Taká pohodová časť :) Dúfam, že sa bude páčiť ;)).. zajtra tu bude ďalšia a znova sa ospravedlňujem za týždňovú absenciu, píšte komentáre a pekné čítanie xxx
Podráždene som si skovala hlavu pod
vankúš, keď ma v sobotu ráno zobudil vyzváňací mobil. Po
hodnej chvíli ticha, kedy som už opäť zadriemala, mobil začal
opäť vybrovať a hrať. To už som stratila nervy a bola som
dokonale prebudená.
"Čo je?" vyšťekla som do
telefónu.
"Deje
sa niečo miláčik?"
ozval sa Renov vytešený hlas.
"Si
normálny? Vieš koľko je hodín?!" hovorila som stále
podráždene.
"Je
osem hodín miláčik,"
uchechtával sa. "Práve som prišiel domov a ty si ešte
nevstala ani z postele?"
"Kde
si stihol ísť preboha?" čudovala som sa.
"Bol
som si zabehať, ako každé ráno ty hlupáčik.
A prečo si vlastne taká podráždená? Nemala si toľko včera kecať
s mojou mamou a bola by si skorej doma, a to znamená, že by si bola
hore už aj o ôsmej a vyspatá," takmer som to cítila ako sa
vyškiera v mobile. Mala som chuť ho udrieť.
"S
nikým som nevykecávala," obraňovala som sa, no musela som sa
usmiať. "Ty si ma po desiatich minútach stiahol k sebe do izby
a tam si ma držal až do večera ty hlupáčik,"
opätovala som mu prezývku a zasmiala som sa. Počula som ako do
mobilu niečo zafrflal.
"Ale
čo? Kde je tá dobrá nálada?" pre zmenu som sa vyškierala
ja. "Vymenili sme si to?" podpichovala som ďalej.
"Veď ty počkaj!" vyhrážal sa.
"Čo,
ubozkávaš ma k smrti?" zasmiala som sa a on tiež.
"Niečo
horšie," povedal potulne až mi naskočili zimomriavky.
"Okej,
no a aký je dôvod tvojho skorého telefonátu? Dúfam, že si ma
nechcel len zobudiť," povedala som a vyšuchtala sa z periny. V
izbe bola takmer úplná tma kôli tmavo fialovým závesom. Jednou
rukou som potiahla najskôr jednu polovicu a potom druhú.
"Och,
moje oči!" sťažovala som sa na slnko a Ren sa smial.
"Nie
len kôli tomu. Volám ti, aby sme sa dohodli na večer." Takmer
som zabudla na pálenie vatry.
"Aha.
No a ako znie plán?" nazula som si papuče a mierila do
kúpeľne. Rena som si dala na reproduktor a začala si umývať
zuby.
"Prídem
pre teba a naložíme veci. Prídem okolo pol šiestej a môžme sa
ísť pred tým aj najesť," odvetil.
"Šože?"
ofrkala som si od pasty displej na mobile. "Sakra," vypľula
som pastu a utrela ho.
"Prosím?
Nechceš sa ísť najesť?" Na druhej strane hovoru som počula
nejaký buchot.
"Nie,
nie. Prepáč, môže byť tak, ako si povedal. O koľkej sme
dohodnutí s ostatnými?" opýtala som sa.
"Okolo
siedmej, len Nate a Tayla prídu o niečo neskôr," povedal.
"Ozaj,
dnes bola Tayla už v pohode aj na Natea, len Daxa som nikde
nevidela. Čo je s ním?" zaujímala som sa.
"Nebol
ani na tréningu, takže neviem," znova buchot. "Zlato
prepáč, ale musím končiť."
"Čo
stváraš?" Vypla som si vlasy do gumičky, zobrala mobil a
vošla do izby.
"Idem
sa osprchovať. Som celý vyzlečený," nahodil zmyselný tón a zasmial sa.
"Odfoť
sa," zavtipkovala som. "Zatiaľ som ťa videla náheho len
do polovice."
"Veď ti hovorím, počkaj dnes večer," opäť ten tón.
"Radšej
choď, nech mi pekne voniaš," zasmiala som sa.
