5.časť 1/2

                                        

Odporúčam si pustiť aj pesničku popri čítaní a ešte malý dodatok: ak ste ešte nezahlasovali v mojej ankete tak to prosím urobte. Prajem pekné čítanie! :)
PS: Pokračovanie 5.časti tu bude možno ešte dnes, tak neskoršie večer.

Na zvuk zvončeka som svižne zbehla dolu po schodoch a otvorila dvere.

"Ahoj, pripravená na žúrku?" pozdravila ma Bonie so širokým úsmevom. Musela som uznať, že sa naozaj nahodila. Čierne vlny jej padali voľne na plecia a chrbát, na ústach mala jemne červený lesk, oblečenú mala koženú bundu, krátke riflové gate s vyšším pásom, biele voľné tielko a obuté mala čierne členkové topánky. Ako vždy, mala so sebou aj fotoaparát a úsmev jej na perách taktiež nesmel chýbať. Od pondelka sme sa dosť spoznali a dá sa povedať, že je to moja spriaznená duša na Hamiltonskej strednej. Bez nej by som bola zrejme stratená. Po tom, čo mi povedala o Renovom predošlom dievčati, som sa mu pokúšala vyhnúť. Keď som išla s Bonie a náhodou sa pri nás pristavil aj s kamarátmi, len som slušne odzdravila a odvetila na krátke otázky. No seba som oklamať aj tak nemohla. Čím ďalej, tým viac sa mi páčil. Nie len po fyzickej stránke, ale aj po tej mentálnej. Niektorí ľudia nechápu, ako je možné, že sa niekomu môže páčiť človek po psychickej stránke, ba priam sa do nej zaľúbiť. Ale išlo z neho niečo viac, ako z obyčajných chlapcov. Niečo, čo sa mi ešte pri iných nestalo. Keď sa na mňa usmial, očervenela som a vždy som mala chuť zdupkať. Vedela som, že zaľúbiť sa, robiť si nádej na niekoho, kto vám potom zlomí srdce nie je dobrý nápad. Videla som Rena rozprávať sa s dievčatami, ktoré by si iný chlapec všimol a využil by príležitosť, že sa s ním taká baba vôbec rozpráva. Ren sa len vždy slušne vyvliekol z akýchkoľvek flirtovacích rečí a na návrhy o "doučovaní z matiky" reagoval vždy rovnako. Nebolo pochýb, že u mňa by to nebolo niečo iné. Radšej to zastaviť teraz, než to zájde priďaleko a začnem si robiť nádeje. S Bonie som sa o tom už nerozprávala, no jej pozornosti to ujsť nemohlo. Keď si sadla v mojej izbe na posteľ, zvedavo si ma obzerala.

"Deje sa niečo Ami?"

"Áno, deje sa to, že neviem, čo si obliecť," povzdychla som si a asi desiaty krát sa pozerala do šatníka s rukami podopretými na boku.

"To nemyslím. Mám na mysli, či sa deje niečo s Renom?" Opýtala sa opatrne.

"Ako to myslíš?" Odvrátila som pohľad.

"Ja len, zdá sa mi, akoby si ho ignorovala. Vystrašilo ťa niečo, čo som ti povedala o Emily?"

"Emily?" Otočila som sa so zvrašteným obočím, načo pokrútila hlavou.

"Bože, Noami! Niekedy si myslím, že si fakt nechápavá," zasmiala sa, no hneď sa dobrá nálada aj pominula, "tak sa volalo to dievča. Ja som ju tiež poznala. Dokonca to bola moja kamarátka, ale bolo to už pred dvoma rokmi. Nemáš dôvod sa nejako vyhýbať Renovi. Myslím, že aspoň kamarátka s ním môžeš byť," usmiala sa na mňa.

"Áno," zamumlala som, "prosím, pomôžeš mi vybrať niečo?" Zmenila som tému a ukázala na veci.

"Jasné," postavila sa a podišla ku mne. Chvíľu rozmýšľala, nakoniec vybrala korzet s kvetinovým vzorom a k tomu čiernu úzku sukňu s vyšším pásom.

"Korzet?" Neveriacky som sa na ňu dívala, "myslela som, že si oblečiem niečo, .. no niečo čo nebude také vyzývavé."

"Ale chod, všetky dievčatá tam budú mať niečo podobné."

"Ty si normálne oblečená," namietla som. Bonie si vyzliekla koženú bundu a ukázala na chrbát, ktorý mala holý. Nič len čierna podprsenka. Tričko bolo vzadu vykrojené.

"Tak fajn, ale oblečiem si aj bundu," povedala som.

"A ešte niečo, čo si obuješ?" Opýtala sa ma. Vytiahla čierne lodičky a zamávala mi nimi pred očami.

"To v žiadnom prípade! Chcem si to tam užiť a nie celý večer nariekať nad tým, ako ma bolia nohy," rázne som zamietla a obula si moje obľúbené členkové čierne topánky bez opätku. Podobné aké mala aj Bonie. Vlasy som si len rozpustila. Na očiach som mala tenkú linku a na pery som si dala rúž. Obliekla som si ešte riflovú bundu, ktorá čiastočne zakrívala môj bohatý dekolt vďaka korzetu a otočila som sa k Bonie.

"Môže byť?"

"Jasné, poďme!"

Ešte včera sme sa dohodli, že Bonie bude môj odvoz. Nastúpili sme do jej červeného wranglera, podobného akého mám ja, len o niečo novšieho. Rodičom som ešte z auta zakývala a vyrazili sme do čiernej noci.