2.časť

V tých vzácnych momentoch -ako práve teraz- som si svoje kamarátky vážila ešte väčšmi než inokedy. Sedeli sme v tmavomodrých uniformách pod košatým dubom pri školskej plavárni. Bavili sme sa ako inokedy. Keď som zbadala objekt mojich stálych úvah od včerajšieho rána, takmer som sa pridusila jablkom a snažila sa, aby si moje náhlu reakciu nikto nevšimol.

„Pozrite sa,“ prvá si ho všimla Sunny a ukázala naňho dokonale namaľovaním nechtom. Všetky sa pozerali na Alexa, ktorý aj napriek všednému oblečeniu, vyzeral neobyčajne. Išiel v skupinke ďalších chalanov, ktorí ho obliehali zo všetkých strán. To nehovorím o očiach opačného pohlavia, ktoré sa naňho odvšadiaľ upierali.

„Kto to je?“ opýtala sa Emmy tichým hlasom.

„Neviem, ale rýchlo to zistím,“ odpovedala jej Sunny.

„Upútal všetku pozornosť,“ odvetila Jess konštatovane. Niekto ma drgol do boku. Ešte stále som sa spamätávala z nehody jablkom a zamračila som sa.

„Prečo nič nehovoríš?“ opýtala sa ma Sunny so zvedavým výrazom na tvári.

Pokrčila som ramenami. „Už som ho stretla.“ Zborovo na mňa upreli oči.

„Kedy?“ „Ako?“ „Kde?“ Prevrátila som očami.

„Včera ráno.“ Keď som nič viac nedodala, Sunny si odkašlala.

„Pokračuj.“

„Volá sa Alex. Presťahoval sa z hlavného mesta.“

„Takže Londýn,“ jedine Sunny sa mala ako vždy k rozhovoru. Jess sa vrátila ku knihe a Emmy vždy radšej počúvala. „Ako si sa s ním stretla?“

„Bolo to trápne,“ uzavrela som to.

„No ták.“

„Nie.“

„Bože, dnes sa nejako nemáš k reči,“ zmĺkla. „Nebodaj sa ti nepáči?“

Prekvapene som sa k nej otočila. „Kedy som povedala, že sa mi páči?“

„Ani si nemusela,“ žmurkla.

„Je naozaj pekný,“ zamrmlala Emmy.

„Áno, je tu prvý deň a už sa okolo neho točia všetky potvori zo školy. Pozrite,“ hodila hlavou k blondínke pri ňom. „Koko sa má viacej k činu ako ty Alexa.“

„Meno ako pre psa,“ doložila a Emmy sa zachichotala.

„Možno ho chce len pozdraviť,“ Jess zdvihla pohľad od knihy a poznamenala.

„Prosím ťa,“ hodila rukou Sunny. „Mala by si ísť za ním Alexa.“

„Radšej nie,“ pozrela som sa na nich. Stáli necelých desať metrov od našej malej skupinky.

„Hej!“ odrazu na ňu zakričala Sunny. Opäť som chytila nádych červenej. Veľavýznamne sa jej zahľadela na bujný dekolt. „Možno by si mi mohla niekedy poradiť, kde kupuješ podprsenky.“ Koko prižmúrila oči, pripomínala mi väčšmi mačku než psa.

„Nevieš sa ovládnuť aspoň teraz?“ Myslela som, že mi hlava praskne od toľkého červenania. Alex sa pri Sunninom hlase otočil a pohľad uprel na mňa. Usmial sa a zakýval mi.

„Nemáš začo,“ odpovedala mi Sunny.

Nevšímala som si prepaľujúci pohľad tej mrchy s blond vlasmi. Odkývala som mu späť. Zdalo sa, že chcel ísť k nám, ale v tej chvíli zazvonilo na hodinu.