16.časť

Pomaly sa usmial.

"Našťastie, ešte majú voľné miesta. Rezervoval som dve letenky do prvej triedy. Ostatné boli už plno obsadené ale nevadí, hlavne že niečo máme. Aj tam už zrušili dosť letov. Do Nemecka pôjdeme autom, ale budeme musieť ísť dnes okolo druhej ráno aby sme to už na zajtrajší večerný let stihli." Vydýchla som si, ale hneď ma napadlo čo všetko budem musieť za taký krátky čas prichistať.

"Dobre, to aby som už začala baliť. Ty sa zvládneš aj sám však?" Opýtala som sa ho.

"Iste, veci mám čisté. Treba ich už len zbaliť. Idem do obchodu, aby sme mali po ceste niečo na jedenie. Dlhšie sa zastavovať nebudeme môcť," povedal.

"Dobre, napíšem ti pár veci ktoré potrebujem," odpovedala som a začala rýchlo písať na papier kozmetiku a pár drobností zatiaľ čo si otec bral doklady, peňaženku, kľúče a už stál pri dverách. Do ruky som mu dala papier a dodala som.

"Hlavne nekupuj zbytočnosti," uškrnula som sa.

Keď som vošla do izby, Nina sa akurát zobudila. Povedala som jej novinku a hneď navrhla, že mi pomôže s balením. Bola som neskutočne vďačná za takú kamarátku. Išla sa osprchovať a ja som si prichystala dva veľké kufre a jeden malý na kozmetiku a drobnosti. Na postel som začala vyťahovať veci. Kedže v Anglicku je dosť premenlivé počasie, brala som tak povediac z každého kúta mojej skrine. Na postel som si dávala mikiny, svetre, tielka, tričká, džínsy, legíny, tepláky, krátke gate, košele, šaty, sukne, spodné prádlo, pyžamá, pár búnd, šatky, čapice, tenisky, dva páry tenkých čižiem a obuv mi zabrali asi polovicu jedného kufra a na vrch a do menších zipsových otvorov som si dala knižky a časopisy. Zatiaľ čo som si balila kozmetiku, Nina prišla zo sprchy a keby nemala pripomienku, že kde mám veci na tancovanie, takmer by som ich zabudla. Na kôpku mi začala dávať dva páry baletiek, cvičky, elastické tielko, legíny na cvičenie, jeden pár čiernych hrubých silóniek, tenkú svetríkovú tuniku, a keď sa ma opýtala v čom by som chcela ísť pred porotu, ukázala som jej jemné čierne priesvitné šaty a čierne silonky, tie mi zabalila na vrch kopy. Pol kufra som mala ešte voľného, takže sa mi to tam zmestilo. Kozmetiku, žehličku na vlasy, fén, kulmu, spolu s bižutériou a drobnosťami som mala už zabalenú do napráskaného malého kufra. Do príručnej batožiny som si dala notebook, mp4 s pesničkami, sluchátka a mobil.

Pre istotu som pobalila aj otcove veci a keď bolo pol šiestej, ešte neprišiel. Nina odišla pred hodinou, zaželala mi veľa šťastia a povedala, nech sa ozvem hneď ako budem vedieť výsledky. Keď prišiel otec o siedmej vydýchla som si, pretože mi nezdvíhal mobil.  

"No konečne! Kde si toľko bol?" Hneď som naňho vyskočila, keď sa ešte len vyzúval.

"Prepáč, cesty sú zlé. Budeme musieť ísť za nejaké tri hodiny. Myslíš že to stíhame?" Opýtal sa s obavami.

"Všetko som už zbalila, stačí len jedlo," videla som, ako si vydýchol.

"Dobre, idem sa umyť a zatiaľ niečo urob, aby sme sa ešte najedli doma."

"Jasné," odpovedala som.

Počasie sa stále neukludnilo. Ešte som nevidela, aby v lete na Slovensku bolo takéto. Keď som balila jedlo do tašky, otec už znášal zo schodov kufre. Našťastie máme aj garáž a nemusíme nakladať veci vonku. Išli sme bočným vchodom cez kuchyňu. Otvorila som kufor na aute a pomohla som otcovi s nakladaním vecí. Jedlo som dala na zadné sedadlo auta. Na cestu som urobila sendviče, zabalili sme nejaké tyčinky, otec si na nočnú cestu kúpil aj energetické nápoje a do termosky som spravila ešte kávu pre mňa. Budem mu robiť spoločnosť počas cesty. Obliekla som si hrubé legíny, dlhší prúžkovaný sveter a zateplené bledo-hnedé papučky. Keď sme vyrážali, bolo desať hodín večer. Obloha už bola tmavá a husto pršalo. Otec si zapol gps-ku a zadal adresu Mníchovského letiska.

"Za normálnych okolností by sme do Mníchova dorazili za desať hodín, ale keď budú zlé cesty hádam to stihneme aj zajtra do obeda," povedal keď zapínal svetlá na aute a už sme vychádzali.

"Snáď áno," hlesla som. Po pár hodinách keď ma už omrzelo pozerať sa von oknom, zapla som si otcov notebook. Baterka mi vydrží pár hodín a počítač má aj wi-fi. Prihlásila som sa na twitter a keď som si prezerala novinky, videla som nový tweet od Harryho Stylesa, ktorý písal na nástenku Liamovi. Aj som na nich zabudla od vtedy čo som si púšťala ich pesničky. Z nudy som si pozerala Harryho fotky. Niektoré boli fakt vtipné. Ale asi pod dvoch hodinách som notebook vypla a na uši som si dala slúchatká.