15.časť

Predposledná časť. Už bude len Epilóg. Prosím napíšte komentár, vždy ma potešia ;) x

"Dobre..Vďaka mami. Pozdrav ho," zložila som.
"Opatrne," Ren mi podržal vchodové dvere a podopieral ma okolo pása. "Tak rodičia sú už vybavený?"
"Áno. Povedali, že sa so mnou ešte porozprávajú, no sú radi, že som ako tak v poriadku," povedala som. Ren zavrel a zamkol vchodové dvere. Opäť ma chytil okolo pása a pomaly viedol do svojej izby na poschodí.
"Hlavne, že ti dnešný večer nezatrhli," dal mi pusu do vlasov.
"Áno to som rada aj ja," zamrmlala som a pritisla sa tesnejšie k nemu.

Po polhodine som mala konečne trochu súkromia, aj keď som nemohla byť vďačnejšia za Renovu spoločnosť. Sprcha mi urobila dobre. Z vlasov a tela som si zmyla slanú morskú vodu. Sprchovala som sa vo vani, takže nohu som si šikovne nezamokrila. Umyla som sa Renovým sprchovým gélom. Vždy som milovala mužské vôňe. Obliekla som si len čisté spodné prádlo a vyšla s kúpeľne. V nohe som mala štichy, takže som sa väčšinou pridržiavala okolitých predmetov a steny.
"Ren?" oslovila som ho, keď som dokrivkala do jeho izby. Nebol tu. Na posteli som si zabudla čisté tričko, ktoré mi dal na spanie. Plávala som v ňom, no opäť ma na nose pošteklila jeho vôňa. Milovala som ju. Dolu v kuchyni som počula hrmot a tak som usúdila, že robí niečo na jedenie. Sadla som si na postel a poobzerala sa po izbe. Renovi rodičia boli dobre zabezpečený a bolo to vidieť aj na ich dome. No jeho izba bola typická chlapčenská, ako ktorákoľvek iná. Možno s väčšou hodnotou elektroniky. Bolo vidieť, že jeho obľúbená farba je tmavo modrá. Veľkú postel mal v rohu izby, nad ňou bola nočná lampa a na stene pár poličiek na knižky. Oproti, na druhej strane boli dvere do šatníka. Vedľa mal komodu, na nej trofeje a medaile. Väčšinou to boli všetko z plaveckých súťaží. Ren bol kapitán a bol dobrý plavec, takže som vôbec nebola prekvapená, keď som prvý krát vošla do jeho izby a zbadala ich. Oproti posteli bola na stene stredne veľká telka. Pod ňou bol stolík a čierne kožené kreslo na ktorom bolo nahádzaných kopa vecí. Na posteli bol zaklapnutý notebook a tak som ho zapla. Práve keď som sa už začínala nudiť a rozmýšľala nad tým, že podstúpim tú nekonečne pomalú cestu dolu sa Ren objavil medzi dverami. Konečne. V ústach len tak tak držal balíček čipsov, v rukách držal podnos s dvoma taniermi a miskou popkornu a s spod ramien sa mu šmýkali fľašky z vodou. Pri tomto obraze som sa musela zasmiať. Bol to taký úprimný smiech, až mi vyšli slzy. Ren tam len stál s obočím nadvihnutým a grimasou na tvári.
"Bavíš sa dobre?" zamrmlal, keď pustil balíček z úst na postel.
"Uhm," široko som sa usmiala. Prísna urazená maska mu dlho nevydržala a mykalo mu kútikmi úst.
"Na teba sa nedá dlho hnevať, žabka," zaškľabil sa. Položil podnos s jedlom na postel a podal mi jednu donesenú flašu. Odpila som si z koly a začala som skúmať, čo to uvaril.
"Nevedela som, že si taký šikovný," pozerala som na šalát z mäsom a pečenými zemiakmi.
"To nám tu nechala mama. Navarila, ako keby odišli na päť dní," zaškeril sa.
"Potom čo bol ten hrmot?" nechápala som.
"To som nakladal na taniere a zohrieval," trochu zružovel a nesmelo sa usmial.
"Keby som vedela, išla by som ti pomôcť." Pozrel sa mi na nohu a podišiel k nej. Jemne po nej prešiel prstami a podložil mi ju vankúšmi. Vystrel sa a premeral si ma.
"Deje sa niečo?" opýtala som sa.
"Nič. Len je na teba strašne krásny pohľad," jemne sa usmial, naklonil nad moje nohy a dal mi sladkú pusu.
"Idem sa umyť," zamrmlal, keď sa po chvíli odtiahol. "Potom som celý tvoj," nahodil grimasu.
"Okej," žmurkla som naňho a pobral sa do kúpeľne.

