16.časť 2/2

Edmund ju odprevadil k dverám jej izby, kde ju už čakala Emma s nečitateľným výrazom a poslušne odvráteným zrakom.
„Oddýchni si,“ zdvihol si jej ruku k perám a pobozkal ju. „Večer prídem pre teba a pôjdeme spolu na večeru.“ Chcela niečo povedať, ale jemne no isto ju postrčil dopredu k plavovlasému dievčaťu a odišiel po dlhej chodbe. Pozerala za ním až pokým nezahol za roh.
„Slečna?“ opýtala sa jej Emma a držala dvere otvorené.
„Ďakujem,“ unavene odvetila, keď ju začala vyzliekať zo šiat a pomohla jej do horúcej vane. Po dlhej jazde v sedle mala stuhnuté svaly. Sem tam prichytila Emmu ako na ňu zvedavo pozerá. Keď ju zabalila do župana, posadila sa na diván pred zrkadlo. Vybrala jej sponky z narýchlo urobeného účesu a kefou s jemnými štetinami začala rozčesávať mokré pramene.
„Je to až tak vidieť?“ opýtala sa ticho Bella. Nevedela presne na čo sa pýta, vedela ale, že ju určite pochopí.
„Prepáčte, slečna.“ Dievča sklonilo hlavu.
„Je?“ dožadovala sa odpovede. Dievča sa milo usmialo, ale bola ticho.
Rozhodla sa prejsť k inej téme. „Moja sesternica... je ešte tu?“
„Áno, takmer všetci hostia už odišli okrem nich.“ Emma jej začala pliesť rozčesané vlasy do dvoch vrkočov.
„A môj strýko?“
„Čo by ste chceli vedieť?“
„Ako sa mu darilo?“ Popravde sa jej nechcelo vôbec zhovárať, ale nejako si chcela odpútať myseľ.
„Väčšinu času bol vo svojej izbe alebo k knižnici,“ odvetilo dievča.
Bella poslala Emmu preč, keď si položila unavené telo na mäkký matrac a prikryla sa jemnými obliečkami. Takmer hneď, keď zatvorila oči, zaspala spánkom bezsenným.

Ak sem hodíte aspoň dva komentáre, pridám sem hneď ďalšiu, ak nie, bude tu tak pred večerom :)