Zobudila som sa na zvonenie telefónu,
ktorý som mala na nočnom stolíku pri posteli. Jedným otvoreným
okom som pozrela na displej. Keď som zbadala meno Tom, posadila som
na postel a trochu zachrípnutým hlasom som ho zdvihla.
"Ahoj." Pozdravila som ho po
anglicky.
"Ahoj. Prepáč, zobudil som ťa?"
Opýtal sa ma v telefóne.
"No tak trochu, ale nevadí. Ako
sa máš?" Usmiala som sa.
"Dobre, som rád, že ťa opäť
počujem. A ty sa máš ako? Už sa neviem dočkať až sa
stretneme." Odpovedal a vedela som, že sa určite usmial.
Rozprávali sme sa ešte asi desať minút, keď už musel zložiť.
Za celú dobu čo som vstala, som prvý krát pozrela koľko je hodín.
Bolo niečo po ôsmej ráno. Rozhodla som sa, že si pôjdem zabehať.
Išla som do kúpeľne, umyla som si zuby, tvár, obliekla som si
teplákové šortky, tielko a botasky. Vlasy som si dala do copu a do
uší som si dala slúchatká.
Asi po hodine som prišla domov,
naraňajkovala som sa a išla som za Carbinom. Celé dva týždne
prebiehali vcelku tak isto. Každý večer som bola asi hodinku na
internete, kde som si písala z kamarátmi a Tomom. Viac krát sme
volali na skype a veľmi dobre sme si rozumeli. Povedal mi, že v
Taliansku niečo vybavuje pre jednu anglickú skupinu a viac
som sa ho už na to nepýtala. Celé dni som trávila vonku s Bell a Ann. Sem tam mi dokonca zavolal aj otec. Keď bol večer pred jeho
príchodom, sedela som za notebookom a bola som rada, že ho zas
uvidím. Písala som si s Viki, Ninou aj Adamom a na skype som volala
s Tomom. Ubytovaný bol v Ríme v nejakom hotely, no podla toho, ako
mi ukázal izbu cez web kameru, musel mať ten "hotelík"
ako mi poveda,l minimálne štyri hviezdičky. Za necelé dva týždne ho
uvidím a tešili sme sa, až sa znovu stretneme.
Nasledujúce ráno som vstala pomerne
skoro. Bolo šesť hodín a ocino mal prísť nejako po šiestej. Na
pyžamové krátke gate a tielko som si dala tenký krátky župan a
utekala som dolu schodmi, kde som už počula hlasy. Keď som ho videla
stáť pri dverách spolu s veľkým kufrom, nízkym hlasom som
zvýskla, aby som nezobudila ostatných. Keď sme sa zvítali, starkej
som pomohla s raňajkami.
O pár hodín sme sedeli na terase,
ostatní išli do mesta a tak sme mali chvíľku pokoj.
"Ako si sa tu mala?" Opýtal
sa ma otec.
"Skvelo ako vždy, ale najmä Carbin mi bude chýbať," smutne som sa usmiala.
"Ak sa podarí, tak sem prídeme
cez sviatky na Vianoce, pol roka nejako vydržíš," povedal mi
z úsmevom.
"To by bolo fajn," odpovedala
som s pohladom upretým niekde do diaľky.
"Stalo sa niečo? Či máš len
stres pred tými príjmačkami?" Všimol si otec.
"Možno aj to, neviem," mykla
som ramenami "oci, zoberem Carbina von. Zatiaľ ahoj."
Nechcela som aby sa ma ďalej pýtal, pretože som ani ja nevedela z
čoho mám takú pochmúrnu náladu. Vstala som zo stoličky a prišla
som do stajne. Pôjdem sa na ňom previesť bez sedla len na ohlávke
a vodítku. Teraz mi pomôže na odreagovanie len Carbin. Vzala som
kefu a prečesala som mu srsť, vyčistila mu kopytá a keď som ho
vyviedla pred maštaľ, z malého schodíka som mu poľahky vysadla na
vysoký chrbát. Pokojne stál a čakal na moje pomôcky a povely.
Jemne som ho štuchla lýtkami a pohol sa do kroku. Išli sme známou
poľnou cestou a cítila som pod mojím telom jeho dych. Uvoľnene kráčal, len sem tam švihal chvostom pre otravné muchy. Po hodine
sme zastali na zelenej lúke, sadla som si do trávy a Carbin
spokojne prežuval trávu blízko mňa. Táto chvíľa mohla trvať
večne, len ja a on. O nič by som sa nestarala, len o neho.
Nestarala by som sa o to, čo sa odo mňa očakáva, aby som spravila,
ani o tie hlúpe zbytočnosti akými sa zaoberám každý deň. Pri
ňom bol môj domov, môj život, moje srdce.
- Chcela by som venovať túto časť
hlavne Done a Dominike ktoré čítajú túto poviedku. Ďakujem, Vaše komentáre ma vždy potešia! -B
Barči, Ďakujem je to fajnové a hlavne táto časť sa mi najviac páči: Pri ňom bol môj domov, môj život, moje srdce....len tak ďalej :D
OdpovedaťOdstrániťukradla moje slová !!! :)
OdpovedaťOdstrániťjednoducho sa mi páči!! :P som rada, že to nezačalo... a zrazu som narazila do chalana z...
ale je to ešte aj o inom.. o živote pred tým než sa tam niekto pripletie :) som ti zato vďačná !! :P
teším sa na ďalšiu časť.
p.s. bude mi chýbať Carbine :/ :)