9.časť

„Maj sa,“ zakričal mi Jer tesne predtým, než som zabuchla dvere od auta. Po nekonečnom čakaní v zápche som šprintovala do vnútra. No, šprintovala v rámci možností. S topánkami čo mám na sebe, sa to dalo nazvať aj inak, ale určite nie beh. Nuž, je ťažké zobrať si topánky aké chcete, pokial pri vás stojí otec s prekríženými rukami a nedáva na vás pozor, čo si vyberiete. Áno, presne to sa stalo dnes ráno. Dnes bolo krásne a teplé počasie, ale len pár dní zostávalo do konca augusta. To pomaly v Londýne znamenalo ochladenie.

„Som tu. Prepáč Jen,“ dovalila som sa a sadla si na malú taburetku. Nikto tu nebol. Čudné.

„Kde si bola!?“ vbehla o sekundu cez dvere. Ruky mala plné a ledva som jej videla do tváre.

„Meškala som len desať minút,“ prekvapene som povedala. „Deje sa niečo?“

„Pred desiatimi minútami si tu už mala byť. Musíme ísť do ateliéru pripraviť ľudí na fotenie.“ Pomohla som jej s kopou vecí a išli sme na druhé poschodie. Fotografický ateliér.

„Takto bude vypadať väčšina tvojej práce tu Tayla. Málokedy som hore u mňa. Príde jeden spevák, toho budem maľovať ja. Ty urobíš dievčatá čo budú na fotkách s ním,“ prišli sme do časti, kde sa očividne pripravovali ľudia na fotenie. Táto časť a plátno pred ktorým sa fotilo, bolo prepojené len tenkou sadrokartónovou stenou, takže som počula prípravy aj tam. Štyri modelky, dievčatá čo budú na fotke som si postupne volala na vyvýšenú stoličku. Pri prvom dievčati som si nebola celkom istá, keď som jej robila vlasy a neskôr aj tvár, no zdalo sa, že sa jej to páči.

„Je to super,“ obhliadala sa v zrkadle. „Mimochodom krásne topánky,“ usmiala sa. Bola taká vysoká ako momentálne ja, možno o niečo menšia a to mala len balerínky. Vlastne takmer každý bol taký vysoký ako ja. Pomaly si opäť navykám na vysoké opätky. Nebaví ma byť stále taká malá. Odišla do časti, kde sa prezliekajú a na miesto si sadlo druhé dievča. Keď som zobrala žehličku na vlasy do ruky a prešla ním po prvom prameni, prišla ku mne Jenny.

„Uvoľni sa,“ usmiala sa, „to dievča pred tým bolo dobre upra...“ nedokončila.

„To je on,“ počula som niekde vzadu.

„Connor!“ Jenny podišla k nemu. „Pod za mnou.“ Conor Maynard. (?!) Nejaký pach mi dráždil nos a odtrhla som od neho oči. Ježiš!

„Bože!“ zvriesklo dievča podo mnou. „Ty krava páliš mi vlasy,“ vytrhla si prameň zatuchnutých vlasov. Následne zvrieskla ešte raz, lebo si popálila ruku na horúcich vlasoch.

„Aj tak to bol príčesok, tak sa nevzrušuj,“ zadržiavala som smiech, aj keď to nebolo profesionálne.

Bola celá červená, no nevedela som rozlíšiť či od toho, že je naštvaná alebo, že som práve oznámila okoliu, že má umelé nadpojené vlasy. Pokračovala som v žehlení a náhodne som sa pozrela smerom kde bol Connor s Jenny. Pozeral sa týmto smerom a na ústach mal úsmev. Zrejme to musel počuť. Uvedomila som si, že to počulo viacej ľudí, pretože keď pár z nich išlo okolo, uškŕňali sa a pozerali na to úbohé dievča na stoličke. Namaľovala som ju a všimla som si, že má doslova nutkanie rozbehnúť sa čo najďalej odo mňa preč.

„Tayla, chod mu urobiť vlasy,“ Jenny ma vyrušila pri poslednom dievčati.

„Ja? Určite?“ nebola som si istá.

„Povedal, že chce, aby si to urobila ty. Tak chod ja ju dorobím,“ ukázala na dievča.

„Fajn, ehm..“ Prišla som k nemu. Niečo ťukal do svojho iphonu. 

 

„Si si istý, že chceš, aby som ti ja robila tie vlasy?“ uškrnula som sa. Na môj hlas zdvihol hlavu.

„Jasné,“ usmial sa. Bol celkom zlatý.

„Okej,“ zobrala som si hrebene.

„Mimochodom som Conor,“ pootočil sa a podal mi ruku.

„Ja som Lia,“ opätovala som mu stisk. Nakoniec som zobrala do ruky lak na vlasy. Nepostrehla som, kedy som si začala hmkať do pesničky Ollyho Mursa, ktorú púšťal na svojom telefóne. Všimla som si to, až keď sa na mňa v zrkadle uškŕňal s nadvihnutým obočím. Pripojil sa ku mne a k refrénu pridal svoj hlas. Zasmiala som sa, ale tiež som s ním začala spievať do refrénu, potom začali spievať chlapci z Rizzle a to sa už nedalo prepočuť keď Conor začal rapovať. S výzvou sa na mňa pozrel, no radšej som mu zalakovala vlasy. Pár ľudí sa aj zastavilo na ten mini koncert.

„Môžem si s tebou urobiť fotku?“ prosivo na mňa pozrel, keď sa zdvihol zo stoličky.

„Jasne.“ Cvakli sme sa pred zrkadlom. Tá fotka by sa ťažko dala pokladať za normálnu, ale to bol účel.

„Dáš mi svoje číslo?“ opýtal sa a nahodil grimasu.

„Daj mobil,“ podal mi ho a uložila som mu ho tam.

Tento deň už divnejší ani byť nemôže. Spievať si s Conorom Maynardom rozhodne nebolo v mojom pláne tohto dňa. Ešte divnejšie však bolo, že si odo mňa vypýtal číslo a cvakol si ma na telefóne. Niekedy nechápem moje šťastie.

Tá pusinka ; o. Vážení toto je 100 príspevok. Dúfam, že sa časť páčila, píšte komentár.