„Neprerušila som ho, iba som
počúvala a hľadela. Bola som neskutočne zaskočená.
'Ty hlupaňa! Si neskutočná
hlupaňa!!!
Čo mám sakra teraz robiť?! Tu ostať nemôžeš! Už keď mi tvoja matka povedala, že čaká decko, vedel som, že to neveští nič dobré! A keď sa to narodilo a k tomu dve!! Mal som chuť ju na mieste prefackať. Keby tam vtedy nestála a nevzala by si ťa mohol som dokončiť čo som začal!! Nieže by nebola žiadna Evelin, nebola by ani žiadna Elizabeth!
Čo mám sakra teraz robiť?! Tu ostať nemôžeš! Už keď mi tvoja matka povedala, že čaká decko, vedel som, že to neveští nič dobré! A keď sa to narodilo a k tomu dve!! Mal som chuť ju na mieste prefackať. Keby tam vtedy nestála a nevzala by si ťa mohol som dokončiť čo som začal!! Nieže by nebola žiadna Evelin, nebola by ani žiadna Elizabeth!
Čo si myslíš, prečo matka zomrela?!
Myslíš si, že bola chorá? Jedine ak na hlavu! Ale samozrejme, že si to nemôžeš
pamätať ty hlupaňa, bola si iba malé urevané decko! Vieš čo, choď do pekla za
ňou!!'
Tak nahnevaného som ho ešte
nevidela. Nemal právo mi to tajiť celé tie roky. Mala som vedieť, že môj otec
je obyčajný zbabelec. No aj tak si niekedy nechcem pripustiť, že jeho vinou
zomrela Evelin a taktiež aj moja matka. Nechcem si predstaviť, čo by bolo,
kebyže sa to nestane, keby sú tu. Ako by sme sa všetci spoločne správali, čo by
sme robili. Bola by to bolestivá predstava.
Počas toho ako na mňa kričal som si
uvedomila, že on vlastne nekričí, lebo sa na mňa hnevá. On kričí, pretože zabil
Evelin a matku. Pretože ho to bolí viac než si môžem, než si viem
predstaviť. Preto som dneska tu. Uvedomil si svoju chybu a nechal ma
nažive. Chcel rozhrešenie od Boha za jeho krutý čin. A ešte stále oň
prosí.
Je to môj otec a je
hrozným otcom. Práve pre to to, ho nesmierne ľutujem. Ľutujem ho, pretože vidím
ako sa každý večer ožiera a prosím Boha. Vidím ako plače v podnapitom
stave, pretože iba v takomto stave dokáže povedať, čo si naozaj myslí. Čo
ho naozaj trápi.
V ten večer bol natoľko úprimný,
aby zabil dve muchy jednou ranou.“ Elizabeth sa pousmiala nad tým čo
povedala.
Prišlo jej vtipné, to že keby
nevysvetlí svoje slová. Každý by ich pochopil po svojom. A samozrejme zle.
„V ten večer bol natoľko úprimný, že
som to nezvládla. Síce som sa nerozplakala, v takom šoku sa to ani nedalo.
Jednoducho som sa zosypala.“ Zastavila a došlo jej, že to asi
nesprávne vysvetlila, preto že na ňu ostatný hľadeli s výrazom do toho pokračuj.
Ty koky ! :O
OdpovedaťOdstrániť