Prekvapilo
ma počasie na Slovensku. Bolo o tisíc krát horšie ako v
Toskánsku. Pršalo, fúkal silný vietor a obloha bola zamračená.
Po teplom slniečku nebolo ani stopy. Z Viedenského letiska sme
prišli autom, ktoré tam nechal otec a keď sme vošli do domu, bola
som rada, že som konečne v teple. Mala som na sebe ešte krátke
gate a riflová bunda ma tiež nezahriala. Za tri dni odlietame do
Londýna, takže mám dosť času na pobalenie. Teraz som si len
odniesla veci do izby a čiastočne som bola aj rada, že som konečne
pri otcovi na Slovensku. Vyzliekla som sa a vošla som do napustenej
horúcej vane. Uvoľnilo sa mi celé telo a keď som bola dostatočne oddýchnutá a voda bola už vlažná, zabalila som sa do môjho
obľúbeného flanelového župana. Vybalila som si notebook a prihlásila
som sa na twitter a facebook. Nina prišla domov už včera, tak sme
sa dohodli, že príde ku mne dnes spať. No mohla prísť až večer.
Nevadí, aspoň sa stihnem dať do poriadku. Po hodine písania, som
si otvorila kufre a dala prať časť vecí. Mala som dve kopy. Jedna
bola s čistým prádlom a tá druhá so špinavým. Polovicu vecí
som si poukladala do šatníka a zvyšok som dala do prádelného
koša. Ocino mi urobil teplé kakao a k tomu mi priniesol vianočku s
džemom. Obliekla som si voľnú mikinu, tepláky a hrubé ponožky.
Vlasy som si dala do drdola a popri jedení som si pustila na
notebooku film. Tomy už prišiel do Anglicka a nevedel sa dočkať
až sa stretneme, tak isto aj ja. Na twitteri sme sa dohodli, že sa
po príjmačkách stretneme.
Okolo
ôsmej večer prišla Nina a nadšene sme sa objali po dlhej dobe.
Celý večer sme si rozprávali novinky. Nasmiali sme sa a keď bolo
dostatočne neskoro aj na naše pusy išli sme spať. Po chvíľkovom prevaľovaní som zaspala.
Ráno
som sa zobudila o jedenástej, Nina ešte spala a nechcela som ju
budiť. Potichu som sa vytratila z izby, vošla do kúpeľne,
vykonala rannú hygienu a keď som prišla do kuchyne, ocino niečo
zápalisto ťukal do jeho notebooku so zvrašteným obočím.
Nevšimol ani to, že som prišla a ani to, keď som ho pozdravila.
"Ehm,
Oci?" Opýtala som sa ho a položila som mu ruku na rameno.
"Čo?
Oh, dobré ráno. Prepáč. Nemám dobré správy," odpovedal a
konečne na mňa pozrel.
"Čo
tým myslíš?" Začínala som byť nepokojnejšia.
"Za
pár dní odlietame. No, kontroloval som let a zrušili ho kôli
počasiu." Až vtedy som sa pozrela cez veľké presklené dvere
na dvor a videla som, ako husto prší.
"Veď to je len dážď," hlesla som a nevedela som čo mám viac k
tomu povedať, keď som ešte stále pozerala von oknom.
"V
ten deň predpovedajú búrky," ako pravdu na jeho slová sa
hlasno zahrmelo, "zo Schwechatu zrušili lety do Anglicka, kde je
počasie také isté. Volal som na letisko do Bratislavy, ale tam je
to rovnaké." Povedal mi zo znepokojenou tvárou.
"Čo
tak iné letiská?" Opýtala som sa. Ak sa nedostavím v ten deň
na skúšky, náhradný termín mi nedajú a tú šancu som nechcela
prepásť. Zadíval sa tým istým smerom ako ja a po chvíľke to
vyzeralo ako keby ho niečo napadlo. Keď otvoril stránku Mníchovského letiska, spýtavo som sa naňho zahľadela.
"Do
Nemecka? Chceš letieť až z Nemecka?" Opýtala som sa
prekvapene.
"Buď to, alebo ma už nič nenapadá. Teba snáď hej?" Povedal a ja
som pokrútila hlavou a pokrčila ramenami. Zavolal na kontakt a
počúvala som ako sa nemecky s niekým cez telefón rozpráva. Moc
som nerozumela a zachytila som len každé tretie slovo. Keď dovolal
s nadvihnutým obočím som sa naňho zahľadela.
Však čo nemecko iba (cca) 1000 km :D
OdpovedaťOdstrániťskvelá časť :) aspoň si dobre vystihla, že všade dobre až na sk... :D
teším na novú časť, ktorú hádam dáš ešte dneska, :) keď už to slovensko postúpilo do finále :D :D
Okej tak poobede dám ešte jednu ale len pre ten hokej! ;D
OdstrániťNemecko,tss len tri kroky :D ale nie,super ako vždy. Kedy už dôjde dotoho Anglickáá ?? :D
OdpovedaťOdstrániťPetti =)
Dakujem :) .. no potom pochopíte prečo som dala to Nemecko.. v 18. časti sa to už začne šetko :D
Odstrániť