27.časť

Zvyšok prázdnin som trávila istou rutinou. Bola som s Ninou, Viki niekedy sme vyšli von aj s chalanmi. Chodila som k starkým. Na skype som volávala s Ann a Bell a otec pracoval takmer celé dni okrem víkendov, kedy ma brával do mesta.

Pomaly som sa pripravovala na odchod do Londýna. Bolo pár hodín pred odletom. Otec ma odvezie na letisko do Bratislavy, s tade mi ide lietadlo o štvrtej poobede.

Bolo skoro ráno. V tichosti som si balila veci. Brala som si dva veľké kufre plus jeden malý a príručnú batožinu. Otec ešte spal a nechcela som ho budiť. Všetky veci som si nachystala už včera na stole ktoré si zabalím. Letné veci som takmer nebrala. Nehrozí že by tam na jeseň svietilo slnko. Pobrala som si viac svetrov, tričiek, dlhých gatí aj rukavice, šál a čiapky. Zabalila som si kabáty, bundy, čižmy, coversky, tašky a takmer všetky veci na cvičenie aj Ninin darček. Do malého kufra som si dala žehličku a kulmu na vlasy, fén. Väčšinu kozmetiky si budem musieť kúpiť tam. No zobrala som si toľko vecí koľko dovoľovali do lietadla. Keď som si zazipsovala poslednú tašku, zdvihla som sa zo zeme. Vošla som do kúpeľne a do sprchy. Tvár som si nemaľovala, dala som si len krém. Vlasy som si dala do drdola a vošla opäť do izby. Na stoličke som mala pripravené veci ktoré si oblečiem. Na Slovensku je ešte teplo no podla toho, čo mi písala Nik z Anglicka, v Londýne sa už ochladilo a takmer neustále tam prší. Obliekla som si úzke rifle s nízkym sedom, volné tričko s trištvrťovým rukávom a biele vysoké conversky. Do ruky som si zobrala dlhý hrubý biely sveter.

Na obed som už stála pred domom. Otec mi dával veci do kufra auta. Pozerala som na mobil a vykúkala na ulicu.
"Mali by sme už ísť," povedal otec.
"Ona príde, počkaj ešte päť minút," odvetila som.
Odrazu som počula ako niečo uteká a hneď som aj uvidela Ninu pred našou bránkou s rukami na kolenách a nestačila popadnúť dych.
"Myslela som že neprídeš," otvorila som bránu a hneď sa jej hodila okolo krku.
"To si o mne myslíš? Nikdy by som ťa nenechala odísť aspoň bez rozlúčky ty trdlo. Prespala som budík a hneď ako som sa zobudila, bežala som sem, čo môžeš vidieť aj na mojich vlasoch," zasmiala sa a ja spolu s ňou.
"Sľúb mi, že na mňa nezabudneš," povedala mi s vážnou tvárou a hlasom až som sa preľakla.
"Jasné že nie, budeme si skypovať to sľubujem. Na prázdniny som tu," žmurkla som aby som potlačila slzy.
"Ja viem, ale aj tak mi budeš chýbať v škole aj cez víkendy. Kto bude so mnou chodiť v sobotu ráno behať? A v nedeľu sa s kým budem učiť?" Povedala a zarosili sa jej oči načo som ju silno objala a ona mi stisk opätovala.
"Zvládneš to tu, máš Viki, malú Koko a bude to okej," smutne som sa usmiala
"Musíme už ísť," hlasnejšie zvolal ocko aby som ho počula a vzápätí už zavrel kufor a nasadol do auta.
"Ahoj," povedala mi Nina a dali sme si našu sesterskú pusu.

Nastúpila som do auta a keď sme už zabáčali za roh ulice, videla som ako mi ešte kýva. Zahnala som slzy a myslela na dobré veci.

Po pár hodinách som už sedela v letiskovej hale. Otec povedal že tu zostane až pokým nepôjdem do lietadla. Práve oznámili môj let. Postavila som sa opäť som mala chuť plakať, že tu nechávam ocina samého.
"Na karte máš dosť peňazí ale budem ti ich tam posielať každý mesiac. Ak by boli nejaké problémy, hneď mi volaj dobre?" Prikývla som a smrkla nosom ako malé dieťa. "Minimálne raz za týždeň sa mi ozvy, uč sa, dávaj si pozor a veď vieš čo máš robiť, už si veľká," usmial sa.
"Áno, mám už 17 oci. Budem v poriadku, len ty sa tu opatruj," povedala som so stiahnutým hlasom.
"Jasné, každý víkend budem chodiť k starkým na obed a cez týždeň ani o sebe nebudem vedieť. Celé dni budem pracovať," prikývol, "mala by si už ísť. Ahoj, ľúbim ťa." Dal mi pusu na líce ale už som sa neudržala a rozvzlykala sa. Chlácholivo ma objal a hladkal po chrbte. Síce neplakal ale videla som, aké má zaslzené oči.

Pri terminále som mu ešte zakývala. Podala som letenku letuške ktorá ju skontrolovala a zaželala mi príjemný let. V lietadle som si zložila veci. Miesto som mala na dvojsedačke. Sadla som si pri okienko. Práve vo chvíli keď som sa chcela postaviť a ísť na záchod, prišiel asi sedemročný chlapec, ktorý sa na mňa milo usmial keď si všimol moje červené oči. Zložil si veci a nechal ma prejsť popri ňom. Mal tmavé hnedé veľké oči, brčkaté hnedé vlasy a široký úsmev. Úsmev som mu opätovala a prešla na záchod, kde som sa dala trochu do poriadku. Keď mi na dvere zaklopala letuška a oznamovala, že lietadlo ide zvlietnuť, vrátila som sa na miesto.
"Ahoj," pozdravil, "ja som Peter," predstavil sa.
"Ahoj, ja Barbora," na malého chlapca bol zhovorčivejší a sebaistý než bývajú menšie deti. Usmiala som sa naňho a vedela som, že sa počas letu nebudem určite nudiť.