6.časť

Áno, kto chce, pokojne ma zaškrťte a zakopte. :D Prepáčte, že som sem dlho nepridala nič ani oznam. Ja by som bola ako sopka a prepalovala blog očami aj blogerku, prečo nepridáva časti. Od konca prázdnin čas veľmi rýchlo ubehol. Teraz ho konečne mám a aj to vďaka tomu, že som chorá. Takže bez dalších dlhých kecov, pekné čítanie a dnes sem pribudne ešte možno jedna časť. Ak nie nová tu bude určite zajtra. Už som konečne rozbehnutá, takže takáto odstávka sa konať už nebude. ;) xx

V sobotu ráno, deň po mojom "úteku" z párty, som sa rozhodla trochu odreagovať. Na vlnách som nebola niekoľko týždňov a už mi to chýbalo. Neďaleko bola benzínka. Rozoznávala som pach benzínu a spálených toastov zmiešaných z vôňou borovíc a oceánu. V hlave mi hučali vlny narážajúce o skaly. Bonie mi ráno písala aby sme sa tu stretli. Na parkovisku hneď vedľa pláže som ju ešte nevidela. Na zadnom sedadle môjho auta som si obliekla čierny neoprén. Aby som zapla zips na chrbte, potrebovala som rovno stáť a tak som sa opäť postavila vedľa auta. Niekto si za mnou taktne odkašlal aby upútal moju pozornosť, no nemusela som tri krát hádať kto to bol. Otočila som sa a predo mnou sa vynímal o hlavu vyšší polonahý Ren. Neoprén mal tiež, no oblečený len do pása a rukávy z neho mal volne spustené popri bokoch. Pod ramenom držal dosku a okolo krku mal prevesenú osušku. Jeho postava bola.. no presne taká, akú som si predstavovala. Potiahla som si zips až ku krku a v duchu zaúpela, že som ráno nevenovala výzoru trochu viac času. Bol dokonalý ako vždy a ja radšej ani nechcem vedieť, ako museli vyzerať moje vlasy a opuchnutá tvár zo včera večera.

"Ahoj," pozdravil ma.

"Ahoj," odzdravila som ho a stiahla si vlasy do drdola. Očami som ho vyzvala aby spustil.

"Pozri, chcem sa ti ospravedlniť. Choval som sa ako idiot."

"Ale to vôbec nie. Vieš čo? Zabudnime nato a tvárme sa, že sa to nestalo," nahodila som úsmev a on sa na mňa díval najprv zmätene, potom mierne prižmúril očami a nakoniec sa usmial tiež.

"Kamaráti?" Ešte stále sa usmieval a podal mi ruku.

"Kamaráti," povedala som rozhodne a prijala ruku. Na moje prekvapenie sa rozrehotal, odstrčil mi ruku a trochu nešikovne (kôli doske, ktorú držal) ma objal.

"Dnes sú super vlny. Ideš?" Opýtal sa z otázkou v očiach a čakal, kým sa k nemu nepridám.

"Jasné." Bonie práve prechádzala cez asfaltové parkovisko rovno ku mne, už s doskou. Pozdravila sa s Renom a všetci traja sme vyrazili po malej kľukatej cestičke na pláž. Dnes sa počasie naozaj vydarilo. Svietilo slnko, aj keď nie teplé a obloha bola bez oblakov. Na vlnách sme stretli aj pár ľudí zo školy. Bol tam aj Nate s Joshom a Chrisom a Leah a Tayla boli vyvalené na pláži a rozprávali sa.

"Ide sa ešte niekto so mnou a Ami najesť?" Opýtala sa Bonie okolo obeda. Ren s Joshom zmizli za bar, ktorý patril k pláži a Chris a Leah spokojne ležali na pláži vedľa seba. Tí len pokývali hlavou, akože nie, ale Nate a Tayla sa k nám pripojili. Keď sme už prechádzali cez parkovisko, oproti ktorému bol malý bufet, pred nami išla skupinka chlapcov. Tayla sa zvrtla a hodila sa okolo krku Daxovi, ktorý ju chytil za zadok a chlapsky sa vystatoval pred kamarátmi. Zdalo sa mi, alebo Nate naozaj zaťal čeľusť pri tom, ako sa na nich díval?  

