23.časť

Ležím na posteli, fyzicky aj citovo vyšťavená, akoby ma prešlo desať párov koní. Trvalo päť minúť, než som znechutene odhodila denníček vedľa seba. Ani na zapisovanie toho večera som nemala najmenšiu chuť. Nebolo so mnou do reči dokonca tak veľmi, že aj Jeremy sa ku mne nepriplichtil a nič sa ma nepýtal. Dobre vycítil moju náladu a radšej je zavretý v izbe, pričom mu stále zvoní mobil a keď počujem ako sa cez mobil cmučkujú, premáham sa, aby som si nedala prst do krku. Trošku zatrpknutosť? Rozhodne, ale nepomôžem si. Modlikala som, aby mi celý zvyšok víkendu dala pokoj všetka živá duša v tomto dome. Aj mimo neho. Jeden z dvoch rázov, čo som vystrčila päty z prahu mojich dverí, bol ten, že ma bolela hlava a išla som si po tabletku. Po asi pol hodine som upadla do driemot. No a druhý dôvod, prečo som sa takmer šprintom hnala dolu - div, že som si nezlomila väzy - bol ten, že som počula búchanie a vreskot. 

Nevedela som, či sa smiať alebo plakať. Či utiecť alebo skákať na chrbát aj Tobiasovi, ktorý za golier oprel Jeremyho o stenu. Stála som asi v polovici schodov, čo bolo najlepšie miesto, ako vidieť celú scénku. Ethan stál za otcom a snažil sa ho dostať z Jeremyho (?). Pokrytec. Willi bol hneď z druhej strany, ale ich otec ani brvou nepohol. Kate sa chytala za hlavu a utešovala vrieskajúcu Lucy, ktorá sa už aj stihla rozplakať. Napriek červenej tvári, strapatým vlasom a športovej súprave čo mala na sebe, vyzerala stále ako obrázok Jennifer Lopez a Panny Márie.

"Božínku... daj mi silu..." mrmlala som si nezmysli.

Otec sa dovalil ako veľká voda: "Čo sa to tu deje?!"

Hm... vynašiel sa. Bol síce menší od Ethanovho otca, ale svalovo - aj napriek ich veku – mohutnejší. Keď ma zbadal Ethan, akoby uťal. "Lili?" Pustil otca a vyšiel na prvý schod, kde som okolo neho prešla ako hurikán. Vrieskala som na všetky strany. Najprv na Lucy, nech si spojí koliečka v hlave a niečo robí okrem toho rumázgania. Potom na Kate, ktorá tiež nechala svojho syna mlátiť jak handru a nakoniec som sa pustila do prskania k tomu surovcovi, čo stále držal Jeremyho pod krkom. Predrala som sa k nim. Otec mu odsúval ruky a snažil sa ho nejak ukľudniť a z časti sa mu to aj trochu darilo. Miestami som mala pocit, že Jeremymu sa parí z uší, taký bol červený od zlosti, ale nemohol sa ani hýbať. Divo niečo – pre mňa – nezrozumiteľné hovoril Lucynmu otcovi.

"Okamžite od neho vypadnite!" zvrieskla som na polku Anglicka. Prekvapivo – na moje aj jeho prekvapenie – sa na mňa otočil.

"Poviem to posledný krát ty...ty..." vysypala som všetky nadávky, ktoré som mala česť spoznať na Kanadských žumpách.

"Lia!" na to ma už zahriakol aj otec. Nestačil zavrieť ústa.

"Čo tak čumíš?" vypľula som tie slová. "Bije ti tu decko, tak niečo rob!" Schytila som baseballovú pálku, ktorá bola pri dáždnikoch v rohu chodby (ževraj ako zbraň pre zlodejov, mi hovoril otec) a namierila mu Tobiasovi na hlavu.

"Preboha Lia pusť to!" precedil Jeremy s vypúlenými očami. "Ešte si ublížiš." Začínal byť už červený mne sa čím ďalej, tým viac zdalo, že nie od hnevu. On ho škrtil. Rozkročila som sa a ... celou silou udrela otca svojej švagriny po hlave. Som si istá, že musel vidieť hviezdičky.

V izbe ostalo také hrobové ticho, až som sa preľakla. Všetci na mňa pozerali ako na zjavenie. Prvá to ticho prerušila Lucy, ktorá sa začala tak smiať, až sa prehla v páse a tiekli jej slzy. Willi nezaostával za ňou a šialene sa začal rehliť a plieskať po kolenách. Ethan sa v kúte tiež pochechtával, ale zakrýval to "kašlaním". Všimla som si, že aj Jeremyho mame mykalo ústami a aj môjmu otcovi, ale len si takte odkašlali a držali sa za ústa.

"Kde sa to v tebe zobralo?" otec mi radšej opatrne zobral "zbraň" z rúk.

"É-m...é..." bola som trochu preľaknutá. Po dlhej dobe pustil Tobias Jeremyho krk a neveriacky sa na mňa otočil. Pozerala som naňho ako srnka na poľovníka s puškou v ruke.

"Pardon?..." zajachtala som. To už vybuchli do smiechu všetci okrem mňa a mojej obete.

"Všetci do auta," zrúkol a každé svoje dieťa počastoval pohľadom. Potom vyhebol ako nazúrený býk.

"Si okej?" Jeremy chytil Lucy, ktorá sa ešte vždy šialene rehotala až začala štikať.

"Ja? Čo ty? Nestihla som ti ani dať vedieť, že sa sem otec valí," uškrnula sa.

"Myslím, že by sme malí ísť," Willi chytil Lucy okolo ramien a slušne počkal, kým sa s ňou Jeremy rozlúči. Pri tom ako sa bozkávali, som nepatrne zabehla pohľadom k Ethanovi, ktorý na mňa uprene pozeral. "Ethan?..." oslovil ho Willi s otázkou v očiach. "Netreba otca dráždiť ešte viac."

"Máš pravdu," keď prechádzal okolo mňa, na moment sme na seba pozerali, ale potom som sa odvrátila.

"Lili..." chcel niečo povedať.

"Choď domov Ethan, na dnes toho bolo fakt dosť."

"Chcem ti len povedať, že ja som to otcovi nepov..."

"Je mi to jedno," nadvihla som obočie a môj pohľad ho vyprevádzal z domu.

"Ahoj láska," Jeremy cukroval.

"Ahoj macík..." šušlala Lucy. Ha (?!) Tí dvaja sú už zo seba zfetovaní.

"Do auta Lucinda!" zrúkol ich otec spred domu. Willi chytil Lucy za ruku a spolu s Ethanom, ktorý bol na jej druhej strane nastúpili do Hammera. Ešte aj to auto vyzeralo ako jeho majiteľ. Hrozivo.

Komédia nie?! S opätovnou bolesťou hlavy som sa zamračila na Jera: "Keby si si krotil vášne, toto by sa nedialo..." zamrmlala som. Ale aj ja som vedela, že zato nemôže.

"Vďaka za záchranu," vlepil mi mľaskavú pusu na líce a chcel ísť zase do svojej izby.

"Ku mne!" rozkázal mu otec. "Pekne na pohovor," krútil ukazovákom. Než som ho stratila z dohľadu, ešte raz som sa naňho zaškľabila.

No, celkom rýchlo som napísala túto časť. Zase komentáre ma fakt potešia hlavne pri týchto častiach :D... Dúfam, že sa časť páčila :)