47.časť

Potichu som otvorila dvere od stajne. Bol už podvečer a vonku bola takmer tma. V stajni svietli lampy a kone spokojne odfukovali. Aj napriek zimnej srsti, mali na sebe prehodené deky aby im bolo príjemne teplo. Mala som namierené k jednému konkrétnemu boxu. Tí väčší zvedavci vystrkovali z boxov hlavy. Tomy ma ticho nasledoval a obzeral si kone. Takmer som zvrieskla, ked mi popod nohy prebehlo malé chlpaté klbko.

"Bože! Tak som sa lakla," díval sa na mňa pár čokoládových očí, "takmer si mi prihodil mŕtvicu," zohla som sa a poškrabkala som ho za ušami. Bolo to malé šteňa. Tomy sa len na mne zasmial.

"Je..," hladal správne slovo, "huňatý," zasmial sa. Naozaj, Berny, ako mal napísané na štítku na obojku, mal dlhú a huňatú čiernu srsť a velké uši. Tomy sa mu asi zapáčil viac, kedže začal naňho skákať a olizovať ho.

"Takže takto," zasmiala som sa.

Zdvihla som sa a kráčala dalej. Ked som podišla bližšie k boxu, ležal a vyzeral presne tak, ako ked som naposledy odchádzala. Hrivu, chvost a deku mal od pilín v spokojne prežúval seno. Ked som otvárala dvere, pri tom nebadanom zvuku otvoril oči a zahľadel sa na mňa. Podišla som k nemu a kvokla si.

"No čo kamarát, chýbala som ti?" Usmiala som sa naňho a pohladila som ho. Spokojne privrel oči, zatial čo som ho škrabkala a rozprávala sa s ním. Ked prišiel Tomy a pri jeho nohách bol malý Berny, usmiala som sa ešte širšie. Oprel sa stojisko a hladel na nás.

"Zdá sa, že máš nového kamaráta," podotkla som a pozrela na psa.

"Asi hej," zasmial sa, "je naozaj krásny," odvetil na Carbina.

"Cudzích ludí nemá v láske. Vlastne nikoho okrem mňa a starkého ale pod to aspoň skúsiť, možno si ťa oblúbi," žmurkla som naňho. Carbin naňho hladel neutrálne a uši mal uvolnené, ked ho chcel ale poškrabkať po nose, zaškrípal zubami, uši sklopil dozadu a zahnal sa po jeho ruke. Malý Berny zaštekal tenkým hláskom a ja som sa zasmiala.

"Carbin, bud slušný," so smiechom som ho pokarhala, no dalej mal uši natiahnuté dozadu. To bol znak, že sa koni niečo nepáčilo.

"Čo už so všetkými kamarát asi nebudem," zasmial sa aj Tomy.

"Prídem ťa pozrieť zajtra," dala som Carbinovi pusu na čelo a zavrela dvere na jeho boxe.

Tomymu som ukázala všetky kone a dva tu pribudly odkedy som odišla. Najviac sa mu páčil tmavý hnedák, Anglický plnokrvník Nebris, ktorý bol jeden z nových koní.

"Je krásny. Pripomína mi môjho kôňa, ktorého som mal, ked som bol malý," usmial sa a hladil ho po nose.

"Ako sa volal?" Opýtala som sa.

"Nebudeš sa smiať ked ti to poviem?"

"No nič ti neslubujem."

"Green Monkey. Po jednom dostihovom koni, ktorého som náhodou videl v telke a okrem toho mal som desať rokov," zadržiaval smiech.

"Green Monkey? To myslíš vážne?" Zasmiala som sa.

"Nič originálnejšie ma nenapadlo," previnilo zdvihol ruky no zasmial sa tiež.

V tej chvíli vošla do stajne Bella.

"Hej vy dvaja, je už prestreté na večeru. Máte sa dostaviť do jedálne," zasalutovala a odišla.

"Okej podme," odvetil Tomy a chytil ma za ruku. Ešte naposledy sa zohol, poškrabkal Bernyho a vyšli sme do studeného vzdychu.