"Milá,"
ironizoval.
"Pa,
miláčik," rozlúčila som sa a nevšímala si ho.
"Pa,
zlato." Zložili sme.
Do
večera som využila volný čas za notebookom. Pod dlhšom čase,
som si urobila filmový deň a popri tom poodpisovala na správy na
twitteri a facebooku. Z LA mi písalo dosť veľa ľudí, na moje
prekvapenie. Keď bolo pred piatou, stopla som si film a išla pod
sprchu. Popri tom som si pospevovala pesničku. Takmer som odpadla
keď som sa skrútila do uteráka a niekto ma chytil za pás a dýchol
mi na krk. Otočila som sa tak rýchlo, až mi seklo v krčnej
chrbtici.
"Ren,
bože!" šúchala som si stuhnutý krk.
"Prepáč,
chcel som ťa prekvapiť," milo sa na mňa usmial a dal mi pusu
na priehlbinku medzi plecom a a krkom. "Krásne voňiaš,"
zamrmlal mi do vlasov a stále ma nepúšťal.
"Vyšla
som práve zo sprchy, ale to si určite postrehol," pohladkala
som ho po líci a dala mu pusu.
"To
dostanem na privítanie len toto?" zašomral a ja som sa
zasmiala.
"Nuž..,"
krivo som sa uškrnula a ona ma capol po zadku, keď som zamierila do
izby.
"Mám
návrh. Rodičia sú dnes preč a prídu až v noci. Nechceš u mňa
prespať?" povedal a rozvalil sa na posteli. "Ty pozeráš
Nema?" vytiahol obočie a začal sa smiať. Prepichla som ho
pohladom a vyberala s komody spodné prádlo.
"To
je pekné," zamrmlal, keď si všimol čo držím.
"Som
rada, že sa páči," uškrnula som sa a vyplazila mu jazyk.
"Okej, len sa opýtam mami, predsa ťa len, ešte čaká "pohovor" s nimi. Zajtra, nezabudni."
"Tvoja
mama má má už teraz rada," samoľúbo sa usmial.
"Áno,
veď kto iný by ťa pustil dnu. Otec asi nie," našpúlila som
ústa. Otočila som sa k šatníku a vytiahla biele tričko, rifle a
hnedú koženú bundu.
"Kam
ideš?" opýtal sa ma, keď som mierila do kúpeľne.
"Prezliecť
sa?" zdvihla som veci v rukách, aby si ich
lepšie všimol.
"Predo mnou
sa hanbiť nemusíš," široko sa usmial. Poslala som mu vzdušnú
pusu a zamkla sa v kúpeľni. Keď som vyšla, niečo si pozeral na
notebooku. Zvalila som sa pri ňom na postel a pozerala naňho.
"Hotová?"
opýtal sa bez toho aby na mňa pozrel.
"Uhm,"
zamrmlala som.
"Um,"
zatiahol.
"Umm,"
zasmiala som sa. Pozrel na mňa a v očiach mu nebezpečne
zasvietilo. Notebook položil vedľa seba, ja som sa ocitla pod ním a
nemohla sa hýbať. Prisal sa mi na pery a vychutnávala som si ten
jemný dotyk. Dotýkal sa ma všade a opäť som dostala chuť zostať
doma.
"Ren?"
mrmlala som pomedzi bozky.
"Áno?"
zamrmlal aj on.
"Nechce
sa mi nikde ísť," obkrútila som si nohy okolo jeho pása.
Nadvihol sa na rukách a pozrel na mňa.
"Takmer
by som aj zabudol," dal mi rýchlu pusu. "Pod, žubrienka."
"Prestaneš
ma konečne oslovovať tými hroznými presladenými prezývkami?"
prižmúrila som oči.
"Nikdy,
miláčik,"
dal mi pusu na čelo a usmial sa.
Super kapitola
OdpovedaťOdstrániťdakujem x
OdstrániťTeraz som narazila na tvoj blog a poviedka je super :)
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
Odstrániťjej dakujem :)) dúfam že budeš pridávať viacej komentárov x
Odstrániť