DoR 22.časť

táto ale aj predošlá časťsú krátke, tak pridávam dneska dve...
pod mojimi dvoma časťami je 22.časť Across The Other!!!

Všetko má svoj dôvod, nič nie je náhoda. Nebola ňou ani Simonova smrť, ani pani Parkerová, Sarah.. taktiež Ryan. Samozrejme, že človek si tie zlé veci nepraje a bol by radšej keby môže vrátiť čas, ale bez toho všetkého by nenastal konečne pokoj a mier na duši.

Ako sa mi Ryan pozeral do očí cítila som úľavu, opadol strach a smútok. Prišlo zmierenie a ja som sa opäť cítila voľná, nevinná... zmierená s tým, že kus zo mňa ktorý odišiel sa už nevráti. Uvedomila som si, že celú tú dobu moju dieru v hrudi napĺňala Sarah, mamka s ockom a teraz asi aj Ryan. Bol to iný pocit ako u ostatných, pri ňom som sa cítila ako zo Simonom. Akoby mi ho sám Simon poslal.. Musela som mu úsmev opätovať.

Z pása mi dvihol ruku a prehrabal sa mi ňou vo vlasoch, jemne a stále z úsmevom na perách. Bolo to až nereálne. Mohla by som milovať a byť milovaná niekým? Mohla by som konečne skončiť s tým všetkých trápením?

„Nad čím rozmýšľaš?“  spýtal sa nežným hlasom

„Asi nad budúcnosťou“

„Dúfam, že len nad dobrou“

„V to dúfam aj ja“ usmiali sme sa na seba. Ruku si priložil na moje líce a stále mi hľadel do očí, lenže som začula ako niekto stisol kľučku a Ryan očividne tiež, pretože nadskočil. V momente ako vstal dvere sa otvorili a stál v nich doktor Crower.

„Ahoj Beth“ usmial sa „dlho sme sa nevideli, je mi ľúto, že to musí byť za takýchto okolností“

„Tak ja už radšej pôjdem. Vidíme sa doma Bethi“ povedal Ryan a chytil ma za ruku, vzápätí ju pustil a odišiel

„Prepáč, že ťa ruším, ale musím skontrolovať či si v poriadku“ inak povedané, musí zistiť či ten úraz nespôsobil nejakú poruchu a ja opäť nie som psychopat

„To je v poriadku, vlastne som mala aj pocit že prídete“ usmiala som sa „cítim sa dobre, aspoň ja nevidím žiadne zmeny“ prerušil ma

„To som rád, nechcem aby si si myslela, že ťa tu teraz budem diagnostikovať nejakými mučívími cvičeniami. Ale aspoň mi povedz čo si robila tieto štyri mesiace doma a potom ťa nechám oddychovať.“ Tak som mu porozprávala o Sarah, škole, rodine. Nebolo čo tajiť ani si vymýšľať. Bola som v poriadku, cítila som sa tak. Videl to na mne aj on a po pol hodine mi poprial do budúcna a dúfajúce slová, že sa už neuvidíme. V tom najlepšom zmysle.

Lieky mi zabrali a ja som sa mohla opäť nadýchnuť čerstvého vzduchu pri vystupovaní z auta pred domom. Ani neviem prečo. ale zdalo sa mi ako keby som tam nebola ďalší pol rok. Avšak  tento krát som bola opäť ja tá čo sa zmenila a nie dom. Opäť z novými pocit, tento krát dobrými a plnými očakávaní.

Keďže bola sobota pätnástého decembra Sarah so mnou nebola v kontakte. Asi bola v škole a chystala besedu. Nevolala som jej, ani nepísala. Spravila som si deň sama zo sebou. Mala som čas rozmýšľať nad tým či som normálna keď sa zaľúbim do chlapca, ktorého vlastne ani nepoznám... stále som sa musela opravovať, že ja zaľúbená nie som, alebo som? Prestalo ma baviť hádať sa sama so sebou... prestalo ma baviť rozmýšľať. Preto som si išla ľahnúť a po chvíli som aj zaspala.

To mi však nevydržalo dlho pretože som počula ako niekto chodí po mojej izbe. Nechcene som otvorila oči a bola prekvapenejšia než sa dalo. Chodila tam Agatha, ktorá si ešte nevšimla že som hore. Zdalo sa mi, že niečo hľadá.

„Môžem ti pomôcť?“ spýtala som sa namosúreným hlasom

„Oh.. ty si hore. Nie, nie ja už idem“ rýchlo vybehla z izby, z nejakou vecou v ruke. Áno bola som nedôverčivé, voči Agathe vždy! Preto som sa rozbehla za ňou aby mi vrátila ukradnutú vec. Na chodbe som narazila na Sarah, ktorá práve vychádzala hore schodmi.

„Kam sa ženieš“ spýtala sa prekvapene

„Radšej to nechaj tak“ zamrmrala som a pokračovala „čo ty tu?“ spýtala som sa z úsmevom

„Už som doma, konečne“ prevrátila očami „a dlho som ťa nevidela, chýbala si mi, predsa!“

„To som rada“ usmiala som sa (americkým úsmevom)

„Mimochodom po Ryanovi mám odkázať pozdrav“ zatvárila sa prekvapene, z výrazom toto mi musíš vysvetliť .. avšak pri vyslovení jeho meno som bola už ... v nebi??

Bola u mňa do neskorej noci. Na Ryana sa už nepýtala a ani ja som tú tému nenačínala. Nechcela som, kým si nebudem sto percentne istá čo sa to so mnou robí.

Bola nadšená besiedkou, ktorá sa blížila. Ostával iba týždeň a mala byť jej veľká premiéra. Dvadsiateho prvého.