4.časť

Mobil mi zavibroval vo vačku. Na messengeri mi svietila nová správa:

„Zajtra večer u mňa. Dones film. Em“

„Niečo mám -A.“

Pokračovala som v ceste. Ďalšia správa:

„Máš odpustené, ak sem zajtra dostavíš svoj zadok xo S.“

Uškrnula som sa a odpísala im. Vlastne by som sa celý večer nudila, zahrabaná vo svojej izbe, trieskajúc svojou hlavou o stenu.

…

„Prosím?“ ozval sa Emilin hlas v malom reproduktore. Stála som pred ich veľkou kovovou bránou so spacákom v jednej ruke a taškou s oblečením v druhej. Nepáčilo sa mi, ako na mňa sused pri vyhadzovaní odpadkov divne zazeral.

„Emmy to som ja, môžeš prosím otvoriť bránu?“

„Pracujem na tom...“

„A Em?“

„Áno?“

„Psi sú zatvorené?“ Neznášala som svoj hlas.

Na druhej strane bolo počuť smiech. „Áno sú. Poď do vnútra.“

Prešla som po vydláždenej ceste, prázdnej dvojitej garáži, kde obvykle stáli autá Emiliných rodičov. Niekedy mi tento dom prišiel ako hacienda. V tejto časti mesta boli domy takmer identické. Emmy stála pri dverách, keď som vyšla na prvý schod leštenej dosky. Človek by si myslel, že bude namyslené dievča. S Emily sa poznáme takmer od plienok. Keď začala plakať, alebo sa správať ako dievča, brat jej struhol za ucho. Vychoval ju. Ale v jednom sa zmýlil, od chlapcov ju držal až do dňa, keď neodišiel na vysokú. Teraz je až panicky hanblivá a niekedy moc tichá.

„Som rada, že si prišla,“ usmiata Sunny sa v krátkom pyžame a veľkých papučiach predrala okolo Emmy.

„Robíme popkorn,“ odvetila Emmy a stratila sa vo svojom froté župane.

„Jess?“

„Je v kuchyni,“ vysvetlila Sunny. „Aký film si doniesla?“

Ako obvykle rapotala celou cestou cez spleť stien a schodov až do kuchyne, kde Jess stála pred mikrovlnkou s rukami vbok a Emmy sedela na žulovej doske linky, zaujatá pramienkom svojich vlasov.

„Mala by som sa ísť prezliecť,“ uvažovala som nahlas.

„To by si mala,“ prisvedčila Sunny. „Idem s tebou.“

Vyšli sme po točitom schodisku, na koniec chodby. Vybrala som dvojdielne kockované pyžamo.

„Tak...“ chytila lem svojho tielka medzi dva prsty. „Nechceš nám niečo povedať?“ Vykrivila jeden kútik úst.

„Nie?“

„Nie?“ začudovane povedala.

„Čo nie?“ Do izby prišli Jess a Emmy. „Niečo nám ušlo?“

„Ešte nič,“ zaškerila sa Sunny.

„Nechápem,..“ zamračila som sa.

„Alex?“ nadhodila.

„Čo s ním?“ skoro som zavrčala.

„Vidíš, tvoja reakcia potvrdzuje to, čo celý čas hovorím.“

„A to je čo?“

Jesica a Emily sedeli na penových vankúšoch, jedli popkorn a pozerali na nás.

„Že sa ti páči.“

„Fajn... čo sa zmení na tom, keď to poviem?“ nadvihla som obočie.

„Neviem. To závisí od teba.“

„Odo mňa?“ snažila som sa nepretočiť očami.

„Myslím, že sa mu páčiš Alexa,“ povedala jednoducho.

„Prosím ťa,“ trochu mi zružoveli líca. „On je...“

„Čo?“ uškrnula sa.

„On je... mimo moju ligu,“ rozhodila som rukou.

„To si nemyslím,“ odvetila Emmy a prehltla pukanec.

„Ja tiež nie,“ potvrdila Jess.

„Nechajme to tak. Pravdepodobne je teraz niekde s tou harpyou a....,“ prehltla som žlč.

„Nenechaj sa ňou zastrašiť,“ Sunny sa rozvalila na posteli a prezerala si nalakované nechty. „Chýba ti sebavedomie.“

„Požičiaš mi ho?“ odvrkla som.

Zasmiala sa. „Nebuď taká. Svoje som si poctivo vybudovala. Si pekná, prirodzená...“

„Áno, áno... to chce chlap,“ cynicky som sa usmiala. „Prirodzenosť.“

„Myslím, že Alex hej.“

„Tebe sa to ľahko hovorí. Už si mala chalana.“

„Vždy je niečo po prvý krát. Len sa bojíš, to je samozrejmé, ale... keď sa uvoľníš, budeš sa usmievať,“ nadvihla mi kútiky úst. „Bude to okej.“

„Dámy a Páni, poradňa Sunny a riešenie medziľudských vzťahov pre Vás každý večer od ôsmej do deviatej,....“ Jess si sadla do tureckého sedu.

„Nerob si srandu,“ hodila do nej Sunny vankúš.

Jess sa mu šikovne vyhla. „Nikdy.“

„Vieš, podla mňa sa len tváriš ako anjelik. V skutočnosti si horšia než sám Lucifer,“ Sunny prižmúrila oči.

Jess nevinne pokrčila ramenami. „Keď hovoríš.“ Sklopila oči, ale na perách sa jej pohrával úsmev.