20.časť

„Lucy, po piaty krát ti hovorím: mňa do toho cukríkolendu nedostaneš! Bodka,“ zaťala som sa.

„Ježiš Lia, si ako malé decko.“ Jeremy sa ma pokúsil odtrhnúť od auta.

„A že ja som tu najmladšia,“ zatiahla Lucy.

„Na čo si ho sem vôbec ťahala?“ Oborila som na ňu mieriac na Jeremyho.

„Lia, kde si chceš zohnať masky? V obchode pre deti? Chceš ísť za sexi mačku alebo čo?“ Lucy si ma nevšímala. „Toto je perfektný obchod, som si istá, že sa ti tu niečo zapáči.“

„Tak po prvé, chcela som si niečo vyhrabať v skrini a po druhé, mám ísť za nejaký zasratý cukrík?“

„Aj keď ten obchod vyzerá, ako továreň na čokoládu, predávajú tam oblečenie. Tak mi ver a poď sa tam aspoň pozrieť,“ chytila mi jednu ruku a pomaly -takticky- mi odlepovala prst po prste od dverí na aute.

„To nieje možné, aby ma jedno malé decko takto.. takto,“ hundrala som. Bola som prekvapená, že pred obchodom nevyhráva aj nejaká detská pesnička ako z reklamy na My Little Pony.

„Sklapni už,“ Jeremy si neodpustil. Zrejme nebol o nič nadšenejší ako ja. Ale sklapla som. Keď sme vošli do obchodu, bolo to tu síce cítiť po cukrovej vate a jahodách, ale doslova ma zmĺkli veci, ktoré boli všade okolo. Všade šaty, čipky, rukavičky, lakované lodičky, klobúčiky vo Vintage štýle.

„Aw,“ moja tvár, ako keby uvidela mačiatka. Bola som dojatá. Steny boli síce prúžkovo ružové, ale na nich boli zavesené obrazy -zarámované čiernobiele fotky- na ktorých pózovali dievčatá a ženy práve z tejto doby.

 

„Páči sa ti tu?“ Jeremy na mňa pozrel mierne zhrozene. Lucy už stála s predavačkou pri vešiakoch a živo gestikulovala.

„Keď som bola malá, Grace Kellyová bola môj vzor. A všetko okolo nej som milovala, aj dobu v ktorej žila,“ ukázala som naokolo.

„Čo povieš na tieto? Páčia sa ti?“ Lucy sa k nám pripojila z desiatimi vešiakmi.

„Chcem niečo jednoduchšie Luc.“

Len pokrčila ramenami. „Dobre a tieto?“ Ukázala predo mnou celkom pekné svetlo ružové šaty.

„Môžem si ich vyskúšať,“ chytila som ich a zamierila ku kabínkam.

Po piatich minútach boja, som si ich navliekla.

„Si.. zlatá,“ jej výraz bol, ako keby videla šteniatko.

„Fajn, vypadnime už odtiaľto,“ povedala som z povzdychom a zatiahla záves.  

Ak čítate aj moju poviedku, tak hodte komentár, či to mám skoršie pridávať, pretože ak sú tu neni odozvy tak sa s pridaním časti neponáhľam. :)