21.časť

Niečo tomu chýbalo. Pozerala som sa na seba v zrkadle. Vlasy som mala vlnité, ako vždy a volne spustené na pleciach. Ružové šaty na mne sedeli fajn, ale na Halloween to bolo moc upnuté. (?)

Na nohách som mala lakované baleríny a biele nadkolienky som si pripla s podväzkami. No pod šatami nebolo vidieť nič. Zamyslene som si poklepala po líci.

"Môžeme už ísť?" Lucy mi takmer vyrazila pánty z rámu dverí. Bola oblečená ako kabaretná tanečnica. No skôr ako tanečnica, ktorá sa vyspala s poltucta chlapov, ale ani jedeného neuspokojila a nič za svoju námahu nedostala. Vedľa nej som vyzerala ja ako tá mladšia a hlavne ako nejaká nedotknuteľná panna. Bože, to mi chýbalo. Môj zúfalý výraz hovoril za všetko. Zavrela za sebou dvere a podišla ku mne. Kritickým pohľadom si ma premerala. Potom išla k môjmu stolu a niečo tam hľadala. Keď sa vrátila, v ruke držala dlhé kovové nožnice.

"Na čo sú ti?" nechápala som.

"Vydrž," povedala nedočkavo. Nastrihla mi asi polovicu zo sukne mojich šiat, pričom mi skoro oči vypadli (tie šaty stáli 320 libier!) a natrhnutý kúsok látky potom po celom obvode šiat vypárala. Moje svetácke ružové šaty sa zmenili na niečo, z čoho mi len tak tak nebolo vidieť podväzky. Na ružovej látke bola vrchná čipková látka. Takmer na desiatich miestach mi tie krásne čipkové vzory natrhla a dotrhala. V zrkadle som sa dokonale videla. Vyzerala som ako nejaké šialené dievča utekajúce cez lesy zo sanatória. Pár dierok mi urobila aj na nadkolienkach. Jeremy sa sem vrútil presne tak ako ona.

"Vau, dosť dobrý kostým," pochvalne sa usmial Jeremy. Na tvári mu svietila červená farba a imaginárny monokel pod jedným okom. Nedokázala som identifikovať za čo išiel. Ale mal na sebe jednoduché džínsy (s odtrhnutým vačkom na zadku) a tielko, kde mal tiež červenú farbu. Na rukách mal niečo hnedé a dosť to páchlo.

"Fuj Jeremy," zapchala som si nos. "Čo to máš na sebe?"

"Blato," zaškeril sa.

"Zlato, ešte niečo tomu chýba, čo povieš?" Lucy sa postavila od mojich nôh a opäť si ma obzerala.

"Počkaj," zasvietil mu úsmev na perách a po chvíli sa vrátil s nejakou miskou a fľaškou s rozprašovačom.

"Čo tam máš?" spýtala som sa.

"Umelú krv. Je to zarobený prášok vo vode. Keby nebol Halloween a niekto by to mal na sebe, ani by som ju nerozoznal od pravej."

"Počkaj, nie, to na mňa nedáš," pokrútila som hlavou a o krok ustúpila. "

"Tayla, tie šaty sú už aj tak zničené. Môže ti to byť jedno a okrem toho, bude to vyzerať super," Lucy podala celkom dobrý argument. Vzdychla som.

"Tak fajn," vzdala som sa. Naozaj mi to už mohlo byť jedno. Lucy sa podujala k spolupracovaniu a s Jeremym vyrobili ozajstný skvost. Asi v mieste kde mám žalúdok mi Lucy vypárala aj spodnú látku a Jeremy mi do tej centimetrovej látky a okolo nej nalial tú červenú smrdiacu tekutinu. Dali mi ju aj na krk, ruky a nohy. A nevynechali ani šaty na takých absurdných miestach ako golier.

"Preháňate to," otáčali sa okolo mňa ako nejaké švadlenky. Jeremy to zakončil ešte tou istou farbou len v spreji a div, že mi to nestrekol do ksichtu.

"Hotovo!" zatlieskala Lucy. "Teraz vyzeráš, ako sexi-strašidelné-vyšinuté dievča z blázninca. Ako vystrihnutá z hororu."

Prekvapivo mala pravdu a páčilo sa mi to. Aj keď tie šaty nemuseli byť až také krátke, ale.. Červený lak, ktorý som si ani špeciálne neplánovala, aby sa mi hodil ku kostýmu, mi ladil a čierny make-up bol tiež fajn.

"Môže sa ísť," zvolal Jeremy a chytil Lucy za ruku. Keď sme prechádzali popri obývačke, Jeremyho mama sa na nás usmiala, otec len niečo zašomral a otočil sa späť ku knihe a vyjedaniu cukríkov pre deti. Nastúpili sme do auta a viezli sa pár ulíc ďalej. Vonku bola už čierna obloha a mesiac svietil. Až mi naskočili zimomriavky, ale práve preto som Halloween milovala. Vonku behali deti a zvonili pri domoch. Tí najmenší s rodičmi a tí starší strašili tých menších.