Pokým sa sprchoval, vyberala som film, ktorý budeme pozerať. Nevedela som sa rozhodnúť. Netrvalo dlho a o sedem minút vošiel do izby a spolu s ním aj svieža vôňa, ktorá naplnila celú izbu. Mal na sebe len spodok pyžama a potulne sa usmieval, zakiaľ sa hrabal v tričkách.
"Fajn slintám. Si spokojný?" zasmiala som sa. Čierne vlasy sa mu leskli od perličiek vody čo v nich mal po sprche.
"Dokonalo," zaškeril sa. Vytiahol biele bavlnené tričko, no stále si ho neobliekal, keď podišiel k posteli a sadol si pri mňa. Musela som si sadnúť na ruky. Mala som totiž nutkanie prejsť mu po bruchu a pleciach. Nevšímal si ma, no stále mal na ústach ten hlúpy úškrn.
"Tak čo si vybrala?" pozeral na filmy v notebooku.
"Neviem sa rozhodnúť medzi Dark Shadows a novým Ice Age, čo ty na to?"
"Poznám niečo oveľa lepšie," povedal. Nepozerala som, čo pustil pretože som sa už zaoberala jedlom, no keď som počula zvučku, neubránila som sa úsmevu.
"Titanic?" zasmiala som sa. "Myslela som si, že chlapi také veci ani nemajú, nie že to ešte aj dobrovoľne idú pozerať."
"Miláčik, hlavne, že si pri mne. Pozeral by som s tebou aj toho blbého Nema, keby si moc chcela." Trocha som sa preľakla, lebo to povedal vážnym hlasom. Chytila som ho za ruku.
"Ren?" preskočil mi hlas.
"Áno?" otočil sa ku mne a nežne sa usmial.
"Je sebecké alebo zbabelé priznať si, že som sa dnes bála?" opýtala som sa potichu a radšej som sa pozerala dolu na naše prepletené ruky. Vzdychol si.
"Ako to môžeš povedať?" v jeho očiach bola neha a... láska. "Keby sa dnes niečo stalo, ja.." nedokončil. Tie slová medzi nami zostali vysieť. "Vieš ten pocit. Keď ťa obleje studený pot, cítiš sa beznádejne, že nemôžeš nič urobiť. Len čakať a modliť sa. Do dnešného večera som ho mal len raz, znova som sa cítil tak, ako som už v živote nechcel." pohladkal ma po líci.
"Keď som stál na pláži a Bonie s Taylou a Nateom vyliezli z vody, chcel som ísť za tebou do vody. Bolo mi jedno či umriem alebo nie, keby som stratil aj teba, neviem či by som to zvládol. Takže nie, neni sebecké báť sa toho, či si mohla zomrieť. Ty máš od sebeckého človeka na míle ďaleko Noami," pohladkal ma na dlani. Nič som mu nato nepovedala. Zahryzla som si do pery. Bola som taká dojatá. Dal mi pusu na čelo.
"Ľúbim ťa," zamrmlal. Prehodil okolo nás deku a opäť ma chytil za ruku. Položil si tanier sebe na nohy a striedavo dával do úst mne a sebe. Keď sme dojedli aj jedlo z druhého taniera, dala som mu pusu na krk a privinula sa k nemu. Bolo nám dobre. Jeden pri druhom. Po dnešku sme si obidvaja viacej vážili toho druhého. Nepotrebovali sme si lásku dokazovať fyzickými prejavmi. Len sme sedeli pri najromantickejčom filme aký bol natočený a užívali si spoločnosť toho druhého.
"Tiež ťa ľúbim," povedala som tesne predtým, než mi pery umlčal bozkom.