3.časť

“Nenávidím zimu.”

“Čo presne na nej nenávidíš?”

“Že mi je stále zima.” Meg sa striasla, ked sme vystupovali z môjho auta.

“Je to zima, Meg.”

“Aspoň, že sa konečne najem. Vianočné špeciality, to teda môžem,” pomädlila si ruky a prebehla k vchodu do bistra. Napriek jej snahe, ju zasiahlo pár vločiek snehu. Nahnevane si postrapatila vlasy -teraz strapaté ako mokrý kožuch papilóna- a vytriasla roztopenú vodu. Vbehla dovnútra, ešte som ani nebola pri dverách.

“Myslela som, že už budeš objednávať,” podpichovala som ju. Rýchlo si uhládzala krátke vlasy.

“Bože, vyzerám hrozne. Prečo ma Adam musí vidieť takto?”

“Možno si ťa ani nevšimne,” snažila som sa ju povzbudiť.

Zamračila sa na mňa, očividne nespokojná s odpovedou. “Sedí aj s tvojím chalanom.”

“Čože?” Pozrela som tam, kde ona. Adam si dlhé nohy pohodlne natiahol do uličky. Oproti sedel Kayden a medzi nimi v boxe na sedačke bolo dievča s blond vlnami a pehatou tváričkou zelenookého anjela. Kayden niečo povedal a dievča sa začervenalo.

“Ideme si sadnúť?” Meg ma poťahala za rukáv kabátu.

“Eh-m. Jasne.”

“Nevedela som, že je to Adamov kamarát,” začala Meg, ked sme si sadli k barovému pultu. “No, asi by ma to nemalo prekvapovať. Teraz už viem, odkial mi bol známy.”

“Kayden?”

Pokrčila ramenami. “Vídavam ich spolu.” Zatiaľ čo čítala jedálny lístok, oči jej behali k Adamovi. Zdvihla ruku a mávla ňou.

“Adam si ma všimol,” usmiala sa.

“To jemu kývaš?” chcela som vedieť.

“Hej.”

Otočila som hlavu a vtedy sa pozrel aj Kayden. Usmial sa a kývol mi. Ako zbabelec som si ukryla tvár do lístka s jedlami.

“Ty sa červenáš?” smiala sa Meg.

Hodila som na ňu zlý pohlad. “Nie.”

“Ty si ale prudérna,” poznamenala. Našťastie sa zas zamyslela nad jedlom.

Na druhej strane pultu sa objavil Charlie s pestovanou briadkou z pár sivých chlpov. Podozrievala som ho, že si na to dáva tužidlo.

“Tento piatok bude plavecká súťaž. Pôjdeš so mnou?” opýtala sa, ked odišiel s našimi objednávkami dozadu.

“Akoby som ťa zakaždým neodmietla, Meg.”

Prikývla. “Ale za pokus to vždy stojí,” uškrnula sa. “Prosím? Je to v susednom meste a dobre vieš, že nenávidím jazdiť na týchto zmrznutých cestách. Mama mi ťažko požičia auto.”

“Potom to je jednoduché.”

“Teda pôjdeš?” sondovala.

“Nie. Ty zostaň doma.”

“Už som to Adamovi sľúbila,” takmer zakňučala. “Bude tam aj Kayden. Ked už niekoho z týmu poznáš...”

“Z týmu som poznala pár ludí aj predtým. To nie je dôvod.”

“Brandyy,” už knučala.

“Si strašne otravná.”

“To znamená áno?”

“To znamená možno.”

Cez víkend som bola v Čechách, tak sa ospravedlňujem, že som sem nestihla ani napísať, že tu nič nebude do pondelka. Dúfam, že ste aj Vy alebo len Ty (Alex) neviem, ak to tu niekto aj iný číta, mali taký pekný víkend ako ja. :)