Trielila som sa besným Ethanom a
začula som ako Lucy natešene poznačila: "Aha, Ethana sme už
našli."
Snažila som sa gestikulovať, aby sa
spakovali, ale zrejme to nemalo účinok. Začala som mykať už aj
hlavou, čo neprinieslo nič iné, len kŕč do krku, tak som to
nakoniec vzdala a rozbehla sa ešte viac.
"Počkaj, neblbni Ethan. Daj si to
vysvetliť," dobehla som ho a chytila za rameno. Ruku mi
striasol a valil sa ďalej. "Je to môj brat," snažila som
sa ho zastaviť jedinou vecou, nad ktorou ešte mohol pouvažovať.
"Pokiaľ viem, nie pokrvný,"
nepekne sa usmial. Jeho grimasa pôsobila strašidelne. Prvý krát
bolo z neho cítiť strach. Jeho ostré slová ma čudne zaboleli.
"Prosím, nie! Stoj!"
postavila som sa pred neho, no len ma obišiel. Keď bol v takej
blízkosti, že mu videli do tváre, Jeremy ťažko prehliadol jeho
výraz. No Lucy áno.
"Ahoj braček..." veselo
začala.
"Prečo si sa s ním olizovala?!"
schytil ju za plecia a trhol ňou. Jeremy sa zamračil.
"Myslím, že by si ju mal pustiť
kamoš," začal. Videla som ako zatína svaly na tvári.
"Ty drž hubu!" okríkol ho.
"Bože Ethan, správaš sa ako
otec," povedala to ako vtip. "Bolí to, pusti ma Ethan..."
povedala slabým hlasom.
"Pusť ju," Jeremy ho
chytil za plece. Bol na kraji vybuchnutia.
"Bože prestaňte," zúfalo
som modlikala. V dave, čo sa už zvätšoval som sa snažila nájsť
Williho.
"Prosím ťa, pusti ju a všetko
ti vysvetlíme."
"Toto mi chceš vysvetľovať?"
"Áno, len mi daj šan..."
"Ty sviňa!" Ethan pustil
Lucy, až sa zatackala a vrhol sa naňho. Vrazil mu päsťou do brady
a poslal ho k zemi. Jeremy sa otriasol a zdvihol sa, no čakal ho
druhý úder. Tentoraz sa zachytil Ethanovho trička a stiahol ho so
sebou. Zvozili sa na zem a tam sa klbčili ako chlapci.
Lucy vykríkla.
Bezmocne som sa na to pozerala.
Vrešťala som, aby ich niekto odtrhol, no nikto sa k tomu nemal a
druhý brat, ktorý má chladnejšiu hlavu, ako jeho mimoňské
dvojča nebolo nikde na dohľad. Videla som ako Ethan udrel Jeremyho,
aj úder na revanš. Ethan zastonal od bolesti, no oboma kolenami
kopol Jera do chrbta. Jeremy mu znovu vrazil, až Ethanovi hlava
udrela o betónový chodník pred domom.
Zvrieskla som. Nemohla som sa na to
pozerať.
Skočila som Jeremymu na chrbát a
začala ho buchnátovať po hlave. "Pusť ho, ty surovec! Daj mu
pokoj!"
Jeremyho ten útok tak prekvapil, až zmeravel a Ethan to využil. Stále zavesená o Jeremyho, som spolu s ním padla na trávnik. Ethan ho schytil za tričko a vytiahol na nohy.
Potom mu päsťou vrazil do žalúdka až sa Jeremy prehol napoly a
pritisol si ruky na brucho. V tej chvíli Lucy skočila rovno na
Ethana a ovinula mu nohy okolo pása. Päsťami ho mlátila po hlave
vrieskala mu do ucha: "Daj mu pokoj!"
Odrazu prišla záchrana. William.
Vypustila som hlboký výdych.
"No konečne. To ti trvalo,"
utrúsila som. Len sa zaškeril a schytil vrieskajúcu Lucy z
Ethanovho chrbta. Ten sa chytal za uši.
"Bože, zvoní mi v ušiach Lucy!"
zlostne odfrkol.
"Tak ti treba," prepichla ho
pohľadom a ponáhľala sa za Jeremym, ktorý bol stále zohnutý a
lapal po dychu.
"Čo sa tu deje?" nonšalantne
prehodil Willi. Zjavne chcel odlahčiť situáciu a zlostné pohľady
mu dosvedčali, že sa to nepodarilo.
"Obchytkával ju a jazyky mali až
v krku," vypľul z úst krv.
"Ty sa nemáš čo do mňa
starať!" zrúkla Lucy.
"Nie Lucy. Sme tvoji bratia, do
takých vecí sa máme starať," zamračene, ale pokojne odvetil
Willi.
"Dobre," kapitulovala. "Ale
nie sa hneď naňho vrhnúť!"
"To nebolo najmúdrejšie," blonďaté dvojča presunulo zamračený pohľad na tmavovlasého
brata.
"Seriem ti na to, či to bolo
múdre! Keď sa to otec dozvie..." prerušila som jeho prskajúce
slová.
