DoR 18.časť

-príjemné čítanie ;) 

Do Vianoc ostávali tri týždne a Sarah mala veľa práce. Ale mala natoľko dobré srdce, že ma neodmietla a prijala moje pozvanie, aby sa ku mne pridala a šla do knižnice. Cítila som sa mizerne pretože to bolo iba kvôli mojej zvedavosti, ktorý z nich klame.

„Ahoj Ana a čo vlastne potrebuješ z knižnice?“ spýtala sa Sarah počas cesty. Musela som si rýchlo niečo vymyslieť, ale žiaden názov knihy ma nenapadal

„Ehm.. je to, to je..“ obzerala som sa a dúfala že na nejakú natrafím. Potom som nič nepovedala a tento krát dúfala, že sa nespýta znova. Keď sme vošli do knižnice Caleb tam už čakal a ja som mu mávla.

No čím sme sa k nemu boli bližšie, tým sa tváril vážnejšie.

„Ahoj“ povedala som hneď ako sme pri ňom zastali.

„Ana, to čo?“ zakoktala sa Sarah

Anabeth ja som ti hovoril, že som s ňou pohádaný“ zašepkal Caleb

„Pohádaný? Že sme pohádaný? Nestačilo ti naše posledné stretnutie?“

„Prepáč, ale ja nemôžem za to že si taká..“ skočila mu do reči

„Aká?!“ zakričala. Knihovníčka sa na nás zamračene pozrela a rukou naznačila nech sme potichu

„Smiem sa spýtať čo sa to tu deje?“ nechápala som, to by sa až tak pohádali?

„To je on“ bez citu odvedila Sarah

„Kto on?!“

„Veď Caleb, môj bývalý?! Ten ktorému som vtedy ukázala prostredník a naznačila mu nech ide do pekla“ hovorila to mne no pozerala sa na neho

„Ty iba žiarliš, pretože si dobre vedela kto jej posiela tie vecičky“ vyhŕkol Caleb. Obe sme na neho vyvalili oči

„Si nechutný! Začínaš si z mojou najlepšou priateľkou“ skočila som jej do reči

„A tváriš sa jak svätec. Vravel si, že ste kamaráti,.. pohádaný“

„Veď aj sme“ hovoril to ako keby to nič neznamenalo

„Ty si chorý“ povedala ľahostajne Sarah

„Neviem kto je tu chorý. Jediný kto tu vrieska si ty a potom, že prečo som sa s tebou rozišiel“ Sarah sa na neho pozrela. Videla som že čo vyslovil ju dosť ranilo, ale potom sa vrátila „späť na zem“

„Okamžite odtiaľto vypadni kým ti o chvíľu nevyrazím ten dvoj zamilovaný dych ja!!“ jednu mu vylepila a nebránila sa ďalším. Knihovníčka k nám dobehla keď si to všimla a pridala sa ku mne pokúšajúc sa Sarah odtrhnúť od Caleba. Lenže bola silná a Caleb s ňou tiež nemal rady. Keby nepribehne Ryan, ktorý bol raz tak silný ako Caleb, Sarah by ho z radosťou doriadila. Uvedomila som si, že asi vďaka Ryanovi dáva také údery.. kto iný by ju to naučil?

„Sarah... pššt.. pššt“ držal ju v objatí na chodbe. Plakala mu do ramena. Caleb zmizol, ani som sa za ním nepozrela, nechcela som ho už ani vidieť. Prišla som za Sarah

„Prepáč mi to, je mi to ľúto.“ Povedala som keď sa na mňa pozrela, čakala som že sa vrhne aj na mňa. Namiesto toho sa pustila Ryana a objala mňa

„Ja viem. Mne je to tiež ľúto, je to kretén. Určite ti natlačil do hlavy kaleráb, totižto on vie presviedčať ako nikto iný. Ja som to zistila neskoro. Aspoň ty ..“ objala som ju tuhšie. Bolo mi jasné, že plače pre jeho slová. Ako môže byť niekto tak odporný, bezcitný?

„Sestrička si v poriadku, môžeš mi prosím ťa povedať čo sa tam stalo do pekla ?!“ spýtal sa Ryan po chvíľke.

„Caleb..“ zašepkala Sarah. Ryan sa zamračil a rýchlim krokom sa vybral preč

„To malo znamenať čo? Kam ide?“ nechápavo som sa spýtala

„Ide ho zbiť“ povedala Sarah kludným hlasom. Potom sa zvrtla „panebože on ho ide zbiť?! Ana poď rýchlo veď on ho zabije“ chytila ma za ruku a bežali sme smerom, ktorým išiel on

„Prečo by to robil, veď Ryan je rozumný“

„Lenže Caleb neublížil len mne, bol to kedysi Ryanov najlepší priateľ...“ zamlkla sa „až kým sa nevyspal z Ryanovov priateľkou.“ Hovorila rýchlo, počas našej chôdze „ A keď som sa ja rozišla z Calebom povedal, že to schytá, ale ja som ho prosila nech ho nechá. Tak aj spravil...no teraz“