Blase si ako prvé
všimol pár hnedákov, pasúcich sa na tráve, nato dvojicu dievčat,
neďaleko nich.
„Kto to je?“
opýtal sa ho priateľ, Eric Wesley.
Blase prižmúril
oči a zaťal čeľusť. „Dcéry Williama Blakea.“ Snažil sa
vyhnúť privítaniu tejto rodiny, nakoniec sa toho privilégia ujala
jeho staršia sestra, ale vedel, že sa im nebude môcť vyhýbať
večne. Nešlo o starých manželov, ale ich deti. Pri mladších
dvojičkách sa dali prižmúriť oči, boli to len deti, mali
pätnásť. Zato osemnásť a dvadsať ročné staršie sestry sa tým
mladším podobali zamak presne. Vystrájali hlúposti, akoby boli
dcéry jedného z farníkov, nájomcov na jeho pozemkoch. Najviac ho
štval najstarší potomok Blakeovcov. Kornélia bola vzdorovitá,
tvrdohlavá a kedykoľvek jej chcel Blase ukázať kde je jej miesto,
odvrkla mu nejakú múdrosť. Ona si o ňom myslela, že je arogantný
šľachtic, on o nej, že je nevychovaná drzaňa.
Blase bol
tvrdohlavý, vždy sa snažil poradiť druhému, ako zlepšiť svoj
životný štýl, spôsob obrábania pôdy, najvýhodnejšiu kúpu na
burze... a ľudia pre jeho rady chodili, vážili si ho pre ne. O
svojich radách si bol istý, nikdy nezapochyboval, dokonca sa vždy
vyplatili. Bol zásadový, málokedy porušil pravidlá. Obzvlášť
vyžadoval, aby sa plnili tie jeho.
Názor na spurné
dievča sa mu potvrdil pri predošlej návšteve na jeho panstve,
minulý rok. Nebolo pochýb, že sa nezmenila. Keď s Ericom prišli
k dvom dievčatám, vyzerali ako lesné divošky, jediné čo
poukazovalo na to, že pred hodinou to mohli byť vážené dámy,
boli drahé, zato zaprášené šaty.
Eric sa usmial,
pohľadom sa pristavil na dlhonohej Ronnie. „Dobrý deň. Som Eric
Wesley.“
Kornélia si Blasa
premerala znechuteným pohľadom.
Blase ju obdaril
jemným úsmevom. „Slečna, ak budete na mňa hľadieť týmto
spôsobom, naprší vám do nosa.“
Ronnie sa zasmiala,
ale naraz zvážnela. „Lord Northclif,“ pozdravila ho zdvihnutím
ruky.
„Zdravím, slečna
Blakeová,“ kývol jej. „Čo tu robíte samy?“
„Chceli sme si
trochu zajazdiť, pane. Videli sme túto čistinu a...“
„Pekné kone,“
preniesol pohľad na plnokrvníky.
Ronnie sa zarazila.
„Pane, koniar nám ich ponúkol na jazdu. Povedal, že sú
spoľahlivé...“
„Zvláštne, s
Timothym sme sa ich chystali vyskúšať. Kúpil som ich minulý
týždeň v Kente. Čo povieš Eric, chcel si sa na ne pozrieť.“
„Pekné,“
odvetil krátko.
Obidvaja sa
uškrnuli, keď sa Ronnie začervenala.
„Boli vonku
uviazané,“ stúpla si Kornélia pred sestru a zložila ruky v bok.
„Mysleli sme...“
„Vy nemáte čo
myslieť. Slečna, ešte ste nepočuli, že veci, ktoré vám
nepatria si nemôžete svojvoľne brať?“
„Bolo mi povedané,
že všetky kone sú k dispozícií pre hostí Rowsley Parku,“
sykla.
„Musím sa teda
opraviť. Veci, ktoré vám nepatria si bez dovolenia brať
nesmiete.“
„Eric,“
pokračoval Blase pobavene. „Čo urobíme s týmito zlodejkami?“
„Blase,
neuchyľoval by som až na také vyhlásenia. Slečny to určite
nemysleli zle.“
„Aj tak,“
pošúchal si bradu a uvoľnene sa zahniezdil v sedle. Premeral si
dve dievčatá. Boli sestry, zato úplne rozdielne. Menšia, s veľkým
jazykom, stála ako panovník pred jeho dvojmetrovým vraníkom,
druhá poškuľovala po Ericovi, a rozmýšľala, či by zamlčal ich
malý výlet, nepochybne pred netušiacimi rodičmi.
„Ak vám prinesie
také zadosťučinenie, ak to vykvákate po celom panstve, pre mňa
za mňa to rozhláste aj na koniec Derbyshire!“
„Nelly,...“
prerušila sestru Ronnie.
„Nasadni na koňa,
Ronnie. Kým sa jeho milosť rozhodne čo s nami, matka dávno príde
na to, že nie sme v izbe. Aj keď na tom už dlho záležať
nebude.“ Nasadla na koňa, Ronnie ju neisto nasledovala a obidve
uháňali späť k domu.
„Čo to bolo?“
zasmial sa Eric.
„Čo myslíš?“
„Nepochybne sa so
slečnou Blakeovou poznáš dôvernejšie.“
„Áno, práve
priatelia nie sme.“
Eric sa uškrnul.
„Páči sa ti.“
„Čože!?“
neveriacky naňho Blase zazrel. „Je to malá arogantná sopľaňa.
Nenechá si ujsť príležitosť povedať mi, čo si o mne myslí.
Nejaký pud sebazáchovy mi v tele ešte zostal.“
„Dobre, teda. No
sopľaňa to už určite nieje,“ poznamenal.
Blase musel, v duchu
s priateľom súhlasiť.
Až sa hanbím,ze som nekomentovala dlho :D ale čítala som teraz naraz viacej častí, lebo nrbolo času... páči sa mi to..naozaj, nie je to všedné a musím pochváliť tvoju slovnú zásobu;) mega :)
OdpovedaťOdstrániťja som rada aj za nejaký :) dakujem
Odstrániťje to super... ;) nič viac k tomu netreba dodať... :)
OdpovedaťOdstrániť