13.časť

 „Pane, mali by ste sa ísť so slečnou vyspať. Mám len jednu spálňu...“ začal neisto. „Ale posteľ je tam pre slečnu dosť veľká a...“ Bella ostatné slová nepočúvala. Iste, ako necudná slečinka nemôže byť s chlapom v tej istej posteli. Nevedela sa rozhodnúť pri pohľade Edmundových modrých očí, či ju to teší alebo nie. Najedli sa a bol čas odpočinku. Edmund sa s Nevilom dohadoval o tom, že mu nemienime brať posteľ s čím Bella tiež súhlasila. Nerobilo jej problém spať na zemi len na dekách. Ale Nevil sa oháňal nad tým, aká je to preňho pocta... a to bola ďalšia vec, ktorá ju nezaujímala a vypla z ich rozhovoru. Edmund musel nakoniec podvoliť, pretože jeho nájomník bol neoblomný a rozhodol, že bude v spálni s Bellou, čo ju prekvapilo. Keď odchádzali od stola, Nevil si rozkladal deky pred krbom.

Bella sa náhle cítila hlúpo... alebo neskúsene? Ocitla sa s mužom v jednej izbe. Rozmýšľala, kde sa má vyzliecť, či má vliezť do postele prvá. Bude spať nahý? Och. Pre niekoho hlúpe otázky, no ju vykoľajovala už len samotná prítomnosť dotyčného. Čo myslel tou narážkou o tom, ako sa zohriať? Bella vedela, aký má podtext, ale už sa k tomu nevracali.

„Nevil mi dal čisté veci. Nechám ťa prezliecť.“ Akoby čítal jej myšlienky. A tak sa cítila opäť hlúpo. Nevil bol takmer dva metre vysoký a jeho košeľa siahala Belle po členky. Mokré šaty prehodila cez dvere na skrini a dúfala, že jej do rána uschnú. Čižmy si zložila vedľa krbu, menšieho ako v hale, ale dosť veľkého, aby vyhrial túto malú izbu. Mokré vlasy si prečesala rukou a vliezla pod prikrývky neveľkej postele. Bolelo ju celé telo a bola taká unavená, že sa jej ani po niekoľkých minútach nedarilo zaspať.

Keď Edmund jemne zaklopal na dvere, myslel si, že už bude spať. Dvere sa z jemným vŕzganím otvorili, keď vošiel a veľké hnedé oči naňho hľadeli s pod prikrývky. Bez slov prešiel k posteli a keď zastal pri jej prázdnej polovičke, všimol si, ako si ho trochu vystrašene ale hlavne skúmavo obzerá. Vykrivil jeden kútik úst a len zhasol sviečku, ktorá bola pri posteli na nočnom stolíku. Zo stoličky pri dverách zobral jednu hrubú prikrývku, ktorú rozprestrel na zemi pri posteli, ako vankúš si dal deku a s ďalšou sa chystal prikryť.

„Čo robíš?“ opýtala sa ticho.

„Nebude ti vadiť ak si vyzlečiem košeľu?“ Nečakal na odpoveď a pretiahol si mokrú látku cez hlavu. Pri pohľade na jeho hrudník sa začervenala a odvrátila pohľad. „Ako to myslíš?“ odpovedal na jej otázku. Znova sa začervenala a trochu previnilo si obzrela posteľ.

„Myslela som, že...ehm... že si budeš chcieť ľahnúť ku mne,“ poslednú polovicu vety rýchlo zašomrala. Takmer jej nerozumel.

„Takto je to lepšie Bella,“ odvetil ticho. Ľahol si a nič viac k tomu nedodal. Nechcel priznať fakt, či by sa ovládol, ak by bol tak blízko pri nej. Snažil sa zaspať, ale jej prítomnosť bytostne cítil a to mu bránilo. Prešlo niekoľko dlhých minút.

„Edmund?“ pípla.

„Spi,“ nakázal jej.

„Nemôžem. Je mi príliš zima,“ zamrmlala urazeným tónom. Cez jedno okno v izbe prefukoval studený vietor.

„Skús to. Únava ťa prekoná a nakoniec zaspíš.“

„Pokúšam sa o to už hodinu. Nemôžeš niečo urobiť?“

„Nie.“

„Prečo si taký zlý?“

„Prečo sa ma stále niečo pýtaš a nezavrieš tie svoje pekné ústa?“

Neodpovedala. Chcel poznamenať niečo vtipné, no keď sa obzrel jej smerom, prikrývku mala vyhrnutú až po nos a triasla sa po celom tele. Edmund zaklial a zdvihol sa zo zeme.

„Dočerta zlatko máš celé mokré vlasy,“ nahnevane ju oboznámil, akoby o tom nevedela. Ľahol si pri ňu a automaticky sa pritiahla k jeho teplu vyžarujúcej postave. Vlasy si rozprestrela na vankúš, no chytil jej zápästie a zabalil ju celú do prikrývky. „Nechaj tak. Ja to urobím.“ Starostlivo jej ich uložil na vankúš. Bella si oprela studený nos a dlane o jeho nahé brucho a hruď. Hlavu jej podoprel ramenom a triaška onedlho prestala.

„Edmund?“ zašepkala.

Po chvíli sa ozval z driemot. „Mhm?“

„Ďakujem,“ odvetila tým istým hlasom.

„Nemáš začo a teraz už spi.“ Pobozkal ju na temeno hlavy a zaspal s vôňou jej vlasov pri nose.