5.časť 1/2

„Už zase.“ Studený vietor mi trieštil do uší a na stehnách, kde sa končili nadkolienky a začínala sukňa mi navreli zimomriavky. Alex bol na druhom ihrisku. Koko so svojimi psíkmi stáli pri ňom a ledabolo sa chytala jeho ramena a ruky. Snažila sa vykrútiť svoju postavu najlepšie aby jej vynikla - a pár chlapov sa jej smerom aj otočilo - ale vychutnávala som si pocit, že jemu je to jedno. Pozeral sa do jej tváre.

„Kde?“ Sunny k nej pribehla a dlaňou na čele si tienila lúče slnka. Vyzerala ako amazonka. Namrzene som vzdychla. „Hej,“ drgla ma lakťom do boku. „Prestaň. Nevidíš, že jej má plné zuby?“

„O tom pochybujem...“

„Vy tam! Toto je hra,“ kričala učiteľka cez vietor. „Jej základným pravidlom je dať bod pre váš tím a to urobíte len ak pohnete svojimi lenivými zadkami!“ Po každom druhom slove zapískala.

Sunny sa zasmiala, prehodila si svoju lakrosku cez rameno a ladne vybehla na trávnik. Vzdávam to, nerobím si ilúzie, nároky.. od tejto chvíle sa mi žiadny Alexander nepáči. S ľahkým úsmevom som vykročila za čiernovlasou spoluhráčkou.

…

„Mali by sme niečo podniknúť,“ uvažovala nahlas Sunny. Tašku si prehodila na druhé rameno. V jednej ruke niesla uvolnenú kravatu.

„Prečo?“ zamrmlala Jess s nosom v nejakom letáku.

Pohoršene sa na ňu pozrela. „Aké prečo?“

„Je piatok predsa,“ dodala.

Prišli sme na koniec jednej z hlavných ulíc. „Keby ste na niečo prišli, dajte mi vedieť,“ kývla Emmy a odbočila.

Slnko príjemne hrialo, sem tam pofukoval vietor, no nie taký silný ako z rána. Obloha mala svetlú farbu mora.

„Blíži sa leto,“ Sunny ledabolo nastavila tvár slnku. „Späť k téme...“ otočila sa na mňa.

Pokrčila som ramenami. „Práve som nastavená na vypnutí, takže... napíš smsku a budem tam.“

„Okej,“ kývla mi na pozdrav a prešla na druhú cestu.

Rozhodla som sa predĺžiť si cestu, popri štrkovej pláži. Keď som vstupovala na prechod cez cestu, za sebou som počula volať moje meno.

Druhá polka bude poobede.