2.časť

“Hej,” strčila do mňa lakťom Megumi.

“Hm?”

“Počúvaš ma?” zastala so spojenými rukami pred tvárou. Snažila sa ich trochu rozohriať.

“Prepáč. Dnes som nejako-”

“Neprítomná? Všimla som si. Stalo sa niečo?”

“Nie. Nič sa nestalo.”

“Okej,” povedala pomaly. “Vieš, že mi môžeš povedať hocičo, Brandy, vieš to však?”

“Áno, viem.” Prevrátila som očami.

Prehodila si velkú športovú tašku na druhé rameno. Meg bola drobná, útla aziatka s chudou postavou, pri ktorej ste si pomysleli, že ju zlomí silnejší kopanec. Vlastne bola veľmi pekná – plné pery, zamyslený výraz, pekná postava. S Meg sme sa spoznali pri výberovom kole do lakrosového týmu. Odvtedy sme si nejako začali sadať za ten istý stôl v jedálni a víkendy trávili spolu.

Časť školy bola cez prázdniny vždy otvorená. Aj ked malé mesto, stredná škola mala dobrý športový program. Prechádzali sme cez otvorenú chodbu smerom k telocvični, pri krytom bazéne. Oči mi zaleteli cez presklenú stenu, kde bolo pár plavcov. Na kraji bazéna sedel bokom ku mne chlapec z piatkového večera. Bol to Kayden Kingston. Čo ma trochu prekvapilo. Športovci boli niečo ako sekta. Všade. Jeho som si nikdy nejako zvlášť nevšimla. Mal čierne plavky s logom Žralokov. Vlasy mal bledšie, než som si myslela. Len o niečo tmavšie ako farba bielej kávy. Navliekal si plavecké okuliare – predtým než si ich stihol dať, pozrel úkosom mojim smerom a ked zbadal ako naňho pozerám, otočil sa. Hlavu sklonil k jednému ramenu a... uškrnul sa. Zakýval mi a stratil sa vo vode.

“Čo to bolo?” vystrašil ma Megumin hlas, moc blízko pri mne.

“Čo?”

“No, nevedela som, že si vymieňaš pohlady s Pánom nikým-nerandím plavcom.”

Zamračila som sa. “Rozprávala som sa s ním len chvílu. Minulý piatok.”

“Je chutný.”

“Meg,” vzdychla som.

Zasmiala sa. “Tak pod. Čakajú na nás.”

Mať kapitánku vášho týmu za najlepšiu priateľku občas prináša výhody. Dobre, stále. Napríklad, nijaké mrchy vás neohovárajú pred nikým z týmu, pretože Meg by sa to dozvedela. A Meg, napriek svojej výške a jemnosti, vedela byť ako harpya ked išlo o drby medzi hráčmi. Možno práve preto si ju ostatní vážili.

“Neviem sa dočkať na teplé pyžamo,” uškrnula sa, ked si vyzliekala čierne nadkolienky.

“Alebo na niekoho, kto ťa lepšie zohreje v posteli ako pyžamo,” povedala Jessica.

“Nie je nič lepšie ako teplý chlap pod perinami,” prikývla Ellen pri česaní dlhých blond vlasov. Všetci sa zasmiali. “Škoda, že je Eric niekedy taký studený,” pokračovala s pobaveným úsmevom.

“Dievča, musíš...”

Ďalej som nepočúvala. Meg sa na mňa skúmavo usmiala.

“Môžeme ísť?” zapínala si bundu.

“Jasné.”