"Prepáčte, choďte bezo mňa," odvetila Tayla, ktorá k nám prišla s Daxom. Ten ju držal okolo pása a nespúšťal oči s Natea. Zízali na seba s neskrývanými bleskami v očiach. Všimla som si, ako Nate zaťal päste až mu obeleli hánky. Bonie si to zrejme všimla tiež, tak podotkla.

"Jasné. V pohode. Poďme," kývla na na mňa s Nateom a kráčala ďalej. Nate sa nehýbal, tak som mu položila ruku na rameno a chytila ho za zápästie. Pokúšať sa ťahať nasilu 90 kg svalovej hmoty pričom ja som mala o 40 kg menej, mi aj tak nemohlo k ničomu pomôcť, no našťastie sa nebránil, chvíľku ešte stál a nakoniec sa vykrútil s môjho zovretia a potiahol ma sám preč. Dobehli sme Bonie a usadili sa za stolom.

"Nate?" Opýtala som sa ho, no uprene zízal do jedálneho lístka. S Bonie sme sa pozreli na seba a vymenili si zamračené pohlady. Napokon vzdychol a zase to bol ten pohoďák, ktorý sa mi ponúkol ako odvoz. Teda aspoň na pár sekúnd.

"Nenávidím ho," zamrmlal cez zaťaté zuby. Nemusela som dva krát hádať o kom hovorí.

"Stalo sa niečo?" Opýtala sa prakticky Bonie.

"Minulý týždeň som ho videl s jednou prváčkou."

"A?" Bonie sa tvárila pokojne a trochu nezaujato.

"Aké "A?"," rozhodil rukami. "Jazyky si strkali až do krku. Keď som naňho nahučal, že čo si o sebe myslí, tak len mávol rukou a odišiel."

"Tayla o tom zrejme nevie," hádala som.

"Keby hej, poslala by ho do riti," povedal Nate a zaklial.

"To nemôžeš vedieť," zdvihla obočie Bonie. "Možno by mu to odpustila. Tayla je na ňom dosť namotaná."

"Nie je až taká sprostá, aby si nechala skákať po hlave. Veď uvidíme..," pohrozil.

"Nate nehovor jej to," položila mu dlaň na jeho ruku.

"Prečo by som nemal?" ozval sa o čosi menej podráždene.

"Pretože by ti neverila," ozvala som sa. "Ak na ňom tak vysí, povie ti, že im len závidíš ich krásny vzťah a podobné keci. Ver mi, keď sú baby do niekoho buchnuté, oči im otvorí len máločo."

"Tak tak," usmiala sa Bonie a zahľadela sa von oknom. Nechápavo som na ňu pozrela, ale neriešila som to.

"Nebude trvať dlho a zistí, ako sa veci majú," žmurkla som na Natea a ten si len strčil hlavu do dlaní.

"Páči sa ti?" Opýtala som sa ho a on trochu stuhol. Pozrel na mňa a mierne prikývol hlavou.

"Mám nápad, ak sa do pálenia vatry nič nezmení, povedz jej to. Ak budem na tvojej strane aj ja a Ami, myslím, že si dá dokopy dva a dva a uverí ti," odvetila Bonie.

"Aké pálenie vatry?" Zamračila som sa.

"V sobotu večer bude na pláži pálenie vatry. Budú tam len maturanti," ozval sa Nate prezerajúc jedálny lístok, tentokrát s vážnym záujmom niečo si objednať.

"Večer sa pôjde na surfy. Bude to fajn, dúfam, že pôjdeš?" Opýtala sa Bonie. Prikývla som. Ďalej sme už Taylu nerozoberali a Bonie s Nateom sa zápalisto rozprávali o sobote. Mňa to ani tak nezaujímalo, no rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo s Renom. Kamarátstvo s ním, je to najlepšie. Pobláznenie vyprchá. Uisťovala som sa.