9.časť

„Nelly, počuješ to?“ Ronnie stála pri posteli v župane a papučiach. Jemné vlasy jej padali na chrbát v dlhých prameňoch.
„Zase?“ zaúpela Kornélia. „Zase zvuky, Ronnie? Choď naspäť do postele, je len pol piatej.“
„Naozaj niečo počujem,“ vyprskla. „Myslím, že to je Norah, kto tak kričí.“
„Doparoma,“ zahundrala Kornélia. „Čo neurobím pre tvoj pokojný spánok?“

Napriek jarnému počasiu, noci boli v Rowsley chladné a vlhké. Prví privstalci začínali zakurovať vychladnuté kachle v izbách, pripravovali sa raňajky pre ranostajov. Niekoľko mužov malo namierené k jazeru na rybačku, preto bolo ľudí v to ráno hore o niečo viac ako zvyčajne. Kornélia v tichosti prešla pár metrový úsek chodby k susedným dverám, zaklopala a čakala. K hlasom sa pridal buchot a vzápätí smiech. Nedbala a sama si otvorila. Mama bola v centre diania a prekrikovala rozčúlenú Norah, ktorá hádzala po bratovi všetko mäkké čo jej prišlo pod ruky. Vo vzduchu lietalo perie z vankúšov.
„Prestaňte!“ kričala Mercedes. „Okamžite, Norah!“
„Ty... ty...“ najmladšia sestra očervenela, ako vždy, keď ju niekto nahneval a hodila do Tonyho ďalší vankúš.
„Takto sa nesmieš vyjadrovať! Počuješ? Pošlem ťa do internátnej školy, dievča!“
„Mama, ale prečo Tony smie robiť všetko a ja nie? Keď smie ísť aj on, mala by som ísť aj ja!“
„Mladé dámy sa takto nevyjadrujú...“ odsekávala Mercedes.
„Chcem sa vyjadrovať tak ako Anthony! Prečo by som nemohla?“
„Pretože ja som muž,“ zacerilo sa dvojča. „Od mužov sa neočakáva, že budú vychovaní. To je proti prírode,“ prehodil nevinne.
„Bože...“ ozvala sa Ronnie za Kornéliiným chrbtom. „Je vás počuť až k nám.“
„To on,“ ukázala Norah na smejúceho chlapca zamak podobného ako ona.
„Nemôžem za to,“ zvolal so smiechom. „Neurčujem pravidlá.“
„Čo urobil Tony?“ Ronnie zavrela dvere.
„Nič som neurobil!“ zvolal chlapec z druhej strany izby.
„Máš tú drzosť sa mi posmievať!“
„Neposmieval som sa na tvojej situácií, ale na tom, ako očervenieš. Ako veľká rajčina! Presne taká, aké máme na záhrade v New Yorku...“
„Zradca,“ zahundrala Norah. Stála na posteli so strapatými vlasmi a živými očami ako amazonka.
„Bol by som rád, ak by si mohla ísť aj ty, ale dievčatá na rybačky nechodia.“ Pristúpil k Norah. „Nemám kvôli tebe ísť?“ opýtal sa. „Ak povieš nie, zostanem tu.“
Po chvíli zvesila plecia. „Nie, choď.“ Zoskočila z postele tým najmenej elegantným spôsobom a šťuchla doňho. Niečo jej zašepkal a Norah sa rozžiarili oči od radosti. Hnev ju prešiel rýchlosťou lusknutia.
Tony a Norah si boli podobní ako nikto a zároveň každý vynikal v niečom inom. Tony jednal s eleganciou a vždy stavil na diplomaciu. Niekedy sa zdalo, že on je zo všetkých najstarší. Norah mala neobyčajne divokú, výbušnú a surovú povahu. Bola viac chlapec ako dievča. Do pätnástich rokov jej to tolerovali, no ako sa zdalo, veci sa začínali rozdeľovať podľa toho, čo smie chlapec a čo dievča. V Amerike, keď smel plávať Tony, mohla aj Norah. Keď Tony jazdil bez sedla, mohla aj ona. Keď išiel Tony na poľovačku, zobrali aj Norah. Kvôli rovnoprávnosti im neodopierali takmer nič.
„Norah, brat má pravdu. Tu je to iné, ako doma. Pôjdu tam vážení muži, ktorí nie sú zvyknutí na...“
Ronnie hľadala vhodné slovo.
„To je fuk.“
Tony objal dvojča, nazul si čižmy a vytratil sa z izby.
„Za hodinu ti začína hodila. Neopováž sa z nej uliať, inak budeš týždeň zavretá v izbe,“ zavelila mama a odišla.

Keď mali obaja deväť, Norah si ostrihala dlhé vlasy, vyzliekla šaty a obliekla sa do bratových. Nikto ich nevedel rozoznať a behali tak po dome celý deň. Mame to oznámila guvernantka a Norah mala byť potrestaná remeňom. Keď prišiel sluha, nevedel, ktorí je chlapec. Boli celí od blata a prachu. Tony povedal, že to on má dostať výprask. A tak sa aj stalo.
S bratom si boli neobyčajne blízky. Jeden usmerňoval druhého, druhý radil prvému. Jeden miernil druhého, druhý podnecoval prvého. Takí boli. Dve rozdielne skladačky jedného celku.