Ozvalo
sa klopanie na dvere. „Môžem?“ Pootvoril otec dvere.
„Keď
je to nutné,“ zamrmlala som a zaklapla notebook. Sadol si na kraj
postele a podal mi tenkú zložku papierov.
„Čo
je to?“ Zobrala som si to do rúk a otvorila.
„Veci
o tej stáži. Prečítaj si to.“
„Povieš
mi už čo to je za stáž?“ opýtala som sa.
„To
je prekvapenie,“ usmial sa. „A nezháňalo sa to ľahko.
Pochopíš, keď si prečítaš tie papiere.“ Keď som
neodpovedala, pokračoval. „Pozri Lia, dúfam že zmeníš názor
na vysokú a potom mi poďakuješ.“
„Nezamietla
som vysokú, len som ju na čas odložila, to je všetko,“ povedala
som.
„Fajn,
dobrú noc. Hlavne sa tam dostav na čas, takže si radšej nastav
budík.“
„Dobrú.“
Asi
po polhodine sa opäť ozvalo klopanie na dvere.
„Nespíš
ešte?“ Nazrel Jeremy do tmavej izby.
„Bože,
mám snáď napísané na dverách návštevné hodiny alebo čo?“
Tvár mi osvetľoval len displej z notebooku.
„Takže
nespíš,“ uškrnul sa, no úškľabok mu hneď zmizol z tváre a
neisto prestupoval. Na sebe mal pyžamové kockové gate a biele
bavlnené tričko z nápisom nejakej anglickej punk-rockovej kapely.
„Môžem sa ťa niečo opýtať?“
„Spusť,“
povzdychla som si a hlbšie sa ponorila do vankúšov. Usmial sa na
mňa, prebehol krátku vzdialenosť a hodil sa na postel. Prevalil sa
na bok tvárou ku mne a minútu nič nepovedal, len sa hral z lemom
jedného vankúša.
„Nepredpokladám,
že mi odpovieš, no aj tak sa ťa to chcem opýtať,“ začal
neisto a konečne mi pozrel do tváre. „Prečo tak neznášaš
Charlieho?“ opýtal sa na otca. Teraz som ja mlčala hodnú chvíľu.
Premýšľala som, či mu to povedať.
„Je
to zložité,“ povedala som nakoniec.
„Urobil
ti niečo?“ opýtal sa opatrne.
„Nie.
Ide skôr o to, čo neurobil.“
„Nerozumiem,“
zamračil sa.
„Pred
troma rokmi sa niečo stalo. Bola som na tom zle a otec predtým
radšej zatváral oči. Nezaujímal sa o mňa. Uvedomila som si to,
až keď som ho potrebovala najviac. Mal pre mňa naplánovanú
skvelú budúcnosť, tak ako každý rodič pre decko, čo chodilo do
prípravku tam kde ja. Do mojich šestnástich rokov som si myslela,
že všetko čo mi radil alebo kázal urobiť je správne. Zavolala
som mame, ktorá sa po rozvode presťahovala do Kanady a prišla po
mňa. Posielal mi rôzne darčeky, peniaze ale odvtedy som sa úplne
zmenila. Už som neni jeho malé dievčatko a ani nikdy nebudem to
dievča, ktoré si pestoval od detstva.“ Celý čas pozorne
počúval.
„Čo
bolo to niečo?
Čo sa stalo?“ Jedinú vec, ktorú som nechcela rozvinúť, bola
táto téma. Pár krát som zažmurkala. Zvláštny pocit vo mne
chcel, aby som mu to povedala.
„Chlapec,“
odvetila som stručne.
„Predsa
to nemohlo byť také vážne ako si mi práve povedala len kvôli
chlapcovi?“ povedal trochu posmešne.
„Pozri
ty mudrlant, vôbec nevieš, čo sa stalo. Ver mi, že to bolo dosť
na to, aby som sa zložila a nie, nebolo to pre nejakú pubertálnu
lásku,“ dodala som, keď som videla, že chcel niečo namietnuť.
„Fajn.
Som rád, že si mi to povedala. Ak chceš, môžem tomu bastardovi
nakopať prdel. Vieš, teraz je to moja povinnosť. Som tvoj big
bro,“
lišiacky sa usmial a stisol mi jednu ruku. Vyčaril mi na ústach
taký neviazaný smiech, ktorý som nezažila už dosť dlhú dobu.
Rozosmial ma a smiali sme sa ešte dlho po tom.
Skvelé! úžastné!! :) ospravedlnujem sa za nekomentovanie :) takže tento koment je aj k predošlím častiam poviedky! :)
OdpovedaťOdstrániťak by si tam nedala vecičky ohladne o 1D tak by to nevadilo a bolo by to nez tak toho skvelé! :) ale ak už máš domyslenú poviedku s nimi tak ok :) teším sa a velmi, som zvedavá ako to všetko zakomponuješ, tešíííím sa :):)
dakujem! :)) no poviem len toľko že to nebude typická 1D fan poviedka
OdstrániťOh oni dvaja by boli spolu takí sladkí... Dáš fotku jeremyho?
OdpovedaťOdstrániťJeremyho si predstavujem a v podstate aj opisujem seriálovú postavu Jeremyho Gilberta z Upírskych Denníkov, no môžem sem potom hodiť jednu jeho fotku :)
Odstrániť