„Zo zbalenými kuframi, zničeným
pohľadom a samozrejme aj vnútrajškom som sa nútene vrátila späť do
milovaného Oregonu. Neprekvapilo ma, že keď som vystúpila na stanici T- jay sa
tam neukázal a už vôbec ma neprekvapilo, že keď som otvorila dvere do domu
môj nos obarila vôňa skazeného jedla a smetí, ktoré on z ochotou
vyhadzoval.
T- jay nebol doma. Takže som bez
jeho poznámok mohla všetko upratať. On je ten tip, čo rád za všetko hundre. Ak
neupracem nadáva, ak upratujem nadáva, pretože to nerobím správne. Horšie bolo
to, že po jeho príchode som mu musela povedať o mojom vyhadzove.
Nechcela som to unáhliť. Aj keď bol
Sam taký, aký bol. Naučil ma jedno a to to, že aj keď sa majú veci zle,
môžu sa stať horšími pri snahe ich zlepšiť.“
Elizabeth sa do očí vhŕkli slzy.
Všetky tie spomienky boli pre ňu čerstvé, no pri tom sa to všetko stalo dávno.
„Čo by sa malo diať v dome
z opilcom? Samozrejme nič, ak nepočítate krik, nadávanie, plač..
Rozhodla som sa mu to povedať keď
nebude v triezvom stave. Myslela som si, že to bude brať v pohode,
pretože bude opitý.
Tak ako som ja chcela byť v San
Franciscu a nie doma, tak aj on nechcel moju prítomnosť v dome. Chcel
ma mať v opatere len kvôli mesačným prídavkom na dieťa aby si mohol kúpiť
fľašu čohokoľvek. Jeho by nezaujímalo keby prepadám alebo ma v škole
šikanujú. Potreboval ma mať na žive a ďaleko od seba.
Nevedela som že až tak veľmi by mu
mohlo vadiť, že ma vyhodili zo školy.
'Ty hlupaňa! Si neskutočná
hlupaňa!!! ' Čo som mu na to mohla, mala povedať?
Vypočula som si jeho neskutočne
bolestivé priznanie. Bolo to horšie priznanie než to Katyne. Pravdu, ktorú by
mi nikdy nepovedal keby je triezvy. Keby sa to vtedy nestane, dneska by som tu
nestála. Iba by som prežívala..“
-ahojte, bola som na to zdravotne trochu zle, ale teraz mám čas a pridávam časť. hádam vás to celkom baví a čítate si moju poviedku :)
-ahojte, bola som na to zdravotne trochu zle, ale teraz mám čas a pridávam časť. hádam vás to celkom baví a čítate si moju poviedku :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára