44.časť

Prešli tri dni. Harry zostane na Novom Zélande ešte týždeň, ako mi povedal, ked sme spolu volali. Ked som išla v piatok k doktorovi, dali mi dole dlahu. Miesto nej mi dali len fixnú kolenačku, ktorú budem musieť neustále nosiť. Dnes som sa mala stretnúť s Danielle. Stála som pred skriňou a rozmíšlala, čo si oblečiem. Zobrala som bledo modré slim ryfle, bielu blúzku, čierny kašmírový šál a čierny dlhý kabát. Na ryfle som si dala čiernu kolenačku a obula som si ešte čierne šnurovacie čižmy.  

Vyšla som z internátu a mala som ešte dosť času. Rozhodla som sa ísť peši do kaviarne, kde sme sa mali stretnúť. Aj ked pri chôdzi ešte krívam, prospieva to kolenu. Po pol hodine ked som prišla, ma už Dan čakala za stolom.

"Ahoj, vyzeráš úžastne," odvetila a obajala ma.

"Ahoj. No to skôr ty," usmiala som sa a prisadla si.

"Tak povec mi čo máš nové,.." opýtala som sa. Objednali sme si kávu a rozprávali sme sa asi hodinu.  

"Si z Liamom omnoho dlhšie ako ja z Harrym. Teba tie dievčatá neosočujú a vela z nich ťa doslova miluje," povedala som po pravde.

"To čo hovoríš je z časti pravda, ale ja Liama milujem a predstavujem si s ním budúcnosť. To je malá obeta za to, že randím so známym človekom. Som si istá, že ak Harryho miluješ, tak to budeš rešpektovať a budeš s tým zmierená," usmiala sa.

"Aj ja Harryho mil..," tu som sa zastavila. Danielle na mňa hladela a čakala čo poviem. Uvedomila som si jednu zásadnú vec vdaka ktorej sa mi v hlave ujasnilo. Priznať si to bola pre mňa tá najväčšia úlava akú som mohla urobiť. Usmiala som sa, rozlúčila sa s Danielle, ktorá ešte stále na mňa pozerala a vyšla som na ulicu. Zastavila som taxík a šoférovi nadiktovala adresu.  

Ked som prišla na miesto taxikárovi som podala bankovku a šla tak rýchlo ako mi dovolovala noha. "Slečna, rád vás opäť vidím," usmial sa na mňa (tuším) Charlie.

"Zdravím," usmiala som sa a išla smerom k výťahom.

"Prepáčte ale musím vás ohlásiť osobe ku ktorej idete," zastavila ma recepčná. Než som stihla niečo povedať, na moje šťastie práve vychádzal z výťahu. Pozerala som na tú krásu. Kráčal tak ladne, tak bez námahy až som strácala dych. Oblečené mal len krátke šedé tričko na ktorom mal rozpnuté gombíky pri krku, béžové gate o číslo väčšie a posadené nižšie než sa nosí a čierne vysoké botasky. Na hlave mal čiernu šiltovku s rovným šiltom a niečo ťukal do telefónu. Nechápala som, prečo mi trvalo tak dlho než som pochopila takú samozrejmú vec. Zasmiala som sa sama na sebe a išla som mu naproti. Keby som mohla, najradčej by som sa na ním rozbehla. Ked si ma všimol, zastal a oči sa mu rozšírili od prekvapenia. Usmiala som sa naňho tým najkrajším úsmevom aký som mohla vyčariť a videla som, ako nechápavo sa usmial aj on. Upieral na mňa tie krásne čierne oči. Bol taký krásny a zároveň zlatý ako malé dieťa.  

"Čo tu robíš?" Nebadane sa opýtal ked som bola tri metre od neho.

"Prišla som ti niečo povedať," zasmiala som sa.

"A čo?" Nadvihol obočie.

Bez slova som k nemu prišla, postavila sa na špičky a pritiahla si ho k sebe. Cítila som prekvapenie no hned nato ma objal okolo pása a zdvihol do vzduchu. Cítila som ako sa usmieva, no neodtiahol sa odomňa. Cítila som len jeho pery. Tie plné, pre mňa najdôležitejšie pery ktoré som potrebovala. Nebozkával ma jemne tak ako po prvý krát, ale nástojčivo a náruživo tak, ako by sme sa mali lúčiť. Ani v najmenšom som ho nemala v pláne opustiť. Teraz už nie. Ked ma opäť položil na rovnú zem, ešte stále bol ku mne pritisnutý. Zapálil vo mne desiatky malých plameňov, ktoré mi horeli na každom mieste môjho tela. Z hlavy mi vyprchali všetky myšlienky. Mozog tento krát nereagoval, iba moje srdce plesalo pri jeho dotyku. Toto neboli motýle, toto bol raj, zakázané ovocie ktoré ochutnáte po prvý krát, bolo to nebo a on bol môj anjel.  

"Milujem ťa." Bolo to také prirodzené. Také samozrejmé vysloviť to nahlas. A patrilo to len jemu.