„Alexa!“ mával mi
predmet volania. Skamenela som, vzápätí tichučko zaúpela.
„Alex,“ chcela som sa
usmiať, ale na tvári mi vznikla akási grimasa.
„Dlho sme sa nevideli,“
poznamenal. Sedem dní, osem hodín... prestaň.
„Vážne?“ Prešla som
si prstami po vlasoch v lenivom geste. „Nemám čas myslieť na
nič.“ Doma jem čokoládovú zmrzlinu, pozerám romantické filmy
a predstavujem si, aké by to bolo s tebou. Bože! Naozaj musím
prestať. Na očiach mal ray-bany a vyzeral očarujúco. Prosím, že
som práve nezízala?
Pomaly, chutne vykrivil
jeden kútik úst a potom druhý. Zdá sa, že si to užíva.
„Ponáhľaš sa niekam?“
„Prečo?“
„Keď máš taký nabitý
program,“ stále sa usmieval. Vietor mu postrapatil krátke vlasy.
„Vlastne áno, idem
domov...“ vysúkala som z seba. Ďakovala som slnku, že svieti.
Moja červená tvár musí svietiť až k majáku.
„Tak potom ťa môžem
na chvíľu ukradnúť,“ povedal z vážnou tvárou.
„Č-čo?“
Uškrnul sa. „Myslel
som,... nechceš sa ísť prejsť po pláži? Odprevadím ťa domov.“
Civela som. Moje hlasivky
nereagovali pár mučivých sekúnd. „Ehm... rada,“ na perách mi
vykvitol malý úsmev. Moje podvedomie skákalo meter do vzduchu.
Vykročil po betónovom
schodisku, kamienky mu pod converskami zaprotestovali. S rukami vo
vačku sa usmial. „Ideš?“ Neuvedomila som si, že stojím na
jednom mieste.
„Jasné.“
Prechádzali sme pomedzi
člny, ktoré boli na pláži odstavené.
„Tak,“ prešiel po
jedom zo zábradlí malej lode. „Vždy chodievaš s tými tromi
babami.“ S nadvihnutým obočím sa na mňa pozrel.
„To bolo otázka?“
„Nie,“ zasmial sa.
„Asi nie. Skôr konštatovanie.“
„Áno, takmer vždy som
s nimi. Poznáme sa odmalička,“ pokrčila som ramenami.
„Chápem,“ na malú
chvíľu sa zamyslel. „Je to fajn,“ povedal nakoniec a ja som
nevedela, čo tým presne myslel.
„Nechýbajú ti
kamaráti?“
Pokrčí ramenami. „Stále
sa s nimi stretávam. Hrám s nimi v skupine.“
„Čo mi pripomína,“
zastavil sa a dal dole okuliare. Sústredene na mňa pozeral, až ma
to vyviedlo z mieri. „Dnes hráme v klube na pláži. Prídeš?“
Otvorila som ústa a
zavrela. „Ja... prídem.“
„O ôsmej večer. Vieš
kde to je? “
„Áno.“
„Super,“ usmial sa
spôsobom, ktorý ma odzbrojil. „Nejdeme sa prejsť na mólo?“
„Poďme,“ usmiala som
sa.
Spodnú peru si vtiahol do
úst, ako nedočkavý chlapec. Oči mu tancovali.
Pobavene som sa zamračila.
„Stalo sa niečo?“
Žmurkol. „Nie,“
chytil mi ruku a pomohol zoskočiť z malého múra.
Milé :) :*
OdpovedaťOdstrániťzlaté... :) páči sa mi to, len tak ďalej a dúfam, že pribudnú aj ďalšie časti... :D
OdpovedaťOdstrániťzajtra tu bude ;)
Odstrániťbože taký sú zlatí spolu :3 :) teším sa na ďalšiu :) *M
OdpovedaťOdstrániť