8.časť

Rowsley Park sa nachádzal neďaleko malej dediny Rowsley, ktorá bola od panstva vzdialená pár kilometrov. Na druhý deň sa zišla skupina hostí, ktorí sa vydali obzrieť si predstavenia cigánskych kočovníkov spolu s každoročným jarmokom.

Keď Mercedes zavrela dvere na izbe, Ronnie sa s čudným pohľadom pozrela na sestru. Obidve práve zobudila ich mama a boli v nočných košeliach.

„Bola pokojná. Myslíš, že jej Northclif nič nepovedal?“

„Zatiaľ,“ pripomenula jej sestra. „Je ešte ráno. Určite ju vyhľadá popoludní, alebo možno už na jarmoku.“

„Mohol jej to povedať včera pri večeri a nemyslím, že by Northclif chodil na také zábavy,“ poznamenala Ronnie.

„Nehľadaj uňho pochopenie Ronnie. Je to suchopárny nadutec. Krik nás čaká popoludní,“ vzdychla Kornélia. Otvorili sa dvere s dvomi komornými, ktoré poslali, aby ich obliekli a upravili.

O polhodinu sedeli každá na jednej stoličke pri toaletnom stolíku. Kornélia si hmkala pesničku a každú chvíľu sa nahýnala za ďalšími fľaškami s parfumami pred ňou, zatiaľ čo sa jej slúžka snažila zopnúť ťažké vlasy.

Ronnie poslušne sedela, hľadela na svoj odraz v zrkadle. „Pre tvoje vlasy by som zabíjala, Nelly.“

„Máš krásne vlasy.“

„Sú rovné. V móde sú kučery. Pokým získajú nejaký objem, trvá to hodiny.“

„Nebuď smiešna, Ronnie. Môže ti byť fuk čo je v móde, každý, kto spozná tvoje krásne srdce ťa bude milovať bez ohľadu na tvoje vlasy, ktoré sú, pripomínam, krásne.“

„Slečna,“ zahriakla Kornéliu staršia slúžka. „Ak sa budete stále hmýriť, tie vlasy vám nezapne ani božia vôľa.“

„Veď dobre, dobre.“

Kornélia nebola dôverčivá ani z polovice ako Ronnie. Počas spomínanej večere ju usadili za hlavný stôl, pri Northclifovi. Keď zbadala svoje meno po jeho pravej ruke, tri stoličky ďalej, musela sa opýtať jedného zo sluhov, či sa nestala chyba.

„Nie, slečna,“ odvetil jej muž v peknej livreji. Keď sa všetci hostia pousádzali, prišiel aj samotný Blase. Počas celej večere sedel za vrchstolom spokojne ako Lucifer na svojom tróne. Všimla si, že Ronnie usadili pár stoličiek od nej, ostatných Blakeovcov k druhému stolu. Pekná plavovlasá vdova, sediaca oproti nej, neustále oslovovala Northclifa a spolu s ďalším mužom viedli rozhovor o plánovanej jazde na skokovej dráhe. Muž sediaci po jej ľavej strane bol Eric, Blaseov priateľ. Bol to muž, ktorý získal veľký majetok obchodom, tak ako jej otec. Nedbal na anglické pravidlá, dokonca sa s ňou rozprával aj o banalitách a témach o ktorých by nemali diskutovať mladé dievčatá. Sem tam sa pridal Blase. Jeho pohľad na sebe cítila počas všetkých chodov. Keď prehovoril Blase, všetci počúvali. Jeho slová akoby mali cenu zlata, pomyslela si uštipačne Kornélia. No prekvapilo ju, ako pozorne počúva jej výroky. Sústredene na ňu pozeral, napriek tomu, že mal takmer plný tanier polievky.

„Dieťa, na svoj vek máte príliš vycibrené názory, nemyslíte?“ opýtala sa jej vdova. Kornélia postrehla v hlase trpkosť, aj keď si mladá žena dala záležať na uhladenosti.

„Nestrácam čas hlúpymi odpoveďami, madam. Otec nás vždy učil úprimnosti a otvorenosti. Domnievam sa, keby nepoužívam rozum so svojimi názormi, nelíšila by som sa od ktoréhokoľvek dievčaťa v miestnosti a nech ma parom prejde, ak by som si kvôli tomu mala zničiť povesť nevychovanej Američanky.“ Za stolom nastalo ticho, vrava ustala. Keď sa však Blase úprimne rozosmial, postupne sa k nemu pár ľudí pridávalo.

Kornéliu prekvapila jeho reakcia. „Je na tom niečo vtipné, lord?“

Usmial sa a oprel na stoličke, keď mu odnášali prázdny tanier. „Možno.“

No za celý večer nevyhľadal ani jedného z ich rodičov.

Viem, že časti sem pribúdajú cez víkendy, ale nemám čas sedieť za tým každý deň, tak dúfam, že budete čítať aj ked sa mi podarí pridať časť len cez ten víkend. :) Hodte komentár, nech viem čo si myslíte.