Skutočná zábava sa začala pred domom Lucynho strýka. Zabudla som na Ethana, na skorí odchod, aj na všetky hlúposti. Ale aj tak som si predsavzala, že dnešný večer si užijem a to znamenalo, že tu nesmiem stretnúť Lucyných bratov. William mi síce nevadil, ale ten mimoň by hneď utekal za svojím dvojčaťom. Takže mi na zoznam pribudlo ďalšie meno, ktorého osobu nemôžem stretnúť, aby som nestretla prvé meno na mojom zozname. Ukázalo sa, že to nebude také ťažké a stalo by sa to asi len zázrakom, pretože tu bol veľký počet ľudí. Mohlo tu byť niečo okolo stovky-dvoch ľudí. Možno viac.

"Poďme nájsť Ethana a Williho," navrhla Lucy, keď sme ešte stáli pri aute.

"Veľa šťastia," uškrnula som sa. Mávla som im rukou a odpojila sa od nich, keď sme boli v dome. Mala som pocit, že si nepočujem ani vlastné myšlienky a tú hudbu doslova dýcham. Hrali tu prvky alternatívnej hudby a mainstreamového popu, čo sa vzhľadom k dnešnému sviatku hodilo. Dom bol tiež slušne vyzdobený. V čiernych "zákutiach" sa dvojice olizovali, alebo robili iné veci, na ktoré boli už izby na poschodí obsadené. Bolo tu nafajčené, ale dym v dome nevytvárali len cigarety. Cítila som zmes sladkej čokolády. Dievčatá okolo boli oblečené podobne, niektoré ešte odetejšie. Boli tu sestričky ako z vystrihnuté z porna, mačky v latexe a boli tu aj také, ktoré som sa radšej neodvážila pomenovať. Predstavila som si, že je tu Ethan s nejakou podobnou z nich a naplo ma zvracanie. Vzápätí do mňa stúpla žiarlivosť a imaginárnej babe by som schuti vytrhala vlasy. Bože, som naozaj čudná. Už nerozumiem ani sama sebe. Musím sa ísť napiť. Našla som nejaké červené neidentifikovatelné napájadlo v sklenej mise, v ktorom plávali umelé červíky a niečo, čo vyzeralo ako potkan. Naliala som si punč do plastového pohára a na jeden hlt vypila.

Zdalo sa mi, že som zbadala Ethana. Asi mi to udrelo do hlavy moc rýchlo. Otočila som sa naspäť k pultu a naliala si niečo tvrdšie. Priam som nadskočila, keď mi niekto položil ruky na pás. Stál mi od chrbta.

"Vypadni odo mňa ty úchyl!" zrúkla som naňho.

"Myslela si si, že ťa nespoznám?" cítila som, že sa usmial, keď mi hovoril centimeter od ucha.

"Ethan?" otočila som sa. Len čo som bola krátku vzdialenosť od jeho úst. Super.

"Prekvapená?" stále mal na ústach ten svoj sebavedomý úsmev. Bože, mala som chuť urobiť.. radšej nepokračujem. Začervenala som sa. Našťastie to nebolo v tom svetle vidieť.

"Odkiaľ vieš, že som tu? Neverím, že si na mňa len náhodne narazil," chcela som sa vykrútiť z jeho rúk. Len ma chytil silnejšie. "Povedala ti to Lucy?"

"Pri jej výraze som bol natoľko všímavý a domyslel som si to. Tvárila sa doma ako nejaký dôležitý vševedko," vystrúhal úškrn.

"Pusť ma," bolo mi jedno, či mu to niekto povedal, alebo nie. Potrebovala som byť minimálne päť metrov ďalej od neho.

"Nie," povedal. Zdvihla som k nemu tvár, čo nebol asi dobrý nápad.

"Nie?" takmer som sa pobavila.

"Nie," opäť ten úsmev.

"Prečo?" 

"Pretože by si mi utiekla ako naposledy a znemožnilo by mi to moje plány."

"A tie sú aké?" Pobozkal ma, tentoraz na ucho, a jemne mi zahryzol do lalôčika. Potom zamieril perami po mojej sánke a zasypával ich malými, dlhými bozkami. Keď sa dostal k mojim ústam, bolo mi jedno, že to, čo idem urobiť som si zakázala. Nevedela som si pomôcť. Potrebovala som ho ako kyslík. Ako jing svoj jang. Ako Júlia svojho Rómea či Hamlet svoju Oféliu. Bože, zase trepem nezmysli. Pobozkal ma, pohrával sa mi z perami jazykom a zároveň ma hladkal. Všetky Shakespearove drámy mi vyprchali z mysle. Ticho a natešene som vzdychla, keď sme sa od seba odtiahli. Ďalej som ho objímala a vedela som, že takto pripútaná k nemu chcem zostať navždy. Pobozkal ma na spánok a do ucha mi zamrmlal: "Je t´aime."

"Il est à moi," zasmiala som sa a on mi úsmev tiež opätoval. Pred rokmi sme si vyznávali podobné francúzske hlúposti. Odtrhol odo mňa pohľad a zrazu sa zamračil na niečo pred nami. Cítila som ako zatína päste. Vytrhol sa mi z objatia a mieril k Jeremymu a Lucy.

Bola by som rada, keby mi na túto časť napíšete recenziu :D Či sa páčila, čo si myslíte, atď. .. :)