vlnistých vlasov. Sklonil k nej hlavu s so zatvorenými očami ju pobozkal. Nežne ju objal a dôverne si ju privinul. Pritisla sa k nemu, objala jeho telo... keby si ho dokázala privinúť bližšie, urobila by to. Zľahka jej prechádzal po jamke na hrdle a po pleci. Keď zdvihol hlavu, vlasy mal trochu strapaté a viečka oťažené.
„Si si istá, že to chceš?“ opýtal sa.
„Nikdy som si nebola istejšia,“ odpovedala a posiala mu sánku ľahučkými bozkami.
„Budem jemný,“ sľúbil. Nohami ho objala okolo bokov. Ani chvíľu o tom nepochybovala.


Časť som nepridávala kvôli únave, škole, času... ale najviac preto, lebo už nemám svoj vlastný notebook a nemôžem si ho hocikedy zapať a ísť písať. Ten týždeň nebol hrozný, no taká odstávka sa zatiaľ nechystá, aj keď ktovie čo bude na budúci týždeň.. dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada ak necháte komentár ;) 

7 komentárov:

  1. ach barči, dlho som nekomentovala a prečítala si tri posledné časti (aj spolu s touto) naraz, a tomu ver že to stálo zato!! úškrny, a iskričky v očiach sú nič... pretože v tejto časti... ach.. špípali ma až oči a keby nesedím tak určite padnem.. skvélý pocit v žalútku, možno motýle možno aj lepšie! je to skvelá časť! ja sa nerozplývam ja sa rozpadám až to cítim! neiže sa teším na novú časť... ja po nej priam priahnem!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D pre autora to je strašne pekné vedieť, že niekto má pri týchto výrastkoch v moje hlave také pocity.. nom dakujem moc :))

      Odstrániť
  2. bože, to je úžasné! *M

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Juuuj :o) neskutočne ma to baví čítať, neskutočne to prežívam i keď nieje ešte uplny koniec povedky ale už viem že mi to bude chybať, cely ten dej a všetko :D D.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vieš čo priznám sa, že ja už chcem písať niečo iné :) ale ved možno niečo nové čo napíšem nahradí tvoju stratu z tejto, ktorá už konči (:D) tiež dakujem moc za komentár :))

      Odstrániť
  4. Nejak som to čítala už včera (pomaly so zavretými očami a tak komentár pridávam až teraz... :) Je to úžas, teším sa na ďalšiu a dúfam, že už nebudeme musieť čakať tak dlho... :)

    OdpovedaťOdstrániť