17.časť

Zobudila som sa ako so mnou niekto trasie.

"Barbi, zobuď sa." Hovoril mi otec.

"Čože?" Pretrela som si oči. Keď som sa poobzerala, všimla som si, že stojíme na nejakej pumpe.

"Vstávaj, ideme sa najesť," vlasy som si zapla do gumičky a zo zadného sedadla som si zobrala kabát. Otec bol už vonku pri mojich dverách a držal nad hlavou dáždnik. Keď sme vošli do malej reštaurácie vedľa benzínky, bolo tu príjemne teplo.

Po raňajkách mi bolo hneď lepšie, otec ešte natankoval a už sme vyrážali. Bolo desať hodín ráno.

"Kde to sme?" Opýtala som sa.

"Na hraniciach Nemecka," povedal a vzápätí som ich aj uvidela. 

Na letisko sme prišli o dvanástej, na obed ako sme aj predpokladali. Išli sme si kúpiť zabukované letenky a na letisku bol menší rozruch, ale moc ma to netrápilo. Lietadlo nám išlo o pol ôsmej večer. Rozhodli sme sa ísť teda do hotela na letisku. Do sprchy som išla prvá. Umyla som si aj vlasy, ktoré som si vyfúkala a vyžehlila. Na tvár som si dala kricí krém, tenkú linku a špirálu. Obliekla som si čisté spodné prádlo, voľný čierny sveter, bledé rifle a biele vysoké conversky. Na ruku som si pripla ešte hodinky. Pokým bol v sprche otec, zapla som si jeho notebook. Na twitteri bolo dosť príspevkov o One Direction od nejakých fanúšičiek. Keď som si o tom prekladala jeden dlhší tweet, zakričal na mňa otec aby som mu podala nejaké veci. No keď som si znovu ľahla na postel, radšej som to zrušila.

Dve hodiny pred odletom sme prišli na letisko. Vybavili sme všetky potrebné veci a čakali sme v menšej hale až oznámia náš let. Po menšom meškaní sme konečne išli smerom k terminálu a zaskočilo ma to, čo som videla. Veľká masa dievčat, ktoré mali sotva 16 rokov, tam na niekoho vrieskali a dobývali sa cez SBS-karov. Keď som sa spýtavo pozrela na otca, len pokrčil ramenami.

"Asi nejaká celebrita," len povedal.

"Asi," odvetila som.

Bola som zvedavá kto tam môže byť, no cez tie vreštiace dievčatá, ktoré sa správali ako psycho, som nič nevidela. SBS-karovi sme ukázali naše letenky aby vedel, že nepatríme k tejto skupine. Pri otcovi mu to bolo viac menej jasné no pri mne, sa zatváril trochu obozretnejšie. Letuška skontrolovala naše letenky a už sme kráčali cez chodbu smerom k dverám lietadla. Usadili nás na naše miesta a zvedavo som sa obzerala okolo seba. Otec už letel prvou triedou, no ja ešte nie a tak on si len pokojne sadol, otvoril si knihu a začal čítať. Sedadlá boli po ľavej strane po dvoch, kde som sedela ja a otec. V strede boli po troch a po pravej strane boli po piatich sedadlách. Od letušky, ktorá išla okolo, som si vypýtala pomarančový džús a sadla si vedľa otca, ktorý stihol za tých pár minút zaspať. Ani sa mu nečudujem, veď bol hore 48 hodín. Dala som mu dole okuliare a knižku som mu položila vedľa sedadla. Zapla som mu pás a pod hlavu som mu dala malý vankúšik.

Keď sme už vzlietli, letušky upozornil na silné turbolencie a radili nám, aby sme sa čo najmenej vzďaľovali od sedadla. Zapla som si môj notebook, pustila na ňom pesničky a surfovala po internete. Spať sa mi nedalo pretože každú chvíľu som cítila ďalšiu a ďalšiu turbolenciu, no netrvali dlho a boli slabé. Popri písaní na twitteri som chrúmala oriešky a pila asi piaty krabičkový džús. Dlho netrvalo a keď bolo dlhšiu dobu kľud, vstala som, prešla popri stredných sedadlách a zamierila som na koniec kabíny na záchod. Najprv som pocítila tlak na nohách, vzápätí na celom tele a keď som sa už ledva udržala na nohách a rútila sa na podlahu, osud si zmyslel, že prekazím spánok niekomu, na koho som sa zvalila. Doslova som tomu dotyčnému spadla do náručia. Keď som otvárala oči a čakala nemecké nadávky od nejakého zazobanca, pozerala som priamo do rozospatých zeleno-modrých očí. Chlapec na mňa zmetene pozeral a nevedel čo má urobiť ako prvé. Celé to trvalo pár sekúnd, no mala som pocit, akoby prešli hodiny. Trochu som očervenela a bola som v rozpakoch, nechcela som aby si to zle vysvetlil. Začala som sa mu po anglicky ospravedlňovať a on ma len zrazu chytil rukou okolo chrbáta. Jemne a milo sa usmial.

"To je v poriadku," povedal s britským prízvukom.

"Naozaj som nechcela," koktala som zo seba. Chlapec vedľa neho, zlatý blondiačik si šúchal tiež rozospaté oči a zmetene sa mňa pozrel. Po chvíli pokrčil plecami, otočil sa na druhú stranu, nasadil si na uši slúchatká a mal v pláne znovu nerušene spať.

"Ja ani neviem ako, len ma to hodilo do strany...," dodala som a spamätala sa z jeho upretého pohľadu na mňa. Keď sa lietadlo konečne upokojilo, vstala som z jeho nôh a mala som lepšiu možnosť si ho prezrieť. Mal dlhšie brčkavé hnedé vlasy a jeho príjemnú vôňu som ešte stále cítila pri tvári. Opäť sa na mňa usmial a vyzeral byť potešený mojimi rozpakmi.  

"To je okej," len odpovedal. Kývla som hlavou a keď som prišla k dverám od wc, jeho tvár sa mi zdala nejaká známa.