štvrtok 12. júla 2012

45.časť

V prvom rade ma trošku mrzelo, že ste nenapísali komentáre. Tak pekne ste sa rozpísali a dúfala som, že konečne to tu trošku ožije. Dominike chcem podakovať (Done), ty nikdy nesklameš a vždy dáš nejaký postreh :) Takže len tolko som chcela. Príjemné čítanie.



Prešli dva týždne za ktoré sa stalo vela vecí. Ked Harry prišiel z Nového Zélandu, povedala som mu ako som sa rozhodla. Akceptoval moje rozhodnutie a videl, že niečo zachraňovať z nášho vzťahu sa už nedá. S Danielle a aj s Eleanor sa stretávam aj napriek tomu, že s Harrym už nechodím. Niekedy sa k nám prídá Liam, Louis alebo aj Niall. Dokonca so Zaynom sme kamaráti zostali. Skvele som si s ním rozumela od večera, kedy som začala chodiť s Harrym aj ked bol vtedy mierne pripitý. Sem tam sme išli na kávu a len tak sa rozprávali, a predstavil mi aj Perrie. Za ten mesiac mi prirástly k srdcu.  

Boli tri dni pred Štedrým večerom. Sedela som v letiskovej hale a prezerala si Vianočné prianíčka v smskách. Carly išla s rodičmi na sviatky na vidiek za rodinou a Niki zase sviatky trávila s jej rodinou doma v Californií. Ked som si preklikávala správy, ohlásily náš let.  
"Tu máš vodu zlato," prišiel Tomy s dvomi flaškami minerálky.
"Dakujem," usmiala som sa a postavila. Zobrali sme si kufre a tašky a išli k terminálu.

                                                                     ...


Počas letu som Tomyho držala po celý čas za ruku. Bol taký unavený, že zaspal. Spal ako malé dieťa. Pri tom pohlade som sa naňho mohla pozerať celé hodiny. Rozmíšlala som, ako sa môj život otočil o stoosemdesiat stupňov. Ešte pred pol rokom som chodila na obyčajnú strednú školu, mala obyčajných kamarátov a zabehnutý život. Ani náhodou sa mi nezdalo, že budem bývať v Londýne a budem mať po boku takého úžasného človeka. Že spoznám toľko nových ľudí a budem mať toľko skúseností.

Ked sme pristáli v Taliansku, bol to úžasný pocit. Akoby som dýchala iný vzduch. Ked som sa prvý krát pýtala Tomyho, či by chcel ísť somnou za rodinou na sviatky, bol si trochu neistý. Predsa len sme chodili spolu len niekoľko dní, ale nakoniec súhlasil.

"Ty sa bojíš?" Opýtala som sa so smiechom, ked nakladal tašky do kufra požičaného auta a tváril sa akoby išiel na maturitu.
"Nesmej sa," zamračil sa na mňa a ja som sa rozosmiala ešte viac.
"Vlastne ako tak premýšlam, mal by si sa báť. Moje sesternice..," pokrútila som hlavou, "tak na tie by si si mal dávať rozhodne pozor." Ironicky sa usmial.
"Vieš, že som nervózny len z toho, že prvý krát spoznám celú rodinu svojej priateľky a mám trochu stres."
"Trochu?" Nadvihla som obočie.
"Trochu." Usmial sa a ked zatvoril kufor, chytil ma okolo pása a dal mi sladkú pusu.
"Pomohlo?" Usmiala som sa tiež.
"Ani nie, ale ked mi dáš ešte jednu, možno.." odvetil a hned nato sme sa zasmiali.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára