9.časť

„Tu bývaš?“ sedela som v aute, práve za zatvárajúcou bránou. „Býva tu jedna z tých dievčat čo si videl dnes ráno.“ Myslela som na Emmy.

„Nikto tu nieje,“ poznamenal.

„Nikdy? Teda keď tu nie si ty?“

„Každý utorok sem chodia upratovať ľudia. Inak nikto,“ chytil ma za ruku. „Ideme?“ usmial sa.

Prikývla som. Takmer som nepočula, keď som vystúpila. „A nezľakni sa.“ Zmätene som sa obzrela.

„Čoho?...“ dozvuk slov zaznel vo vrčaní. Skupinovom. „Bože,“ otočila som sa. Trojica čiernych vlčiakov stála pár metrov od mojej strany. Jared obehol auto a niečo im prikázal. Psi na povel sklapli. „Rozkošné,“ utrúsila som. Zvieratá sa stratili za domom a Jared ma potiahol k dverám.

„Nebolo bezpečnejšie zaparkovať v garáži a prejsť odtiaľ do domu?“

„Na to som nepomyslel. Aspoň si sa s nimi zoznámila.“

„Milé. Keby na mňa skočili?“

„Neskočili. Nie bezdôvodne,“ mrkol na mňa.

„Všetci sú chlapi?“

„Chlapi?“ zasmial sa a otvoril predné dvere. „Dvaja, tretia je fena. Sú z jedného vrhu.“

„Koľko majú rokov?“

„Šesť, prečo ťa zaujímajú psi?“ naoko sa urazil.

„Snažím sa konverzovať,“ dotknuto som zdvihla ruky. „Budem už ticho.“

„Mohla by si sa zaujímať o mňa, nie o domáce miláčiky.“

„Nezaujímam sa?“

„Nie dostatočne.“

„Napovedz mi...“

Zažal svetlo a dom akoby ožil. „Je to tu veľké...“ poznamenala som.

„Poďme pre nejaké jedlo, potom ti to tu poukazujem,“ dal mi pusu na čelo a ťahal ma kamsi do zadu.

„Koľko máte kuchýň?“ zavtipkovala som.

„Dve,“ nežartoval.

„Super a ja sa delím o kúpeľňu s mladšou sestrou,“ zamrmlala som.

„Môžeš sem chodiť častejšie,“ v očiach mu tancovali ohníčky.

„Len keď ma naučíš zvládať tie psi.“

„Zase o psoch?“ zahundral a ja som sa zasmiala. Posadil ma za pult na vysokú stoličku a s podopretou hlavou som sledovala jeho sebaisté pohyby. Vybral pár vrecúšok z chladničky.

„Víno nie,“ zaškeril sa. „Neplnoletá. Takže aké chceš nealko?“

„Džús,“ zahundrala som. „Aby si vedel, už som pila, nie som nijaký zajačik.“

Vytiahol jeden kútik úst, no nekomentoval to. Bol ku mne otočený tvárou, dva taniere vsunul do mikrovlnky, ktorá vyzerala ako rúra. Na misky zatiaľ ukladal ovocie.

„Vieš, nie som náročná. Uspokojila by som sa so sendvičom.“

„U mňa miláčik, žiadne sendviče,“ zasmial sa.

Jedlo na tanieroch sme si dali v kuchyni, keď sme dojedli, postavil sa a ťahal ma hore, pričom bral pár misiek zo sebou.

„Kde ideme?“

„Do mojej izby. Prvá zastávka.“

„Aby nebola aj posledná,“ utrúsila som. „Som unavená.“

„Moc?“

„Uhm.“

„Pôjdeme spať?“

„Uhm,“ išla som s privretými očami. Prešli sme schody, dlhú chodbu a potiahol ma do jednej z izieb. Bola tu tma, ale obrysy nábytku sa dali vidieť. Veľká postel trónila v strede s bielymi obliečkami, až som mala chuť rozbehnúť sa a zaspať.

„Kde je kúpeľňa?“

Prešiel k jednej zo zásuviek a vytiahol biele bavlnené tričko, podal mi ho a ukázal na užšie dvere vedľa. Kúpeľňa bola veľká, pre jednu osobu až priveľmi. Pustila som na seba osviežujúcu sprchu, aby som sa trochu prebrala a umyla s Jaredovým šampónom.

Trochu neisto som vstúpila do izby. Prvý krát som pred ním bola len v spodnom prádle a tričku aj keď mi siahalo do polovice stehien. Precupitala som k posteli.

„Krásne voniaš,“ zamrmlal mi do ucha a stratil sa v kúpeľni. Spánok ma prešiel a tak som si sadla na posteľ, prekrížila nohy a rozmýšľala čo bude teraz. Trvalo mu to kratšie, po pár minútach vyšiel. Na sebe mal len pyžamové tmavomodré nohavice. Vlasy sa mu ešte leskli od vody. Usmial sa tým svojim typickým úsmevom a zamieril k posteli. Zastal na druhom boku a pozeral na mňa.

„Poď ku mne,“ vystrel ruku po odmlke. Krátku vzdialenosť som prešla po kolenách. Tvár mi chytil do dlaní.

„Pobozkaj ma,“ požiadal ticho a pery sa nám spojili. Teraz sme boli v takmer rovnakej výške, celým telom mi otriaslo, boky som pritisla k Jaredovi a ostýchavo prechádzala po holej pokožke. Bol pevný, sebaistý a jeho dotyky skúsené. Pobozkal ma prudšie, hlbšie a celý svet sa scvrkol na jediné miesto. Rukami ma pritískal k sebe a posúval dohora. Najcitlivejšie body sa spojili. Vedela som, že sa to stane.

Odtiahol sa na šírku palca a pozrel mi do zrumenej tváre. V očiach mal nevyslovenú otázku, ktorú som pochopila. Prikývla som a ďalej nepotrebovala rozmýšľať. Uložil ma pod seba, zasypával bozkami od tváre po krk a bol... všade.

200 príspevok podotýkam! Venujem pre šťastie (:D) maturantom na zajtra a pozajtra ;)