„Vďaka mami,“ usmiala
som sa a dopila svoj džús. Batoh som si prehodila cez plece a
narovnala tmavomodré sako. „Idem s Alexom. Dnes je fakt pekne,
myslím, že prechádzka je lepšia.“
„Ako chceš. Maj sa,“
dala mi pusu a ponáhľala sa k dverám, kde bolo počuť hlasy.
„Alexa!...“ ohlásila
ma. Počula som ešte pár slov a potom mamine odchádzajúcu kroky.
Takmer som ku dverám pritancovala.
„Ahoj kráska,“ jeho
úsmev sa lenivo tiahol od jednej krivky pier po druhý. Plecom sa
opieral o zárubňu dverí s rukami vo vreckách.
Vyzeral na zjedenie.
Košeľa: pri krku
nepozapínaná, úzka kravata, voľne viazaná okolo jeho goliera
Oči: modré a hlboké
Úsmev: nebezpečný
Vlasy: chaos, naozaj
krásny chaos
Pomaly som vydýchla
zadržiavaný vzduch. Mám pocit, akoby ma nikdy nemali prechádzať
mdloby, keď na mňa pozrie. A to na mňa pozerá od minulého
týždňa, každý deň, odkedy ma tak chvatne uniesol. Odkedy mi
prvý krát dal pusu.
„Je ti dobre?“ kútiky
mu mykajú. Snaží sa nesmiať. Prižmúrila som oči. Diabol jeden,
dobre vie, aký má na mňa vplyv. Jeho úsmev je nákazlivý, moje
ústa ho napodobňujú.
„Je mi výborne.“
„To potom rád počujem.“
Vťahuje si spodnú peru medzi zuby a ja ten malý mimický obraz
sledujem naozaj dôkladne. Vystrel ruku mojim smerom. Stále stojím
na chodbe a civím naňho. Prikazujem svojim nohám pohnúť sa. A keď som na dosah, objíma ma svojimi rukami okolo pása a
jemne nadvihuje k svojej tvári.
„Rád ťa vidím.
Chýbala si mi,“ zamumlal mi pri ústach.
Tentoraz sa škerím ja
naňho. „Boli sme spolu pred ôsmimi hodinami.“
„Presne. To je dlhá
doba,“ zaškeril sa aj on.
Dáva mi naozaj dôkladnú,
dlhú, takmer nekončiacu pusu. Zakláňa mi hlavu, ruky zapletené v
mojich vlasoch a mám chuť zdvihnúť pravú nohu, ako Anne
Hathawayová vo svojom filme, kde prežíva svoj dokonalý bozk.
„Prídeme neskoro do
školy,“ poznamenáva, keď slabo zaskučím po jeho odtiahnutí.
Celým telom mu otriasa smiech.
Našpúlim ústa, ruky v
bok. „Som rada, že sa bavíš.“ Šťuchla som ho do brucha.
„Si na zjedenie.“
Pozerá na mňa, akoby mi čítal myšlienky a ja sa naraz stávam
červenou.
„Mali by sme ísť do
tej školy,“ poznamenávam. Otočila som sa, aby som zamkla a on
využíva tu chvíľu. Tľapol ma po zadku a venoval mi na krk malý
božtek.
„Niekedy by som chcel
vedieť na čo myslíš,“ zamrmlal s úškľabkom mačky.
„Možno ti to niekedy
poviem,“ provokatívne odpovedám.
Berie ma za ruku, ťahá
na chodník a tak ako každé ráno od toho prvého, vykračuje
ku škole. Slnko svieti, čajky vydávajú zvuky im podobným a deň
začína tak ako vždy. Pre mňa s iným významom, ktorý si
opakujem stále, pomyslím si, keď s úsmevom na mňa pozrie a
uväzňuje ma vo svojom medveďom objatí.
Nie je za čo ďakovať, vážne! :) Krásna časť, čítala som to asi päť krát, tak sa mi táto časť páči! Píšeš neskutočne dokonalo. Nenapadá mi nik, ku komu by som ťa mohla prirovnať, jedine ak k zahraničným autorkám ff-iek, tie píšu vážne úžasne :))
OdpovedaťOdstrániťno tak dakujem:)
OdstrániťKrásne úžasné dokonalé! ! !
OdpovedaťOdstrániťKonečne som sa odhodlala zapať si tvoj blog a prečítať si všetky časti :)... musím začať z negatívnym aby som potom mohla písať pozitívne :).. (negatívne je len jedno jediné :P ) →zdá sa mi akoby to šlo dosť rýchlo, ale nekazí to príbeh :)
OdpovedaťOdstrániťAch Barči vravela si mi, že sa mi poviedka nebude asi páčiť, s teba asi médium nebude.. sorry :P
Keďže som nečítala poviedku od začiatku, svoje poznámky čo ma napadli pri samotných častiach ti napíšem dokopy :P
Každú postavu som si vedela predstaviť iba Jess nie, kým nepovedala „Dievčatá, mier a lásku,“ :D takže si to zachránila :P
Niesú trochu ostré medzi sebou, keď sa tak správajú? alebo to je zámerne? :P
Pri Eminom bratovi som sa usmievala a napadli ma naši bratia, nevim prečo :D ale skus si predstaviť toho svojho keby sa k tebe tak sprava.. :D
čo myslel alebo ako myslel tú NEotázku? -vždy chodievaš s tými troma babami. ?
Otázka mimo, koľko majú rokov? uniká mi to :D nekiedy sa správajú vyspelo, inokedy tak decky, ale vlastne aj my sa niekedy chováme nejako podobne, takže sa tu vlastne len hanbím za naše správanie, ale aj tak kolko maju ? :D
domčik čo dodať.. :D odpisovať na celý tento komentár by bolo zbytočné ved osobne sme si už porozprávali ale dakujem zaň každopádne :)
Odstrániť