"Hádam mu to nechceš povedať v
takomto stave. Počkaj, kým ti vychladne hlava a všetci sa
porozprávame..." pokojne som hovorila a chcela ho chytil za
rozrazené líce.
"Ty si o tom vedela?" odsotil
mi ruku. Bola som ako omámená.
"Čo to má s tým spoločné?"
nechápala som.
"Takže vedela?" nevraživo
na mňa pozeral. Práve som sa zaňho vrhla na svojo brata (aj ked
nie biologického) a bránila ho!
"No tak, ukľudni sa," Willi
mu položil ruku na plece, ale striasol ju zo seba.
"Áno, ale..." vysúkala som
zo seba.
"To je neuveriteľné. Takže ty
mu ešte pomáhaš, aby mi prášil sestru a pritom dobre vieš, aký
je. Lucy je moja sestra a ani ti nenapadne mi to povedať!"
vrieskal.
Nenachádzala som slov: "Čo
to..." Nedokázala som ani zrozumiteľne dokončiť vetu.
"V živote by som mu nedovolila,
aby ju zneužil ty idiot!" vrieskala som už aj ja. "Hneď by sa mu románik s ňou skončil, keby som vedela, že ju nemá rád
a má ju len na sex. Ak by si nebol taký idiotský magor, ako tvoj
otec a dal si to vysvetliť v kľude, tak by som ti povedala, že sa
majú úprimne radi," môj hlas bol na vysokej stupnici
decibelov. "Ale ty tu vyskakuješ ako jeleň v ruji... A to som
si ešte pred desiatimi minútami myslela, že... že... kašli na
to," hodila som rukou. V živote ma nesklamal viac ako práve
teraz. Bolo mi do plaču a zároveň som mala chuť ho ovaliť s tým
záhradným trpaslíkom pri mojej nohe.
"Myslím, že je čas ísť
domov," chytila som Jeremyho pod druhé plece s spolu s Lucy sme
sa otočili na odchod. Slzy som už nemala len v očiach, ale po
celej tvári.
"Ježiš..." habkal Ethan, už
zase kľudný. Chytil sa za hlavu, ako by sa práve zobudil. Nuž,
neskoro. Trpko som si pomyslela. "Prepáč mi to Lili, bože som
idiot." Nežne a s ospravedlňujúcim pohľadom sa na mňa
pozrel. Nevšímala som si ho a pomaly sa otočila s ťarbavým
Jeremym a Lucy k autu.
"Lili..." chytil ma okolo
pása.
"Nie!" prudko som zrúkla.
"Daj mi pokoj. Toto si prehnal. Počuješ ma? Zabudni na to, čo
sa medzi nami stalo pred týmto fiaskom, pretože si to kompletne
zničil. Nevolaj mi, nekontaktuj ma a zabudni na mňa,"
precedila som cez zuby. Boli to možno tvrdé slová a hlboko v sebe
som sa za ne chcela ovaliť kameňom.
"To určite! Nemysli si, že takto
odídeš...Počuješ?" Chcel ma zastaviť, ale William ho
zadržal. Nebyť jeho, rozbehol by sa za mnou a vytriasol by zo mňa,
aby som tie slová zobrala naspäť. Bola som v takom citovom rozpoložení,
že by som sa mu možno aj hodila okolo krku.
"Nie, kamoš. Vážne si to
prehnal. Na teraz to nechaj tak." Bola som mu vďačná a opakom
ruky som si utierala slzy z líc.
"Myslím, že šoférovať budem
ja," povedala som tým dvom vedľa mňa a za seba sa ani
nepozrela. Zdalo sa mi, alebo som mala na tú štvrtinu sekundy
pocit, že Ethan mal slzy v očiach? Potom som si pripomenula, že
mi to môže byť jedno. Ethan je pre mňa nič, vzduch. Minulosť. O
akom Ethanovi to vlastne premýšľam? Svoje city som pochovala na tri
zámky hlboko v sebe.
Tak, čo hovoríte? Možno predposledná alebo pred-pred-posledná časť, čo bola taká akčnejšia :D Budem rada ak napíšete komentár :)
to....nepekne sa usmial... zatína svaly na tvári, je fakt božské :D :*
OdpovedaťOdstrániťnemohla som sa nesmiať pri-vytriasol by zo mňa, aby som tie slová zobrala naspäť.... :D :D :D keď si predstavím ako ju slabo facká... "očuješ! vezmi to späť".. "nie!"... "vezmi to späť" :D :D sorry, ale to ma pri tom napadlo :D aj keď on by bol samozrejme iný ;) ...
:D:D jaj.. no som rada že si sa zabavila to bola úloha :)
Odstrániťjaké akčné:D .....musela som sa smiať pri časti : mala chuť ho ovaliť s tým záhradným trpaslíkom :D :D .....poviedku čítam a vždy sa teším na ďalšiu časť :) D.
OdpovedaťOdstrániť:D jej dakujem som rada že sa páčila :)
Odstrániť