„Dočerta Bea!“
Dodgera som jej doslova hodila.
Tvárila sa ako všetká
nevinnosť v Anglicku. „Ty si ho chytila. Ďakujem.“ Na Dodgera
zaprskala čierna mačka pri Beiných nohách. Chytila, no za akú
cenu. Keby som nebola taká vykoľajená, ocenila by som okolitú
prírodu Hampshire. Trinásťročná sestra sedela na kamenej lavici
v parku blízko hotela, pod tieňom košatých dubov.
„Nabudúce si ich všetky
necháš doma,“ ukázala som na hašteriace sa klbká.
„Ale im sa tu tak páči!
Jess nebuď taká.“
„Aká?“ opáčila som.
„Kvôli tvojej potvore som sa skoro dostala do problémov. Stretla
som Bayningovho syna a boh vie čo by sa stalo, keby na jeho mieste
bol jeho otec...“ zarazila som sa.
„Nechceš si sadnúť?“
mierne ma ponúkla.
Keď som prikývla,
opatrne na mňa pozerala a... usmievala sa ako vševedko.
„Čo je?“ Bola by mi
odpovedala, keby Dodger neskočil na Lunu a nezačali sa naháňať.
„Dodger,“ zahriakla ho
a zdvihla ježiacu sa mačku zo zeme. „Za chvíľu nás budú
zháňať, nepôjdeme naspäť?“ Sestrine röntgenové modré oči
sa zadívali do mojich.
„Asi áno.“
Slnko zapadalo a vytváralo
kaskádu farieb na rozľahlých záhradách.
„Vedela by som tu žiť,“
vyhlásila Beatrix. „Je tu kľud a pokoj. Nehovoriac o tom, že
Dodgerovi a Lune sa tu určite páči viac ako v Brightone.“
„Nestačia ti návštevy
tety Livie?“ uštipačne som poznamenala. „Myslím, že budúcu
návštevu pre zmenu vynechám.“
Sestra na mňa hodila
pohľad a skúmavo si ma prezerala od hlavy po päty. „Doteraz si
sa sem vždy tešila.“
„Lebo som sa rada
odreagovala od učenia,“ zaklamala som. „Čakajú ma písomky.
Budem sa musieť učiť.“
„Jess, ty sa učíš
dokonca aj keď sa sprchuješ. Nemysli si, že nepočujem to mrmlanie
keď si v kúpeľni. Okrem toho,“ vyhlásila akoby mimochodom.
„Videla som tie otvorené knihy na budúci rok. Mňa neoklameš.“
„Vždy sa je čo učiť.“
„Niekedy to preháňaš.“
„Nepreháňam to,“
dočerta, kedy som sa dostala to tejto obrannej pozície?
„Ale áno. Nedivím sa,
že si ešte nemala žiadneho chlapca z tej svojej partie.“
„Ani Emily ešte
nemala...“
„Sara mi povedala, že
ak dievča v tvojom veku nemá chlapca, potom má rada svoje
pohlavie. Sara mi ďalej hovorila, že by som pred tebou ne...“
Zastala som a vzápätí
sa rozosmiala. Keď som si utrela slzy, na ústach mala vykrivené
kútiky.
„Sara je stará striga.
Nepočúvaj ju.“
„Ja to viem. Chcela som
ti zlepšiť náladu. Od kedy si sa vrátila, je na tebe niečo
čudné.“
„Na mne?“
Pokrčila ramenami. „Vidím
to na tebe.“
„Nechceš si svoje
bosorácke schopnosti skúšať na niekom inom?“
„To nie sú bosorácke
schopnosti,“ namietla. „Takmer ma prirovnávaš k Sare. Zabudla
si, že si ju pred piatimi minútami nazvala strigou?“
„Medzi tým je veľký
rozdiel.“
„Iba rýchlo zapieraš.
Nachytala som ťa,“ odhrnula si plavú kučierku z čela.
„Ako to, že mám takú
múdru sestru?“
„To neviem, ale mala by
si byť rada,“ vyplazila jazyk a skackavo sa rozbehla cez štrkovú
cestičku v zástupe malej fauny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára